A potom sledovaní malo nasledovať čo?

A potom čo? Chceli tí smerácky absolutisti pozabíjať alebo spoločensky zlikvidovať každého? A tí, čo by ich nechali žiť, tí by tichúčko sklonili hlavy a uspokojili by sa s tým, že aj im sa ujde?

Denník N priniesol správu, ktorú keď poskladáte do časovej snímky vyzerá nasledovne:

Príkaz,
lustrácia,
sledovanie,
smrť.

A potom malo nasledovať čo?

Keď vládne malá skupinka ľudí vzniká totalitarizmus, vláda ničím sa nelíšiaca od monarchie jedného vládcu, od fašizmus a nacizmu jedného vodcu, od komunizmu ústredného tajomníka. Vlády, ktoré majú na rukách kopu mŕtvych, ktorí tak strašne chceli slobodne dýchať. Kristušát, ako oni chceli slobodne žiť!

Keď sa spojí istota, že za peniaze sa nakúpia známosti a zo známostí vzniká úspech, tak sa narodí armáda otrokov, ktorí v jednom chóre, v opravdu priamom, bratskom cite otvoriac hubu dokorán:

Aj my by sme chceli, vezmite nás do partie, spravíme čokoľvek.

Naozaj spravia čokoľvek. 

Ani totalitarimus, rovnako ako líškanie sa otroka otrokárovi nie je ani demokracia ani slobodná spoločnosť.

Niekoľko mesiacov tu už prebieha kľúčový zápas o Ústavný súd. Akademická obec hovorí – plagiát. Ďalší sa predvádza ako klamár. Tretí do partie sa pekne zazubí a tvári sa, že on nič, on bude len prezident. Ďalší a ďalší a ďalší a ďalší, čo vládnu v partičke tejto krajine a naším životom.

A my sme sa vykašľali na svoj vlastný štát. Veď hádam počkáme do volieb, nie? V demokratickej krajine by mali predsa odstúpiť no a keď neodstúpia, tak počkáme do volieb. A keďže sme slobodná demokratická krajina, tak pokojne nech sa aj nacisti aj zlodeji aj podvodníci spokojne volieb zúčastnia? A aby neboli smutní, tak im aj nejaký hlas dáme?

A čo ste sa úplne pojašili? Len debilný demokrat nechá komunistu či nacistu likvidovať demokraciu.

Nie, Slovenská republika nie je dnes slobodná demokratická krajina a republika už vôbec nie. Slovensko je unesený štát s absolutistickými prvkami.

Štát,
mafia,
únos smrť.

Čo spravíte? Zavoláte políciu, že v budove Národnej rady je nejaký plagiátor a sukničkár a klamár? A ste si istý, že sa dovoláte a že bude toho, kto to za vás vyrieši? Ste si istí, že váš štát je toho schopný?

Prekvapená pasivita, že to za nás niekto vyrieši. Tak tá pasivita to vyriešila.

Buď sa postavíme aktívne na stranu svojho štátu a budeme robiť demokraciu. Alebo sa môžeme o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. Budete stále nadávať, že sa svorne bok po boku v bratskom objatí komunisti s nacistami odbavujú na účet vášho života.

Vyserte sa na svoj štát vyserte sa na EU, vyserte sa na NATO, vyserte sa na demokraciu a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa. Ja som vás, kua, varoval.

Na jednej strane tu máme totalitnú, absolutistickú moc v rúchu vládnej koalície. Tí si pestujú druhý pól politického spektra – nacistických oplanov.

Čím sa líšia? Totalita ako totalita. Oni sú moc a my ostatní sme hovno. Veď ste to počuli a čítali.

Nesúhlasíte, tak jedni by vás rovno pozabíjali, ako to spravili so Židmi pred nejakým tým rôčikom. A tí druhí vás budú pred konečným riešením chvíľu humánne sledovať a nakoniec, čo?

Správa z dennej tlače:

SNS podpísala pred Vianocami veľký nákup, za 172 miliónov objednala nepotrebné delá

Úradný limit, podľa ktorého sa v slovenskom zdravotníctve ohodnocuje rok predĺženia života, je cca 30 000 eur.

Každých 30 000 euro, ktoré mohli byť naliate do zdravotníctva z tých 172 miliónov pripraví vašich rodičov, mojich rodičov, nášho suseda o šancu žiť tu s nami o rok dlhšie.

Len sa pekne poobzerajte okolo seba. To sú oni. Mohli tu byť aj o rok. Ale nebudú. Je ich 5733.

Share Button

Spojené kráľovstvo ako príklad následkov diktatúry menšiny

Spojené kráľovstvo – príklad politiky, ktorú na vás hodil niekto iný a zdrhol. A vzal si zo sebou aj svoju liliputnú politickú podporu.

Politika sa naozaj nedá realizovať bez istoty politickej podpory hlasovacej väčšiny.

Videli sme to pri prvej voľbe generálneho prokurátora, keď neprešiel Trnka o 1 hlas. Vidíme to v dnešných dňoch, keď tu pobehujú besný Danko a diplomatický Lajčák. a snažia sa šéfovať štátu s 8% respektíve 1:14 podporou.

Aj Mayová, aj Danko aj Lajčák sa líšia od Hitlera zo začiatku 20. rokov 20. storočia len tím, že ich nepodporujú polovojenské úderky. Zatiaľ. Inak sú ostatné prejavy úplne rovnaké – je to čistá diktatúra menšiny

Pri všetkej úcte k jednému zo základných pravidiel liberálnej demokracie, teda k pravidlu, že víťaz musí brať pri rozhodovaniach ohľad na menšinové postoje, stále musíme mať na pamäti právo víťazov povedať posledné slovo.

A naopak: Ak chceme mať posledné slovo, musíme mať za sebou podporu väčšiny. Inak sa budeme zmietať v chaose diktátov kadejaký menšín. Tu menšina zelených, tu menšina komunistov, tu menšina hipsterov, tu menšina slniečkárov, tu menšina… Krotí permanentne nasierajú väčšinu.

Byť za dobe s každým sa kvôli udržaniu duševného zdravia nedá. V istom momente musíte buchnúť po stole a povedať: Mali ste šancu získať hlasovaciu väčšinu, tú nemáte, tak sa musíte na chvíľu prispôsobiť. 

Správny demokrat k tomu vždy dodá, kedy budú najbližšie voľby. A teda dáva jasnú šancu v rovnej príležitosti ukázať menšine, že dokázali oni získať väčšinu a že sa stali väčšinovým hlasom.

Ak má teda demokracia opäť zvíťaziť, najprv si musia v Spojenom kráľovstve na riadenie svojej konštitučnej monarchie ustanoviť víťaza volieb , ktorý zvíťazí s jasným programom, ktorý bude následne ajrealizovať. A aby to bola opäť aj liberálna demokracia, musí pri realizácii väčšinovej politiky primerane reagovať na menšinové názory.

Mayová je dnes jasnou menšinovou nešťastníčkou. A je super, že vidíme v priamom prenose to, kam vedie diktatúra menšiny. Vedie do chaosu.

Reálne výsledky nie sú schopní zástancovia brexitu schváliť. Jediné čo sú schopní robiť je veľa kriku. Rovnako ako veľa kriku robili na uliciach Hitlerove mládežnícke úderky.

Zástupcovia Brexitu majú evidentne v Spojenom kráľovstve menšinu. Evidentne majú menšinu aj v tamojšom parlamente. Ale celá vláda, celá ekonomika, všetci poddaní krajiny skáču, ako oni hrajú. Na balalajkách.

Share Button

Bude Fico hodnotiť na Ústavnom súde Ficov zákaz zisku zdravotných poisťovní?

Na rokovaní vlády 19.12.2018 prijala Smerácka vláda návrh postupu v sporoch SR s akcionármi zdravotných poisťovní. Dokument je to nadmieru zaujímavý v kontexte tančekov okolo Fica na Ústavnom súde.

V zásade a tak, aby to pochopil aj jednoduchý stredoškolák:

  1. Fico zabezpečil novelu zákona o poisťovniach a zakázal im zisk.
  2. Vlastníci súkromných poisťovní to dali daný zákon z dielne NR SR na Ústavný súd.
  3. Ústavný súd rozhodol, že je to potiústavné.
  4. Majitelia poisťovní zažalovali štát (NR SR) za ušlý zisk.
  5. Dňa 10.6.2017 na slovenskom súde (to je dôležité) bol vydaný rozsudok, že akcionárovi Európskej ZP vznikla škoda.
  6. Dôvera sa tiež súdi prostredníctvom slovenských súdov. Výsledok zatiaľ neznámy.
  7. Majitelia Unionu viedli spor prostredníctvom arbitráže a v Nemecku – EU orgány rozhodli, že takto nie je možné viesť intra-EU spor. (okrem iného vznikla šlamastika EU rozmerov)
  8. Vláda SR sa v decembri 2018 bojí, že majitelia Unionu prenesú svoj spor tiež do priestoru slovenských súdov.
  9. Vláda SR v decembri 2018 uvažuje nad tým, ako poriadne intervenovať v týchto súdnych sporoch.
  10. V súdnom spore Dôvery už takáto intervencia vlády do sporu Dôvera verzus NR SR bola zamietnutá.

Ako je vidieť – všetky spory skôr či neskôr budú prebiehať na pôde súdov SR a v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu o protiústavnosti zákona o zákaze zisku.

Slovami Pellegríniho vlády: „Preto je veľmi dôležité sústrediť veľkú pozornosť na aktuálne prebiehajúce vnútroštátne súdne konania s akcionármi zdravotných poisťovní, keďže môžu nastaviť kurz smerovania potenciálnych budúcich sporov so zdravotnou agendou, precedens ohľadne legitímnosti zisku zdravotných poisťovní, čo môže mať dopad na budúce fungovanie verejného zdravotného poistenia, a v neposlednom rade môžu mať značný dopad na verejné financie.

V materiály vlády spomína niekoľko zaujímavých opatrení, ktoré chce vláda vykonať.

Základným je, aby sa vláda zapojila do súdneho sporu a pomohla národnej rade. To by sa zdalo ako legitáímna snaha. No pozrime sa o čo presne ide:

MF SR v spolupráci s MZ SR navrhuje zabezpečiť experta (odborníka) na otázky ústavného práva, ktorý podá odborné vyjadrenie v súdnych sporoch s akcionármi zdravotných poisťovní. Odborné vyjadrenie by sa malo zamerať na dopad nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS. 3/09 z 26. januára 2011 na práva občanov vyplývajúce z článku 40 Ústavy Slovenskej republiky.

MF SR tiež navrhuje, aby vláda uložila MF SR, v spolupráci s MZ SR a s MS SR, v rámci ich pôsobnosti, zabezpečiť analýzu ohľadne možných opatrení štátnych orgánov Slovenskej republiky na zosúladenie článku 40 Ústavy Slovenskej republiky s (i) nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. PL. ÚS 13/1997 zo dňa 19. júna 1998 a sp. zn. PL. ÚS. 3/09 z 26. januára 2011) a s (ii) právom EÚ (súdne konania C 262/18 P a C 271/18 P).

https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23426/2

Áno, čítate medzi riadkami dobre – nejde o to riešiť zákonný rámec. Ide o to, že chcú riešiť Ústavný rámec.

S tým súvisí aj to, že týmto dvom opatreniam predchádza asi dvojstranový rozbor toho, ako by Ústavný súd eventuálne mohol meniť svoje predchádzajúce rozhodnutia.

A tu prichádza na scénu doc. JUDr. Róbert Fico CSc., ktorý je osobne autorom celej akcie „protizákonnosti zisku zdravotných poisťovní“. 

Nie, nemyslím si, že zisk zdravotných poisťovní je jednoduchá téma, že nie je nutné tieto peniaze regulovať. Naopak, výška odplaty za správu solidárnych prostriedkov verejného zdravotného poistenia má byť primerane regulovaná. Jednak na úrovni prikázaných povinností, ktoré musí poisťovňa plniť aby si vôbec mohla na zisk siahnuť. A samozrejme aj regulácia formou maximálnej výšky vyplácaného zisku je nutná. V tomto duchu narába s touto témou aj zdravotnícky program SaS.

Ak by sme sa snažili zjednodušiť meritum veci – základom je riešiť otázku, komu patria tie peniaze, ktoré zdravotné poisťovne spravujú. Normálnu odpoveď, podla vládneho materiálu, na to právnici nemajú.

No tento text je hlavne o logických a právnych dôsledkoch, keď sa dlhoročný predseda dlhoročne vedúcej politickej strany v štáte hrabe do funkcie ústavného sudcu.

V tom niekoľkostranovom právnom rozbore sa dookola naráža práve na úlohu už existujúcich rozhodnutí Ústavného súdu. Vládny dokument píše: Rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je nemenná, pričom sám Ústavný súd Slovenskej republiky pripúšťa zmenu svojej vlastnej judikatúry.

V budúcnosti môžu vznikať veľké morálne a etické otázky nad oprávnenosťou rozhodnutí orgánu, ktorého osoby sú v permanentnom konflikte záujmov. Ak niekto 15 rokov tvoril zákonný rámec fungovania Slovenskej republiky, naozaj nemôže byť účastný na hodnotení samého seba.

A nejde len o osobu dlhoročného premiéra. Už dnes v Košiciach sedia ľudia, ktorý svoje osobné výsledky palcovania pri hlasovaní už dnes môžu hodnotiť. A ďalší, z rovnakého košiara, sa tam hrabú o dušu spasenú.

A naozaj nejde len o morálnu a etickú dilemu. Typicky v tomto spore ide o stovky a stovky miliónov eur len na istine. Nie to úrokoch, ktorých výška je funkciou času. Ide tu veru aj o… S ohľadom na skúsenosti s ich fungovaním vo výkonnej politike a bytových schôdzach, radšej ani nedomyslieť.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity