Pokora jedného z miliónov poučeného z histórie a skúseností

To, že sa celý vesmír točí okolo zeme vychádzalo z pozorovania. A ešte trochu z ľudskej sebastrednosti. A potom prišli pozorovania, že sme jedno z N telies a stred je niekde úplne inde.  Ale my sme to tak videli, takže to bola pravda. Jedine pohľad do histórie nás môže ochrániť od opakovania rovnakého.

Tisícky lokálnych špecifík pochádzajú z osobnej sebastrednoti. A proti nim je pozorovanie sveta z nadhľadu, vďaka ktorému sa vždy ukáže, že lokálne špecifikum je osobná túžba jednotlivca. Túžba, aby sa svet točil okolo neho. A potom, veď on to tak aj vidí. Až skúsenosti nás môžu ochrániť pred opakovaním rovnakého.

Bavia ma „odborníci“, ktorí majú pravdu, lebo oni to tak vidia. Lebo oni to spočítali na základe svojich dát a skúseností.  Postavia gigantický chrám svojej teórie. A potom sa na to mrknete z nadhľadu a vánok od mihalníc im to celé zbúra. Ich pozorovanie je v širšom súbore len štatistickou chybou.  Lebo história nás naučila a skúsenosť túto teóriu opakovane potvrdzuje.

Takže ako na to? Máme metodológiu ktorej sa hovorí dvojitý slepý pokus. Prvýkrát je to zaslepené, keď zbierate dáta a neviete či sú to dáta vzorky alebo dáta štandardu. A druhýkrát je to zaslepené, keď neviete či vyhodnocujete dáta vzorky alebo štandardu.  Toto je všeobecne uznávaná nepriestrelná metóda. Určite ich je viac, ktoré z historického nadhľadu zabezpečia istotu pravdivosti.

No a potom príde filkulín, ktorý jasne vie, odkiaľ zbiera dáta a ako ich má vyhodnocovať.  Namiesto toho, aby dokázal, že jeho metodika je dvojitým slepím pokusom (alebo iným nepriestrelným beťárstvom), snaží sa ukázať, aký je super odborník.  A odborník by predsa neurobil chybu v metodológii.

Ja mu vlastne nakoniec verím. Veď on to tak vidí už odpočiatka. Len nikto nesmie mrkať. 😉

Share Button

Zamneď: Teplý bonz z príčin nepatrných či prechodných

Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.

Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:

„Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook“:

Twitter / keff85: „Udávání svých blízkých ….

Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.

Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?

Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu.  Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?

Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.

Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: „A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?“

Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo.  Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol  radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.

Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.

Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?

Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.

Nepohodlie je práve tým indikátorom, „že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…“. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.

A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?

Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?

Život je jeden z najťažších. A „naše vlast nevzkvétá.“

Share Button

Zamneď: Bojom proti trhu socialisti dokazujú jeho existenciu, kapitalista snahou o nižšiu solidaritu oslobodzuje

Veď to poznáte – neviditeľná ruka trhu nefunguje. Tak si kladiem otázku, prečo proti niečomu, čo nefunguje, teda proti samoregulačným logickým nástrojom, tí socialisti stále bojujú? Veď to poznáte – kapitalisti vykorisťujú a chudobní sú ešte chudobnejší. Tak prečo kapitalisti bojujú proti reguláciám, ktoré by im naopak zabezpečili väčšie zisky, monolizáciu a štátne podpory a dotácie?

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal. Nie je neviditeľná ruka trhu, nie je proti komu a čomu bojovať.  Solidarita kapitalistu je mýtus a žiadny kapitalista nechce byť solidárny.

A oni furtom len tie regulácie proti tomuto Ničomu Neexistujúcemu vymýšľajú, aby sa nemohla neviditeľná ruka trhu uplatniť.

Začínam chápať, prečo mi štát pod nadvládou socialistou nedáva zmysel.

Nedávno som mal na twitteri pokus o diskusiu so socialistom. Zaznelo tam:

Netvrdím, že príčinou pančovania nie sú dane. Ale pančovanie by nebolo možné, ak by fungoval štát.

A to ma dostalo.  Podľa mňa je to klasická ukážka, ako si socialisti zamieňajú príčiny s nástrojmi. Príčiny sú dogmatické a na tie im nesmieme siahať.

Podobne sa diskutovalo nedávno k dotáciám na potraviny.  Tvrdili, že by sme mali dotovať a podporovať slovenských výrobcov potravín. Ja hovorím, že plánovaná ekonomika, kde sa od stola rozhoduje, koho podporíme sa ukázala po 40 rokoch pokusu ako nefunkčná. A socialisti na to, že ak v zahraničí dotujú, tak aj my musíme nájsť mechanizmy na dotovanie.

Ale také jednoduché, ako komplexné očistenie trhu od dotácii, to socilaistu nenapadne. Prišiel by o svoje dogmy. A prišiel by o svoj boj s neviditeľnou rukou trhu, o ktorej hovorí, že nefunguje.

Socialisti argumentujú, že kapitalizmus sa za posledné roky ukazuje ako nefunkčný.  No že tu nič ako voľný trh bez socialistických zásahov doteraz nebol, to nevidia.  Maximálne môžeme hovoriť o nejakej znesiteľnej miere paternalistických zásahov. Ale akonáhle sa našla na trhu nejaká voľná nezregulovaná oblasť, vždy sa hneď nájde nejaký socialista, ktorý vymyslí nejakú reguláciu.  A kapitalistický volný trh dostane ďalšiu ranu. Nie prvú, ale ďalšiu.

A  je jedno, či hovoríme o reguláciách od pravicových či ľavicových politikov.  Éra, kde sa dala vidieť paralela medzi pravicou a kapitalitmom a ľavicou a socializmom je preč.

Aby to aj jednoduchý občan pochopil, má zmysel rozdeliť politické spektrum na socialistov a kapitalistov. Možno je v miere snahy o riadenie životov ľudí mierny rozdiel medzi pravicovým socializmom a ľavicovým socializmom. Pravicový socialista bude zvyšovať DPH (ako v Čechách), ľavicový socialista Daň z príjmu (ako na Slovensku). Veď hovorím, že mierny.

Kapitalistu, ktorý by chcel prestať diktovať regulácie, dane a celkový spôsob myslenia, tak takého hlásateľa slobody a volného trhu, aby ste  na súčasnej politickej scéne lupou hľadali. Možno preto, že socialistom zatiaľ vychádza jeden argument:

S kapitalizmom je spojené to, že síce budú ľudia slobonejší, ale bude tu skupina ľudí, ktorí sa budú mať horšie. A o týchto sa kapitalista nepostará.

To si naozaj sociliasti myslia, že sú kapitalisti tak dementní? Akokoľvek si budeme hovoriť o ideálnej spoločnosti, vyždy sa nájdu ľudia, ktorí si so slobodou neporadia. Vždy sa môže stať, že niečo nevyjde a chvíľu by sa nám oddych pod dáždnikom socálnych istôt hodil.  Verte mi, kapitalisti nie sú dementní, vedia, že to tak je. Toto kapitalista vie, preto sa snaží si vyrábať vankúšiky. A tento princíp, ako tie vankúše vyrába,  sa volá solidarita. Bez nej by to naozaj nefungovalo.  Už do veľkej krízy v 30. rokoch minulého storočia do vedia.

Nie všetci kapitalisti dobrovoľne do tejto solidarity vstupujú. Preto aj my a aj voči svojim potrebujeme štát, dane, odvody vo svoje povinnej forme. Proste aj my si musíme aj sami sebe prikázať byť solidárny a vymáhať to.

V oboch systémoch, v socializme aj v kapitalizme, je to podobné, ale nie rovnaké. Socialista sa snaži ľudí udržať pod svojim paternalistickým dáždnikom  a mať ich tam v košiari socializmu pekne pod kontrolou. Kapitalista sa snaží mať ten košiar stále doširoka otvorený. A ponúka nástroje, pomocou ktorých ho môže ktokoľvek rýchlo opustiť.  Áno, v kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosti, menšie sociálne dávky. Ale na to, aby ste si prilepšili už len jedným jediným eurom, na to vám stačí len malá snaha. Naopak, socialista vám postavý takú prekážku, že vám práca za jedno euro vezme ten široký sociálny dáždnik kompletne.

A vy sa naoko slobodne vzdáte svojej slobody v mene sociálnych istôt. To, že ste boli donútený filištínsky postavenými pravidlami, to už ani nevnímate.

Proste kapitalista sa snaží byť čo najmenej solidárny nie preto, že sa nechce o svoje šťastie deliť. Ale preto, že chce, aby sa na tej solidarite podielalo čo najviac šikovných a úspešných a slobodných.  Aby sa všetkým oplatilo byť úspečný a slobodný.  Už aj za náprstok slobody pre sociálne odkázaných znamená pre kapitalistu vidiu, že bude musieť byť menej solidárny. A preto urobí čokoľvek.

Takže, aby toto Zamislenie na nedeľu aj moje deti pochopili:

Chcem dať šancu slobodnému thu bez regulácii, pretože udržiavanie regulácii stojí viac peňazí a spoločenskej energie, ako zisky z regulovania. Navyše zmes dnešných regulácii robí z každého z nás neznalých idiotov. Sú také komplikované a predvídateľné zlátaniny, že 99% z nás netuší ako tento štát vlastne funguje. Za posledných 40+20 rokov sa ukázalo na mnohých dôkazoch, že slobodný trh naozaj existuje a že jeho regulácie vedú k nedostatuku a drahote. (maslo v Nórsku, prázden obchody v Rumunsku, vložky v Československu, metanol v alkohole v Česku, zdražovanie fotovoltaickej elektriny a tisíce ďalších dôkazov sporom, ktoré priniesli sami socialisti pri svojom boji proti neexistujúcej ruke trhu)

V kapitalizme dostanete menšiu podporu v nezamestnanosi, ale štát  sa postará o to, že privyrobiť si čo i len jedno jediné euro k tejto podpore bude z pohľadu dostupnosti práce a istoty zachovania podpory štátu jednoduchšie ako v dnešnom socializme. A až keď si privyrobíte  viac ako je to, čo vám ostatní vládzu solidárne darovať,  prestanete dostávať a štát bude naopak vyžadovať, že budete solidárny vy. Tak rovnako, ako každý jeden  váš slobodný spoluobčan. 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity