Trochu pragmatickej matematiky, ako sa dá zvládnuť migračná kríza aj v zdravotníckom rezorte

V Nemecku azylanti z rokov 2013-2018  tvoria 2,8% populácie. To je 2,8% tlak na zdravotnícky rezort. Tak sa pozrime troch na podrobnosti, čo tento tlak znamená.

Najprv začnime príjmovou zložkou – niekto zdravý a pracujúci tie odvody platiť musí, aby  to mohli poisťovne za chorých zatiahnuť.

Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu. Ide o ľudí z Pakistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Afganistanu, Iraku, zo Somálska a Sýrie. Za posledný rok sa počet zamestnaných utečencov zvýšil o 88-tisíc.

Source: Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu – Denník N

Počet žiadostí o azyl  – rok – prvožiadatelia – opakované žiadosti

2013 109580 17443
2014 173072 29762
2015 441899 34750
2016 722370 23175
2017 198317 24366
Jan-Jul 2018 96644 13680
suma 1741882 143176

Suma: 1741882 osôb.

V štatistike vekového rozloženia za tento rok (1-6 2018) je vo vekových skupinách od 18-60 rokov cca 51,5% z nich. Extrapulujem to na celé obdobie.

Teda potenciálne práceschopných je 897 069 ľudí.  A to sú len počty za  ostatných 5 rokov.

Hovoria, že za posledný rok pribudlo 88-tisíc zamestnaných.  Ale len za ostatný pol rok prišlo do Nemecka cca 49 700 práceschopných.  Do konca roka to bude koľko? 100 000 práceschopných?

Aj taký nenasýtený pracovných trh je stále v prebytku nezamestnaných azylantov voči možnostiam trhu práce. O nutnosti dobehnúť roky 2013-2017 ani nehovoriac.

Takže tlak na doplnenie rozpočtu poisťovní z externých zdrojov je enormný a nejaký ten rok ak nie pár desiatok rokov ešte bude. 

A teraz k zdravotníctvu – výkonom lekárov a nemocníc

Každý azylant je, absolútne a nespochybniteľne správne, dňom podania žiadosti zaradený do štandardného zdravotného poistenia.  Na jednej strane tento poistný kmeň je zložený hlavne z mladších a teda zdravších ročníkov, na druhej strane je tam cca 25% detí do 4 rokov. Tieto sa nárokmi na zdravotný systém vyrovnajú dôchodcom.

Takto zložený poistný kmeň hovorí, že počty  výkonov sú teda na úrovni bežnej populácie, možno viac smerom k pediatrom ako k všeobecným lekárom či špecialistom na onkológiu.

Nemecko malo v roku 2016 cca 82,67 miliónov  obyvateľov.  Azylanti za roky 2013-2018 tvoria teda cca 2,8% prírastok obyvateľstva.  Takže aj priemerný počet výkonov u lekárov sa teda zvýšil o 2,8%.

Potrebujeme o 2,8% viac lekárov na zachovania rovnakého štandardu bez nutnosti uskromňovať sa.

Trochu sarkastická odbočka – keď sa nám bude zas Taliansko pýtať, ako sme prispeli k riešeniu migračnej krízy v EU, tak môže s čistým svedomím povedať, že Slovensko vyškolilo pre Nemecko v rokoch 2010-2016 celkovo 689 lekárov.  Koniec odbočky.

Nemecko má cca 344 000 praktických lekárov (tvrdí OECD 2016).  Takže ten nárast by mal byť o cca 9600 lekárov.  Aby sa udržala kvalita a dostupnosť na úrovni cca 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  (Slovensko v roku 2004 – 3,2 lekára na 1000 obyvateľov. )

Nuž, tak takto vidí zodpovedný politik vo svojom rezorte migračnú krízu. Iste zvládli by sme to.  Je tu skvelý potenciál. Až 25% azylantov sú deti do 4 rokov. Potenciál na výchovu lekárov pre budúcnosť už v našom rozvinutom školskom systéme je preveliký.  A máme to u týchto 0-4 ročných detí naozaj plne v rukách.

Dá sa to iste zvládnuť. Nejaké rezervy tu iste v našich krajinách máme a ako som ukázal na konci, potenciál v tejto populácii je preveliký.

ALE!

Hovoríme tu o 2-2,8% azylantov k počtu obyvateľov. O tlaku vo výške 2-2,8% pacientov na dnešný existujúci stav v jednotlivých krajinách EU.  Nie všetci máme nemeckých 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  A len Afrika má potenciálne 1,2 miliardy obyvateľov. (To je už samozrejme extrémne prirovnanie.)

Zahoďte štatistiku – za každým jedným človekom sú jndividuálne osudy. A listina práv a slobôd platí. Slovensko sa môže oprávnene pýšiť tým, že sme boli zakladateľom OSN a jej charty.

Svet naozaj nie je taký jednoduchý, aby sa dal šmahom ruky vyriešiť nálepkou slniečkár, pragmatik, či geopolitický idiot.

(Dáta som čerpal hlavne zo správy  Aktuelle Zahlen zu Asyl (07/2018)

Share Button

Ruský imperializmus kam sa okolo Ruska otočíš

Načo  tvoriť? Stačí sadnúť do plechovíc a silou obsadiť kus územia. Územie, ktoré je Rusku na nič, obyvateľov, ktorí vzápätí Rusko nenenávidia.

Nie, naozaj nikto na tejto planéte nepotrebuje takéto Rusko. Nikto. Leda idioti.

 

Najdôležitejšie udalosti dňa (nedeľa 2. marca 2014)

  • ruské vojenské jednotky bez vážnejšieho odporu dostali pod kontrolu prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu
  • snaha o odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa stopercentne nepodarila, Rusi ich blokujú
  • nový šéf ukrajinského námorníctva prešiel na ruskú stranu, odvolali ho
  • predseda parlamentu proruskej autonómnej Krymskej republiky priznal, že pred inváziou neprišiel o život žiadny ruský občan, čo bola hlavná zámienka vojenského zásahu Moskvy
  • ruská invázia sa stretla s ostrým odsúdením svetových politických špičiek – USA, Británia, Francúzsko a Kanada odvolali účasť na summite G8
  • v Bruseli zasadalo NATO, dôrazne vyzvalo Rusko, aby stiahlo svojich vojakov späť na základne

Zdroj: Rusko obsadilo Krym, NATO ho vyzvalo na okamžitý odchod (nedeľa) – svet.sme.sk

Podnestersko, rovnako ako ostatné neuznané separatistické štáty, má veľmi blízke vzťahy s Ruskou federáciou, dokonca až do bodu, kde sa dá povedať, že je od Ruska politicky a ekonomicky závislé. Väčšina z podnesterských občanov má ruský pas a Moskva si stále udržuje vojenskú prítomnosť (mierovú, podľa Ruska), ktorá tiež slúži ako užitočný prostriedok proti myšlienkam o zjednotení moldavského územia.

Zdroj: Západ a Rusko: Podnestersko (IV.) – Denník N

Keď sa hovorí o zmrazených konfliktoch v Ruskom blízkom zahraničí, na mysli sa majú predovšetkým tieto:

  • Vojna o Podnestersko (1991–1992): Podnesterská moldavská republika (bližšie v budúcom dieli)
  • Vojna o Náhorný Karabach (1991–1994): Náhorno-karabašská republika
  • Vojna o Južné Osetsko (1991–1992): Republika Južné Osetsko
  • Vojna v Abcházsku (1992–1993): Abcházska republika

Zdroj: Západ a Rusko: Zmrazené konflikty (III.) – Denník N

Ruský prezident Vladimir Putin vôbec prvý raz pripustil intervenciu na východe Ukrajiny. Moskva doteraz popierala, že by ruské ozbrojené zložky zasahovali do konfliktu v Donbase. Podľa Putina Rusov donútila k akcii hrozba, ktorej bolo po prevrate na Ukrajine vystavené ruské obyvateľstvo. „Neboli sme to my, kto vyvolal prevrat na Ukrajine. Potom, keď sme boli dohnaní, a to chcem zdôrazniť – dohnaní, na obranu rusky hovoriaceho obyvateľstva v Donbase, prišla vlna amerických protiruských opatrení a sankcií,“

Zdroj: Vladimir Putin priznal zásah na východe Ukrajiny

Keď prestaneme násilím vynucovať a staneme sa nasledovaniacenným príkladom, cintoríny nebudú preplnené mladými mŕtvymi. Porozmýšľajte o tom, či by to nestálo za to. Prestať vynucovať a začať byť lákadlom.

Najbližšiu šancu na Slovensku nám dajú slobodné a demokratické voľby.

Nie, nie je to jednoduché. S pištoľou pri spánku voličov  poľahky vyhráte kde-aké referendum. Rozhadzovaním peňazí po uliciach si poľahky kúpite kde-koho.

Stať sa nasledovaniahodným príkladom, to si musíte dlho a namáhavo odpracovať. Keď ste nasledovaným príkladom získate povinnosť sa postarať o tých, ktorých ste zlákali. Ste zodpovedný za to, čo si skrotíte! Veď pamätáte na líšku, že? No nikdy sa vám nestane, že vás vaši pozostalí pochovajú pár metrov od tých, ktorých ste nenávideli, ktorých sa vám nepodarilo presvedčiť puškou, tak ste ich postrieľali ako odpad. Budete ležať medzi tými, pre ktorých ste boli vzor a ktorí vás nasledovali. Dostanete to čo ste si celý život priali.

Môžete nasledovať Hitlera, Miloševiča, Putina. Alebo mňa. Porozmýšľajte o tom. Je to len a len vaša slobodná voľba. Tak potom nehovorte:

– Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Vždy sa môžete nejako rozhodnúť. Aj len tak stáť a pozerať sa, ako niekto niekoho núti, ste sa slobodne rozhodli. Raz z vás toto rozhodnutie isto-iste urobí alebo zavrhnutiahodného alebo nasledovaniahodného.

Verte mi, stane sa to.

 

Share Button

Naozaj si pre svoje osobné záujmy vezmete na dva roky Slovensko za rukojemníka?

V marci som to písal z pocitu. Dnes, v auguste, môžem povedať, že je to exaktný fakt.

Ostatný prieskum ukazuje, že nie, 36%. Ale až pekných guľatučkých 20,7+10,1+10+9,4=50,2%

Pardón, Smer-rodina tam nemá medzi vymenovanými hriechmi obžerstvo a smilstvo. To by som im nemal upierať, že.

Ak by bolo pred voľbami, Všetci by sa postavili za voľbu SaS, len aby neprepadli hlasy. Jediná osamotená stojí v obkľúčení smrteľných stonov Smeru, kotlieb, Sme-rodina a kapitáňa.

Ale keďže sme uprostred volebného obdobia, všetky demokratické sily počítajú ešte s dvomi rokmi vlády koalície Smer+SNS+Most, tak si každý v stranách ako PS, Spolu, KDH, SMK rieši svoje vnútrostranícke veci pokojne v duchu svojich dvojročných marketingových plánov.

A nech si Smeráci a SNSsáci rozkradnú, čo ešte stihnú.

Ako som bol nedávno napísal, PS a Kiska to prekaučovali. A pomáha im nejeden ľavicový intelektuál. Naopak, SaS stojí pripravená, voľby môžu byť aj zajtra. Stačí povedať a dať dohromady demokratické politické sily.

Ale chcú to?

Tak sa opýtajte politikov, či im ide o Slovensko, alebo o to, aby ONI boli zvolení.

Verte mi, je to sakrametský rozdiel, písať program pre Slovensko a písať program pre to, byť zvolený. My sme písali zdravotnícky programe pre Slovensko. A ak sa niekde objavili frázy na tému „svetový mier“, prišiel Sulík a vyškrtal ich. Lebo cieľom SaS v zdravotníctve sú občania Slovenska a 105x lepšie zdravotníctvo ako máme dnes.

Takže znovu, aby to aj nabúšený a našupovaný markeťáci pochopili: Naozaj si pre svoje osobné záujmy vezmete na dva roky Slovensko za rukojemníka?

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity