Diskutovať a odpovedať je demokratické, schovať sa je zbabelosť diktátora

Je tu pár krikľúňov, ktorý si myslia, že by ste mali sedieť celý život v opozícii. Tak čo urobíte? Schováte sa zbabelo za roh? Nie, nikto z nás demokratov to tak neurobí. Naopak, snažíme sa o svoje pravde verejne presviedčať. Chceme robiť veci na svoj obraz, ale vieme, že ten náš obraz sveta budú potom musieť znášať aj okolostojaci. Tak sa snažíme, aby ich bola demokratická väčšina. Keď si našu pravdu väčšina zvolí, je to tak skvelý pocit.

Občas sa pri tom pritrafí, že si to väčšina nezvolí. No a čo? Pochválime šikovnosť oponenta a hľadáme spôsob, ako nabudúce byť úspešnejší. Milujeme demokraciu.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Ale naozaj ju milujeme? Vážiť si oponenta nie je zvykom a my sa potom čudujeme, že sa oponent radšej schová? Keď nedokážeme oceniť schopnosť vystúpiť s opačným názorom, priamo živíme zbabelé správanie. Mať hlasný názor, keď s ním všetci súhlasia, to ide poľahky. No charakter osoby sa ukáže, keď si myslí niečo, k čomu existuje čo i len jeden oponent. Charakterný príde, povie čo si myslí, že je správne a vypočuje si námietky, odpovedá na otázky, v rozumnej miere vysvetľuje a obhajuje.

A nakoniec sa udeje to čo si predsavzal, lebo väčšina je na jeho strane. No vypočul oponenta. Skúsil na neho zareagovať. Vysvetlil, ako sa zrodila jeho pravda a prečo je jeho pravda správna. Tisíckrát si môžeme myslieť, že tá jeho pravda je idiotská, demokrat ocení, že nás o nej presviedčal.

Nejaký charakter? A prečo?  Primerané pohodlie, to je to čo sa počíta! To je tá ich hlavná motivácia.

A charakter by bol len otravný hlas človečenstva v nich, ktorý by mohol tvarovať tie motivácie.  Charakter, to je len zbytočný luxus, ktorý si evidentne nemôžu dovoliť. Ešte by náhodou prišli o svoje primerané pohodlie po zistení, že je ich existencia pre nás ostatných nešťastím.

Zdroj:  Akékoľvek ľudské počínanie je len a len otázka charakteru primeraného pohodlia | M+M+M+M (4M).

Keď žijete dostatočne dlho, nakopia sa chyby. To už tak býva, že je človek múdry až keď je neskoro a až keď netreba. A bol by býval bol veci urobil úplne inak, ak by bol býval bol vtedy vedel čo vie dnes. No a? Každý jeden z nás to tak v živote má. To sa máme po 40. zakopať pod zem?

Mám taký osobný pocit niekde vo vnútri mozgovne, že s našimi chybami a slabosťami a nedokonalosťami je to ako s povestným uholným kameňom. Keď ich do nás dosť nahádžu, mali by sme si ich dobre uschovať a na nich postaviť stavbu svojho života. Lebo múdry stavia svoj dom na skale a učí sa na chybách iných a aj na chybách svojich.  Keď sa dobre poučíme, dobre zapracujeme chytené kamene a nenecháme ich ako hrach len tak odskakovať, môže ten život stáť za to.  A to ma vedie k úvahe, že práve od takých, ktorí si svoje alebo cudzie chyby už prežili sa najlepšie môžeme poučiť.  Možno takí majú najväčšie právo na rovnakú chybu, ale v našom podaní, nás upozorniť. Lebo oni vedia…

Zdroj:  Chytajte kamene do vás hodené, hodia sa na základy | M+M+M+M (4M).

Je to tak. Žijete s nami napriek našim historických chybám. Dokonca vás dokážeme presviedčať o nových pravdách, ktoré sa o pár rokov v novom svetle a s odstupom ukážu ako chyby. Takto to funguje. A charakterný nemá obavu zo svojich minulých chýb. Verí v svoju silu presviedčať ostatných o svojich dnešných pravdách. Verí vo svoju schopnosť priniesť riešenia vyhovujúce väčšine.

Viete, netreba byť ani ultimatívny v režime buď-alebo, život-smrť. Veď mnoho vecí a projektov sa môže zrealizovať viacerými spôsobmi. A ani o jednom sa nedá povedať že by bol chybný. Len je proste iný. A napriek tomu sú tu zbabelci, ktorí nedokážu ani len ten iný názor vypočuť. Nikto od nich nechce, aby to robili po našom menšinovom spôsobe. Presvedčili väčšinu, majú mať svoje riešenie.

V prvej iterácii ani netreba, aby sa protiargumentovalo. Stačilo by iba počúvať a odpovedať na otázky. Veď ich riešenie je geniálne, majú za sebou väčšinovú podporu, tak prečo sa správajú ako diktátor a nie ako demokrat?

Viete, demokracia je o schopnosti presvedčiť väčšinu. Čím je väčší počet týchto presviedčacích dejov, tým je väčšia demokracia.

Mieru vyspelosti demokracie chápem trochu inak.

Základným, bazálnym stupňom vyspelosti demokracie je, že počas vymedzeného času víťaz nezmení pravidlá vďaka ktorým zvíťazil a po skončení dopredu dohodnutého vymedzeného času víťaz umožní opäť nanovo určiť pomer.

Mierou vyspelosti je potom už len podiel množstva otázok, ktoré sa riešia novým a novým ustanovením pomeru a množstva autokratických rozhodnutí víťaza.

Aby to aj moje deti pochopili: Čím častejšie dá víťaz hlasovať (a namiesto rozhodnutia len riadi proces rozhodovania), tým vyspelejšia demokracia.

Zdroj:  Tesný pomer v akýchkoľvek voľbách a vyspelosť demokracie | M+M+M+M (4M).

Diktátor, keď sa rozhodne, že má pravdu, tak nejde do rizika opätovného a opätovného presviedčania a diskusie o ďalšej a ďalšej veci, o ďalšom a ďalšom projekte. Diktátor s vami diskutuje o jednej veci a 150 iných realizuje s argumentom, že demokraticky presvedčil väčšinu. Akurát to bolo o niečom úplne inom a nesúvisiacom.

Pozrite sa do dnešných novín. Koľko demokratov a koľko diktátorov ste napočítali?

Share Button

Breinerova štátna barlička ako dôkaz zlých úmyslov

Keď máte pravdu, ale nie ste schopný ju presadiť, silný štát sa vždy hodí. Že áno? Tentokrát podľahol tomuto vábeniu javorový Breiner.

Na sme.sk prebehli dva jeho články a aj reakcia na diskutujúcich.

Viete, charakterný demokrat dokáže akceptovať demokratickú vôľu. Nikdy nenazve slobodu chybou.

Najvyššiu autoritu – zdravý rozum – pre jeho akútny nedostatok musí zastúpiť nejaká iná inštitúcia. Keďže nám voľný trh zatiaľ nič lepšie nevytvoril, musí to byť štát.

Zdroj:  Skúsil som oboje, nedá sa porovnať… II | Fórum | komentare.sme.sk.

Viete vy povedať dnes, čo dnešné bude o týždeň chybou? Super, tak sa snažte presvedčiť  nás ostatných. Nemusíte presviedčať autora chybného úsudku. V demokracii stačí, že presvedčíte väčšinu, ktorá chybne mysliaceho prehlasuje.

Nie ste toho schopný? Tak si zavoláte štát a ako o barlu sa o túto inštitúciu opriete. Poprosíte ho, aby štát zariadil, štát zabezpečil. Priateľu, štát sme my. My všetci.

Ak zlyhá zdravý rozum, vnútorná logika parlamentného systému, tak na aký štát sa máme teraz obrátiť? Nezanedbateľná skupina občanov si myslí, že prezident si robí z Ústavy trhací kalendár, tak o akú barlu sa majú oprieť?!?

Aktuálne ťahanice s prezidentom o vymenovanie prokurátora by mali byť Brainerovi a jemu podobným mementom. Na akúkoľvek reguláciu sa nájde riešenie, ako si ju ohnúť. Dokonca aj na tú najautoritatívnejšiu reguláciu, ktorú sme si kedy nad seba spísali. Aj nad Ústavu, keď sa chce, tak sa nájde slovná hračka s vymenúvaním a vymenovaním.

Nie prietelia, na dobro, dobrú vôľu, demokratický charakter a sociálnu veľkorysosť neexistuje návod. To buď v sebe máme, alebo nie.

Breiner sa poráža sám posledným odstavcom:

Je čas na katolíckeho mystika (Thomas Merton): „Čím perfektnejšie, čím idealistickejšie sú naše teórie, tým príšernejšia je ich realizácia. Sloboda je zviazaná s nedokonalosťou a omyly sú chvályhodné. Najlepšie nie je ideálne a ak niečo teoreticky najlepšie chceme zaviesť ako normu, nezostane priestor na obyčajne dobré. To najlepšie ako norma je vlastne zlo.“

Čítajte viac: Nedá sa porovnať… | Dnes píše | komentare.sme.sk.

Aj tá najlepšie napísaná regulácia v rukách niekoho so zlými úmyslami nám nikdy nepomôže. Leda ako nástroj dôkazu existencie zlých úmyslov. Úprimne, kým nám nechajú demokraciu, tak by nám to malo stačiť.

Share Button

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Pozorujúc české voľby, zas ma trápi jedna záhada:

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Táto záhada ma prenasleduje odvtedy, ako je SaS vyčítané, že hlasovali proti eurovalu. Na chvíľu mi to zapadlo prachom a teraz znovu. Ako môžem nevolením jedného z kandidátov na českého prezidenta zabezpečiť, aby nebol zvolený niektorý iný? Zasraná záhada.

Princípu voľby menšieho zla, tomu rozumiem. Sú dve možnosti, jedna horšia ako druhá. Tak si vyberiem tú jednu. Lebo tá druhá je horšia. A tak zvolím menšie zlo. S týmto princípom nemám problém. Ale porozumieť princípu zvolenia nevolením, alebo keď chcete príncípu nezvolenia volením,  to ma proste ani za 17 rokov šúchania lavíc v školách nenaučili.

Ja viem, prepadnuté hlasy. Ale vy viete ako dopadne voľba? Vy viete, kto je to menšie zlo, na ktorom sa všetci zhodnú? Ak máme 9 kandidátov, ktorý z tých ôsmich je oproti tomu deviatemu to menšie zlo. A ktorých osem a ktorá/ý je to ten deviaty?

Myslím, že je to trochu inak. Je to celé o priposranosti a trochu toho cimrmanovského génia v osobnej povahe. Neschopnosti veriť vo svoj vlastný úsudok. Malovernosti a neochoty v presviedčaní, občianskej angažovanosti. A rozsiahlej prešibanosti, aby sa zo svojho vlastného názoru dalo s čo najmenšími škodami vykorčuľovať.

Pritom ani nemusíte ísť do rizika tvorcu názorov ostatných. Len si stáť za svojou voľbou zo svojho presvedčenia.

Nie, nie je určite jednoduché stáť si za svojim názorom a charakterne prijať výsledky svojej voľby a svojho presvedčenia. Každý z nás by chcel byť na strane víťaza.  Niektorí až tak intenzívne, že nemajú žiadne vlastné hodnoty a presvedčenie. Ale veľmi rýchlo si osvoja presvedčenie víťaza. To jeho.

Som si istý, že keď celý život volíte menšie zlo, keď celý život kalkulujete potenciálneho víťaza, nikdy sa vám nemôže podariť pohnúť svet podľa vás.  Leda ak náhodou sa vám za 50 rokov aktívneho života môže pritrafiť, že sa pritúlite k víťazovi, ktorý je v zhode s vašou túžbou. Určite sa vám nikoho nepodarí presvedčiť, že vaša predstava o svete je dobrá. Žiadnu svoju v skutočnosti nemáte, leda ak tú cudziu, víťazovu. A to by som chcel vidieť toho frajera, ktorý by mi dokázal predať myšlienku, ktorej neverí, len si ju osvojil, lebo je to pre neho výhodné.

Už dávno ste rezignovali na svoju predstavu. Rezignovali ste na  svoju voľbu. A volíte podľa toho, kto sa javí ako najistejší víťaz. A s takýmto prístupom sa budete sťažovať, že politici politikárčia pre vlastnú osobnú potrebu?

Hm, odhaleniu riešenia záhady  zvolenia nevolením, alebo keď chcete príincípu nezvolenia volením, som sa ani za máčny mak nepriblížil.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity