Lekári a ministerstvo si merajú, kto ho má väčšieho

Z pomeriavania, kto je väčší chlap ešte jakživ nevzišlo nič dobrého. A toto nič dobré  nám práve predvádzajú odboroví lekári na jednej strane a ministerka na druhej. Ešte že tam má nejakých námestníkov, lebo fackt neviem, ako by chcela zvíťaziť.

Viete, priatelia, vidím do veci. Lekárnik-optimista patrí medzi zdravotníckych pracovníkov. Ako taký s plnou vážnosťou hovorím, že nemáme morálne právo štrajkovať. Faktické právo na štrajk rozhodne máme, ale zoči-voči chorému pacientovi sa hovadsky zle uplatňuje. Preto sa mi celkom pozdáva forma protestu proti stavu (vrátane a hlavne platov) v zdravotníctve, keď lekári proste dajú výpoveď. Tiež som si takto v roku 1999 zaprotestoval osobným odchodom.

Iná vec je, že to lekári pri ich protestoch nikdy nemysleli vážne a to bola chyba. Teraz sa to lekárom vracia. Aby neboli tak úplne na smiech svojim vlastným členom, treba stupňovať vyhrážky. Silnejšie slová, mohutnejší huriavk. Keď nepostačí PN-ka, bude super-PN-ka. Čím viac prúžkov na trikolóre, tým väčší adidas.

Ministerstvo zdravotníctva má vytvárať podmienky pre to, aby občania dostali zdravotnú starostlivosť. Rozhodne si nemyslím, že vyhrážkami k slobodným a dokonca vysokoškolsky vzdelaným ľuďom niečo dosiahne.

Uvedomte si, že darcovia spermii sú hlavne medici nie len preto, že to majú na odberovú kliniku z fakulty najbližšie, ale aj preto, že sú zárukou prenosu vyššieho IQ v populácii. Keď už chcete, ako budúca matka, angažovať dobrého plavca, chcete, aby bol pekný, štíhly a inteligentný.

Pri istej hranici inteligencie sa od stola jednoducho zodvihnete a potichu odídete. Ak sa vám vyhrážajú udelením pokuty, čím vás musí automaticky komora zbaviť vraj na 10 rokov členstva a  teda stratíte možnosť výkonu povolania alebo máte na výber ťahanice po súdoch,  uvedomíte si absurdnosť situácie. Chcú aby ste pre nich povinne pracovali, ale chcú vás zbaviť možnosti pracovať. „No nešibe im?“, poviete si.

Ministerka si môže trieskať do stola koľko chce. Ostala pri tom stole sama. Tým pádom zvíťazila. Oproti nule je každý najväčší. Všetkých pozatvára, všetkým dá pokuty. A vrieskať si môže tak akurát pri rúbaní stromov. Budú ľahšie padať – to potvrdzuje nejeden domorodec zo Šalamúnových ostrovov.

Nasraní lekári. Nasrané ministerstvo. Nasraní pacienti. No to je paráda. Všetci od zajtra povinne milujeme naše zdravotníctvo. Raz, dva, ku předu levá, raz dva. Inak plesk bičom a na panské.

Obe strany vykazujú známky akútnej straty súdnosti a chronický nedostatok dobrej výchovy.

Hm, keby sme mali prezidenta, akože teda nemáme, ale keby sme teda te-o-re-ti-cky (ja viem, dnes sa vám to ťažko predstavuje, ale skúste zapojiť svoj zmysel pre sci-fi) mali prezidenta, v tom momente by mali obe strany dať ruky na bradavky (tu sa naopak ukazuje istý náskok na ministerstve) a naklusať k nemu na koberček. Neodišli by, kým by nevznikla nejaká mierová dohoda.

Jediné východisko dnes je mediátor. Tretia strana, ktorá bude báchať do stola, kým si tieto dve znepriatelené strany zas k tomu stolu nesadnú a nezačnú prichádzať s riešeniami. Tretia strana, ktorá presvedčí občanov, že tí dvaja nezbední šarvanci to myslia každý po svojom dobre. Môžete si hovoriť o zbytočnosti prezidenta v mierových časoch čo chcete, keď dôjdu vláde a občanom argumenty, ako by sme ho našli. Veď kto iný má otcovsky prefackať ministerku a odborového predáka?

No to by sme ale nejakého prezidenta najprv museli mať. To si mám toho prezidenta robiť sám?

Share Button

Poučenie z veľkej knihy ako politicky tárať

Politické vyhlásenia… Nie inak: Vyhlásenia politikov treba brať ako politické vyhlásenia. Denno denne je politik konfrontovaný so svojimi voličmi. Priamo od nich je závislý jeho život a podnikanie vo firme Štát s.r.o. Nie často, len raz za nejaké obdobie, keď sa láme jeho volebné obdobie. Vtedy sa hodí čokoľvek, čo sa dá vysloviť. A vysloviť sa dá vlastne všetko.

Z dobre informovaného zdroja vieme, že s vedomím pána ministra Lipšica je odpočúvaných 40 poslancov Národnej rady nielen opoziční, ale aj koaliční. “  V marci 2011 to vyhlásil vtedajší opozičný poslanec SNS Igor Štefanov.  Štefanovove tvrdenia vtedy podporovali aj predstavitelia Smeru.

Prípad začal preverovať odbor osobitného určenia Generálnej prokuratúry, spis mal na starosti jeho riaditeľ Peter Šufliarsky.

Po dvoch rokoch prokuratúra po otázke SME zverejnila, že ešte pred rokom vyšetrovanie zastavila.

„Bol som opozičný poslanec. Moje informácie sú dané mojím postavením,“ hovorí dnes minister vnútra Kaliňák o tom, či sa nemýlil. Povedal, že vedeli len to, čo hovoril Štefanov a že sa to malo diať na Krajskom súde v Nitre.

Zdroj:  SME.sk | Prokuratúra: Lipšic poslancov neodpočúval.

Neberte ich príliš vážne. Rozprávajú a rozprávajú, ako onehdá v časopise Roháč. Keď sa Jožinko – dieťa svojich rodičov – potreboval aj s kamošom schovať pred dažďom, spomenul si, že by sa im hodil niekto, kto toho veľa nahovorí, ale pramálo povie. Veď viete, ako je to v komiksoch. Hovorová reč postavy je v bublinách. No a Jožinko práve zháňal takú bublinu. Veľkú, ale prázdnu.

Škoda, že sa vyjadrenia politikov nedajú použiť ako dáždnik.

Onehdá som hovoril, že reagovať na ich (veď viete koho) vyhlásenia je úplne zbytočné. Je to strata času, sú to samé somariny. Samé somariny. Má zmysel ukazovať vlastné riešenia. Nemá zmysel korigovať a pufrovať ich táranie. Má zmysel zhromažďovať podklady pre dôkaz sporom. Len si treba dať pozor, aby to boli skutky, nie to demoagogické táranie. Taký dôkaz by bol založený na vode informácii dané ich postavení.

Namiesto toho, aby takýto táraji v politike realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci. Podnikanie v tejto firme im skutočne ide.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Keď si vybudujete vlastnú firmu, potreba tárania vám nehrozí. Veď koho by ste potrebovali prehovárať? Jaj, marketing voči zákazníkom a obchodným partnerom. No dobre, tak trošku tárania teda treba.

Keď podnikáte vo firme Štát s.r.o., tárať musíte vlastne neustále. Ešte by vám náhodou niekto prišiel na to, že si zarábate vyberaním ziskov z firmy Štát s.r.o.

Veríte im, čo hovorili vo včerajších novinách? Zas vás prešli šijacím strojom. Z predu a ak ste sa nebodaj v páse ohli, tak aj zo zadu. Veď hovorím, podnikanie vo firme Štát s.r.o., to im ide skvele.

Aj vy by ste chceli, že?  Tak sa učte z veľkej knihy politicky tárať.

Share Button

Diskutovať a odpovedať je demokratické, schovať sa je zbabelosť diktátora

Je tu pár krikľúňov, ktorý si myslia, že by ste mali sedieť celý život v opozícii. Tak čo urobíte? Schováte sa zbabelo za roh? Nie, nikto z nás demokratov to tak neurobí. Naopak, snažíme sa o svoje pravde verejne presviedčať. Chceme robiť veci na svoj obraz, ale vieme, že ten náš obraz sveta budú potom musieť znášať aj okolostojaci. Tak sa snažíme, aby ich bola demokratická väčšina. Keď si našu pravdu väčšina zvolí, je to tak skvelý pocit.

Občas sa pri tom pritrafí, že si to väčšina nezvolí. No a čo? Pochválime šikovnosť oponenta a hľadáme spôsob, ako nabudúce byť úspešnejší. Milujeme demokraciu.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Ale naozaj ju milujeme? Vážiť si oponenta nie je zvykom a my sa potom čudujeme, že sa oponent radšej schová? Keď nedokážeme oceniť schopnosť vystúpiť s opačným názorom, priamo živíme zbabelé správanie. Mať hlasný názor, keď s ním všetci súhlasia, to ide poľahky. No charakter osoby sa ukáže, keď si myslí niečo, k čomu existuje čo i len jeden oponent. Charakterný príde, povie čo si myslí, že je správne a vypočuje si námietky, odpovedá na otázky, v rozumnej miere vysvetľuje a obhajuje.

A nakoniec sa udeje to čo si predsavzal, lebo väčšina je na jeho strane. No vypočul oponenta. Skúsil na neho zareagovať. Vysvetlil, ako sa zrodila jeho pravda a prečo je jeho pravda správna. Tisíckrát si môžeme myslieť, že tá jeho pravda je idiotská, demokrat ocení, že nás o nej presviedčal.

Nejaký charakter? A prečo?  Primerané pohodlie, to je to čo sa počíta! To je tá ich hlavná motivácia.

A charakter by bol len otravný hlas človečenstva v nich, ktorý by mohol tvarovať tie motivácie.  Charakter, to je len zbytočný luxus, ktorý si evidentne nemôžu dovoliť. Ešte by náhodou prišli o svoje primerané pohodlie po zistení, že je ich existencia pre nás ostatných nešťastím.

Zdroj:  Akékoľvek ľudské počínanie je len a len otázka charakteru primeraného pohodlia | M+M+M+M (4M).

Keď žijete dostatočne dlho, nakopia sa chyby. To už tak býva, že je človek múdry až keď je neskoro a až keď netreba. A bol by býval bol veci urobil úplne inak, ak by bol býval bol vtedy vedel čo vie dnes. No a? Každý jeden z nás to tak v živote má. To sa máme po 40. zakopať pod zem?

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia…

Zdroj:  Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy | M+M+M+M (4M).

Je to tak. Žijete s nami napriek našim historických chybám. Dokonca vás dokážeme presviedčať o nových pravdách, ktoré sa o pár rokov v novom svetle a s odstupom ukážu ako chyby. Takto to funguje. A charakterný nemá obavu zo svojich minulých chýb. Verí v svoju silu presviedčať ostatných o svojich dnešných pravdách. Verí vo svoju schopnosť priniesť riešenia vyhovujúce väčšine.

Viete, netreba byť ani ultimatívny v režime buď-alebo, život-smrť. Veď mnoho vecí a projektov sa môže zrealizovať viacerými spôsobmi. A ani o jednom sa nedá povedať že by bol chybný. Len je proste iný. A napriek tomu sú tu zbabelci, ktorí nedokážu ani len ten iný názor vypočuť. Nikto od nich nechce, aby to robili po našom menšinovom spôsobe. Presvedčili väčšinu, majú mať svoje riešenie.

V prvej iterácii ani netreba, aby sa protiargumentovalo. Stačilo by iba počúvať a odpovedať na otázky. Veď ich riešenie je geniálne, majú za sebou väčšinovú podporu, tak prečo sa správajú ako diktátor a nie ako demokrat?

Viete, demokracia je o schopnosti presvedčiť väčšinu. Čím je väčší počet týchto presviedčacích dejov, tým je väčšia demokracia.

Mieru vyspelosti demokracie chápem trochu inak.

Základným, bazálnym stupňom vyspelosti demokracie je, že počas vymedzeného času víťaz nezmení pravidlá vďaka ktorým zvíťazil a po skončení dopredu dohodnutého vymedzeného času víťaz umožní opäť nanovo určiť pomer.

Mierou vyspelosti je potom už len podiel množstva otázok, ktoré sa riešia novým a novým ustanovením pomeru a množstva autokratických rozhodnutí víťaza.

Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

Zdroj:  Tesný pomer v akýchkoľvek voľbách a vyspelosť demokracie | M+M+M+M (4M).

Diktátor, keď sa rozhodne, že má pravdu, tak nejde do rizika opätovného a opätovného presviedčania a diskusie o ďalšej a ďalšej veci, o ďalšom a ďalšom projekte. Diktátor s vami diskutuje o jednej veci a 150 iných realizuje s argumentom, že demokraticky presvedčil väčšinu. Akurát to bolo o niečom úplne inom a nesúvisiacom.

Pozrite sa do dnešných novín. Koľko demokratov a koľko diktátorov ste napočítali?

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity

Help-Desk