Predplatila si strana a vláda si náhodou práve pred voľbami reklamný čas pomocou peňazí z eurofondov?
Našla strana a vláda náhodou práve pred voľbami na stole vykonštruovanú spravodajskú hru o tom, ako politický konkurent v demokratických voľbách zaplatil daň za rok 2008 5 miliónov slovenských korún?
Posiela strana a vláda náhodou práve pred voľbami všetkým občanom zo štátneho rozpočtu 10-30€ v podobe úplatku za volebný hlas?
Vysiela strana a vláda svojho predsedu do samodiskusií do všetkých televízii?
Pripravila strana a vláda do volieb 5 viet volebného programu pre svojich voličov, ktoré im chce splniť.
Demokratická strana pracuje na volebnom programe rok. Analyzuje fungovanie štátu a spoločnosti. Tak pol roka pred voľbami ponúkne svojim voličom volebný program, ktorý chce pre nich postupne vykonávať.
Demokratická strana si vyčlení zo svojho štandardného rozpočtu peniaze na volebnú kampaň. Sú to peniaze, ktoré získala buď vďaka predchádzajúcim voličom (príspevky od štátu), alebo ako dari od všetkým známych budúcich voličov.
Demokratická strana počíta s tým, že bude v koalícií a bude musieť pri presadzovaní svojho programu robiť kompromisy. Preto na to upozorňuje svojich voličov dopredu. A program je na spoluprácu s ostatnými politickými stranami pripravený.
Demokratická strana, ktorá vstupuje do volieb z vládnej pozície sa v predvolebnom programe chváli tým, čo pre občanov urobila, ukazuje zbohatnutie občanov za jej vlády. Ukazuje rozkvet krajiny za jej vlády.
Demokratická strana, ktorá vstupuje do volieb z vládnej pozície sa len tíško usmieva, keď sa opozičníci snažia spochybniť jej merateľné úspechy. Pretože v priamej konfrontácii vie, že má pravdu a poľahky to dokazuje na číslach, grafoch, medzinárodných porovnaniach. Ktoré sú všetky vo všetkých ukazovateľoch lepšie ako pred 4 rokmi.
Demokratická strana stavia svoju propagandu na poľahky overiteľných verejne dostupných informáciách. Na intektuálnych diskusných fórach svoju propagandu poľahky obháji.
V demokratickej spoločnosti sa občania slobodne a bez strachu o svoju budúcnosť rozhodujú a na základe predložených faktov či na základe propagandy sa dokážu rozhodnúť. Rozhodujú sa pre to, o čom si myslia, že bude príjemnejšie pre ich budúci život.
Na Slovensku slobodní občania počítajú s tým, že keď opätovne zvíťazí strana a vláda, proste emigrujú. Nechystajú sa, no počítajú s tým ako reálnou alternatívou.
Bude to jediné riešenie, ktoré im umožní, aby aj potom, čo verejne prezentovali odpor k strane a vláde, mohli slobodne podnikať, rozprávať a žiť. Slobodne, bez toho, aby strana a vláda na základe ich nevhodného politického či náboženského presvedčenia riadila ich životy.
Na Slovensku slobodní občania píšu s otáznikom to, čo by v inej krajine napísali… Ale prd, v demokratickej krajine by to nepísali, nebolo by o čom to písať.
Priatelia, nabudúce to budete vy, na koho strana a vláda poštve políciu, daňový úrad, hygienikov či inšpektorát práce. Budete to vy, koho daňové priznanie, zdravotná dokumentácia či náboženské presvedčenie bude prepierané pred kamerami.
Dovolili ste si veľa. Dovolili ste si slobodne rozprávať, slobodne písať, slobodne kandidovať proti strane a vláde. Robiť slobodne politiku v demokratickej krajine.
Pche – krajina, kde premiér nájde na stola ausgerechnet 20 dní pred voľbami kompromitujúce materiály, nie je demokratická krajina. Je to krajina mečiarizmu 2.0.
