Neviete sa rozhodnúť medzi Sulíkom a Kollárom? Nechajte si poradiť od Demokracie.

Je to celé o priposranosti a trochu toho cimrmanovského génia v osobnej povahe. To čo vidím v médiách je neschopnosti veriť vo svoj vlastný úsudok. Je to o malovernosti a neochote v presviedčaní, občianskej angažovanosti. A rozsiahlej prešibanosti, aby sa zo svojho vlastného názoru dalo s čo najmenšími škodami vykorčuľovať.

Ako chce presvedčiť voličov, keď nedokázal presvedčiť ani len dostatok spolustraníkov?

Pritom ani nemusíte ísť do rizika tvorcu názorov ostatných. Len si stáť za svojou voľbou zo svojho presvedčenia.

Nie, nie je určite jednoduché stáť si za svojim názorom a charakterne prijať výsledky svojej voľby a svojho presvedčenia. Každý z nás by chcel byť na strane víťaza.

  1. Niektorí až tak intenzívne, že nemajú žiadne vlastné hodnoty a presvedčenie. Ale veľmi rýchlo si osvoja presvedčenie víťaza. To jeho.
  2. Niektorí to proste vzdajú a idú si hľadať takých, ktorých ľahšie presvedčíte. Nakoniec skončia na tribúne pred pologramotným davom.
  3. A niekoľko charakterných sa zamyslí, premyslí novú stratégiu a s novou energiou sa vrhne do ďalšieho kola presviedčania o svojej pravde.

Som si istý, že keď celý život volíte menšie zlo, keď celý život kalkulujete potenciálneho víťaza, keď celý život hľadáte cestu najmenšieho odporu, nikdy sa vám nemôže podariť pohnúť svet podľa vás.  Leda ak náhodou sa vám za 50 rokov aktívneho života môže pritrafiť, že sa pritúlite k víťazovi, ktorý je v zhode s vašou túžbou.

Určite sa vám nikoho nepodarí presvedčiť, že vaša predstava o svete je dobrá. Žiadnu svoju v skutočnosti nemáte, leda ak tú cudziu, víťazovu. A to by som chcel vidieť toho frajera, ktorý by mi dokázal predať myšlienku, ktorej neverí, len si ju osvojil, lebo je to pre neho výhodné. Ja nie som pologramotný dav.

Už dávno ste rezignovali na svoju predstavu. Rezignovali ste na  svoju voľbu. A hľadáte ciele podľa toho, ktoré sa javia ako najistejšie víťazné. A s takýmto prístupom sa budete sťažovať, že politici politikárčia pre vlastnú osobnú potrebu?

Naozaj by ma zaujímalo, pán Kollár

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Táto záhada ma prenasleduje odvtedy, ako je SaS vyčítané, že hlasovali proti eurovalu. Na chvíľu mi to zapadlo prachom a teraz znovu.

Viete, priatelia, mne sú zelení mužíčci a ženušky ukradnutí. Ja verím len myšlienkam, nápadom a riešeniam. Tie moje z väčšej časti uchopili zhodou okolností oni.

Jednou z tých myšlienok, ktorým verím, je moje presvedčenie demokrata. Demokraciu milujem. Napríklad aj preto, že vám dáva možnosť odísť po prehre stredom a bez ujmy na cti. A je len na vás, či tú šancu na uchovanie si osobnej cti uchopíte, alebo sa z vás stane sráč.

Keď ju uchopíte ako demokrat, všetci vidia, že ste sa zamysleli, počujú vás hovoriť:  „Dobre, prehral som. A kedy budú ďalšie voľby, aby som vás mohol lepšie presvedčiť?  Kedyže bude ďalšia šanca?“

Ak ste sráč, hľadáte budúceho víťaza ku ktorému by ste sa primkli.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Rozhodne, Kollár môže vytvoriť na svojom vnútrostranícky prehratom volebnom programe základ budúceho úspechu v parlamentných voľbách.  Podobne ako ďalších 28 individualistov na pravej strane. Žiadny demokrat mu v tom nebráni. Pointou ale je, že to by sa museli títo individualisti dať dohromady. Tí istí, ktorí nedokázali presvedčiť ani svojich spolustraníkov a namiesto nového kola práce odišli hľadať ľahšie presvedčiteľných?

Ak by som mal na chvíľu a len čisto teoreticky opustiť svoju nadradenosť myšlienok nad osoby (viac v článku Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide), tak by som rozhodne viac dôveroval v schopnosti tých, ktorí vo svojich stranách ostali. Oni totiž v nejakých tých vnútrostraníckych diskusiách dokázali zvíťaziť a svoje túžby a predstavy dokázali obhájiť. Dokázali zjednotiť nadpolovičné väčšiny.

Už vám to tu hovorím niekoľko rokov, demokracia je dobrá vec, spoliehajte sa na ňu a vráti vám to aj s úrokmi.

Share Button

Ste takí predvídateľní

Ako ste si mohli všimnúť, kde-kade mám v profile sebacharakteristiku: lekárnik – optimista.  Aby nedošlo k omylu, tak to občas aj dovysvetľujem slovami: To znamená: Som síce optimista, ale aj lekárnik. Takže viem o živote a aj o vás svoje.

Ten úvod je nutný, aby ste lepšie chápali moju prizmu, ktorou som hľadel dnes na tento svet.

Začalo to dnes skutočne zvesela. V e-mailomovom klientovi mi pristálo upozornenie na komentár k článku z pred troch rokov. Tak som to skontroloval a ono hej. Drsr.sk je zas na sračky.  Veru poviem vám, nič tak nerozjasní vstup do pracovného dňa, ako vedomie, že zdanenie dnešnej mojej práce pôjde na dobrý úmysel „500 Internal server error“.

Popri káve som obrazil  svoje kontá na sociálnej sieti a na FB sa tiež rozjasnilo. Tam zas a znova a dookola obohraná  LP platňa o usvečnovaní obchodníka z… Z čoho vlastne?

Peter Šlosar: Mne pride prirodzene, ze na sukromnom pozemku majitel nepovoluje natacanie bez jeho suhlasu. Kaufland, ani ine obchody nie su verejnym priestranstvom.

 

Daniel Bradbury Dočekal: Ano Petře. A mě příjde přirozené, že je nutné zdokumentovat svinstvo, které na tom „soukromém“ pozemku dělají.

Peter Šlosar: Daniel, ja ti plne rozumiem. Lenze je tu rozpor – je mozne porusovat nedotknutelnost sukromneho majetku v mene vyssiehio principu?

(inak, ja vydiet tu hnilu zeleninu, tiez to cvaknem)

Zdroj:  A jak Michal….

Vždy ma poteší, keď sa ukáže, že moja pracovná obsesia vymáhania predvídateľnosti pri nastavených pravidlách je všudezdejší. Kaufland sa práve zbadal, že si voľakedy vymyslel zákaz fotografovania na svojom súkromnom pozemku. Pracovníci hypáča sa práve zosmiešňujú a sebausvedčujú, že sú pre nich ich vlastné interné predpisy trhacím kalendárom.

To mi pripomenulo, že by som mal spomenúť trošku staršiu udalosť v mojom FB konte. Udalosť, keď som sa zabával ako  na číro číru komunistickú pičovinu bola bývala bola jedna moja f-priateľka zareagovala v duchu rozhaleného muža pred tankom na Šafárikovom námestí v Bratislave roku 1968.

To snáď nemôžu myslieť vážne. Prečo by decko z nejakej dediny nemohlo chodiť do školy v meste, kam denne dochádzajú pracovať jeho rodičia a teda si ho tam ráno dovezú a popoludní (ledy má trebárs v tom meste nejakú hudobnú výchovu, prípadne jazykový kurz) odvezú domov? Nehovoriac o tom, že tá mestská škola môže byť kvalitnejšia? (Zdroj: FB.)

Ale môžu to myslieť vážne. Sú demokraticky zvolení. No proste nemohlo! Hotovo a punktum. Prečo by sme mali o tom diskutovať? Aká kvalitnejšia? Všetky budú rovnaké. A ak nebudú, tak budú. A punktum! Jedna strana, jeden vodca, jedna poisťovňa, jedna škola… Socializmus si slobodným rozhodovaním povracať nedáme! 

Tak, tak, málo čo rozjasní deň lepšie, ako potvrdenie, že tento svet je predvídateľný. Utvrdenie v tom, že to čo o živote a o vás viem je stále platné a potvrdzuje sa stále a stále a dookola a dookokola. Ale človek je múdry až keď už netreba. Vrátane mňa.

Pod čiarou: Neuveriteľné, už ma napadne, že zvolení má byť s mäkkým i priamo pri písaní, nie až pri korektúre. A to mi asi rozjasnilo deň zo všetkého najviac. Ešte trochu a už to rozjasňovanie ani nevydržím. A neskazí mi to ani vedomie, že som isto iste nejakú hrubku v texte prehliadol. Som aj sám pred sebou dosť predvídateľný (toto musí byť s tvrdým, inak by to bola schíza jak hovado, že?).

Share Button

Antikvetinová úderka

Začínam si spisovať body, ktoré očakávam vo volebnom programe pred najbližšími parlamentnými voľbami. Jedným z bodov sociálneho programu zostavenie antikvetinovej úderky.

Náplň práce: Aktívne zverejňovanie všetkých malých výdavkov (povedzme do 10 000€) vo všetkých štátnych inštitúciách.   Nehodnotiť, len dohliadať na zverejňovanie.

Dôvod: Aj úradník je len človek a kým nedostane spätnú väzbu, že kvetinová výzdoba, servis áut, nástenné mapy sú vyhadzovaním peňazí, nezmení sa nič.

Sankcie: Povinnosť preplatiť zo svojho také výdavky, ktoré nebudú zverejnené na webe štátneho úradu.

Cieľ: Získať skutočne drobné na podporu, ktorú robíme navyše okrem daní. Pritom by táto podpora mohla byť robená priamo z daní.

Takých ľudí sú tisíce. Janka v Modrom z neba je len príkladom tragickosti tejto krajiny. No je tu aj niečo pozitívne. Viac ako stodvadsaťtisíc ľudí každý mesiac zaplatí štátu dane, odvody a aj tak sa ešte rozhodne poslať peniaze k nám a zahojiť bolestivé rany, ktoré štát svojou ľahostajnosťou spôsobil.

Zdroj:  Ako je to skutočne medzi premiérom, Janou a Modrým z neba. Blog – Ľudmila Kolesárová (blog.sme.sk).

Trochu viac zo široka

Viete, nejde mi o to, aby sa vyšetrovalo čo sa už minulo. Ide mi o to, aby sa už od istej chvíle nastavil proces k udržateľnému znižovaniu plytvania. V jednom z budúcich bodov sa podrobnejšie rozpíšem o obrode prezumpcie neviny. Teraz len v skratke: Nejde o to, aby sa úradníci báli, že retroaktívne ich teraz vyhodíme za niečo, čo už urobili, kým sa od nich nepožadovala zmena ich správania sa. Ide o to, aby sa jednak poučili a po druhé chybu neopakovali.

Napríklad v prípade tých čaplovičových kvetov ide o to, aby už nikdy viac nedalo na kvetinovú výzdobu viac ako považuje za rozumné ktokoľvek, kto si doterajšie výdavky na webe ministerstva prečíta. Áno, verejná kontrola ako sankcia je funkčnejšia ako pokuty. Siaha totiž na to, čo sa ešte len minie.

Stačí, aby sa vedúci pracovníci úradov správali ako každý majiteľ súkromnej firmy. Ak zamestnanec raz dostane na preplatenie po služobnej ceste pridrahý hotel, nabudúce si objedná lacnejší. Preto hovorím o drobných výdavkoch, lebo práve tie sa dajú zosobňovať.

Mám osobnú manažérsku skúsenosť, že keď sa začne o veci hovoriť, pripomínať, keď je na očiach, akosi sama od seba sa z 20-40% samoreguláciou pohne k lepšiemu. Pritom nikdy nejde o nejakú represiu. Len sa nastaví zrkadlo. A to by musel byť úradník pekný gauner, aby sa opakovane verejne obnažoval. Rozumní pochopia a týchto gaunerov je potom ľahšie možné vyhodiť.

Je to o mierke, o rozmere, ktorú chápeme. Milión eur je ľuďom nekonečne vzdialený.

Centík k centíku je to čo potrebujú sociálne najpotrebnejší. Matematika nepustí. Ak sa im prilepší o 100€ mesačne, je to u niektorých zlepšenie o 60-100 percent. A to sa oplatí. Toto je tá mierka, toto sú tie stratené príležitosti, o ktorých som písal v kritike nápadu s agentúrami zamestnanosti s ktorým prišla ledačina s ohraničenou duševnou a rozumovou úrovňou.

Viete si predstaviť koľko absolútne nekvalifikovanej práce by sa dalo za dávky v celkovej hodnote 15 miliónov € za 32 mesiacov urobiť? Pri troche dobrej vôle až 2000 rodín (ak by bol jeden člen zapojený do práce)  na hranici biedy by si mohlo významne prilepšiť počas 4 rokov (okrem zimy) k svojim existujúcim dávkam.

Zdroj:  T-sociálne podniky boli proti R-agentúram amatérski babráci | M+M+M+M (4M).

Antikvetinová úderka je nízkoprahové riešenie. Je presne na úrovni pochopiteľnej samotnými štátnymi zamestnancami. Výdavky za pár stoviek a pár tisíc eur sú pochopiteľné širokým masám. Každý to vieme porovnať so svojim rodinným rozpočtom.

Navyše, je to veľmi demokratické riešenie. Ak po zverejnení čísla nikomu nevadia, prečo sa tým zaoberať? Asi je to OK. Asi je taká cena za hotel, taká cena za lízing služobných áut, taká cena za kvetinovú výzdobu spoločensky akceptovateľná.

Je neprijateľné, ak máme významnú skupinu obyvateľstva, ktorá žije na  hranici chudoby, aby sa z daní platil priemerný luxus a pozlátko nášho štátu. Kým budú pracovné podmienky štátnych úradníkov a vzhľad štátnych inštitúcii budiť dojem bohatstva, málokto so štátnych zamestnancov bude chápať pocity chudobnejších.

Viete, je to o disproporcii, ktorú tu máme. Podľa mňa je logické, aby bohatstvo navonok žiarilo z obyvateľov, zo súkromných firiem, nie zo servisnej organizácie štát. 

Nabudúce súvisiaci bod: Rušenie agend štátu.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity

Help-Desk