Bratislavská aglomerácia by potrebovala koncepčné riešenie dopravy.

• Namiesto toho dostala obchvat postavený na pozemkoch vykúpených od reštituentov vybavovačmi, skladové haly priateľov a napojenie na voličský región Bélu Bugára.
• Namiesto toho dostala podivný koncept nikým neriadenej Bratislavskej integrovanej dopravy.
• Namiesto toho dostala supertender na poskytovateľa autobusovej dopravy vo verejnom záujme.
• Namiesto toho dostala podivný nový starý most s nevyjasneným konceptom električky, pár kilometrov asfaltu a kopu vyrúbaných stromov.
• Do ságy patria ešte e-diaľničné známky, ktorých fungovanie ešte nikto nevidel naživo.

Tak si hovorím, či bude doprava ďalším rezortom, kam si pozvú Smeráci pravičiarov, aby im tie koncepčné reformy urobili a poskladali jednotlivé dopravné kamienky do fungujúcej mozaiky.

Zdravotníctvo – ček, školstvo -ček

A čo takto koncepčné zmeny procesov štátnej správy? Od novembra 2016 a marca 2017 končia akékoľvek výnimky zo zákona číslo 305/2013 Z.z. o elektronickej komunikácii, takže všetky úrady verejnej moci budú musieť už len a len elektronicky.

Možno na to si Muňka v Sociálnej poisťovni vyhlásil tender na akési IT riešenie tak šikovne, že už naštval aj vlastných.

Že by si aj ministerstvo vnútra a minister pre stoličku tiež najali konečne nejakých pravičiarov?

Natíska sa mi neodbytná otázka: Aký má, kua, zmysel si zvoliť politikov na kandidátke strany Smer ako svojich zástupcov na riadenie svojho štátu? Keď nedovidia ďalej ako siaha jedna rolka alobalu. 

Viete, taký ten úplne prízemný zmysel – riadiť, spravovať, rozvíjať štát pre ľudí, aby sa im dobre žilo a ich vlastný štát ich neotravoval kadejakými zo zákona garantovanými biznismi či povinnosťami slúžiacimi tak akurát ako šikana pre názorovo nepohodlných.

Vtipní na účet občanov, nie pravičiarov

Viete, priatelia! V našej rodine som ja za magistrov a manželka za inžinierov. A keď ja chcem vysvetliť aký je rozdiel medi magisterskými a inžinierskymi metódami, tak ona, manželka inžinierka, porozpráva ten vtip ako cestujú skupina magistrov a skupina inžinierov vo vlaku. Proste uplatním tú magisterskú metódu – inžinierka rozpráva vtip a zabáva spoločnosť. A ja si môžem spokojne popíjať.

No jo no, priatelia, ale to je vtip určený na pobavenie spoločnosti a ukážku našej vzájomnej manželskej lásky.

Neviem ako vy, ale ja sa na tejto verzii vtipu, o tom ako je hlavným koncepčným zámerom socialistov nápad „najmeme pravičiarov“ – tak ja sa na tomto vtipe ale vôbec ale vôbec nebavím.  Stojí nás to zbytočne veľa alobalu a zbytočne veľkú podporu panamského papierenského priemyslu.

Pointa magistersko-inžinierskeho vtipu nám pripomína, ako to dopadne, keď socialisti uplatnia pravičiarske riešenia – dopadne to na hovno. Oni tú pointu tých riešení nikdy nepochopia. Ako tí inžinieri v tom magistersko-inžinierskom vtipe, aj socialisti nakoniec zaplatia pokutu, lebo ostanú bez lístka s hubou dokorán od prekvapenia.

Ale videli ste niekedy, aby socialisti zaplatili? Každých 30 tisíc eur socialistami vložených do alobalu či panamského papierenského priemyslu štátu znamená jeden nedožitý rok života kohokoľvek z nás. Napríklad aj vašich rodičov. Ešte vám to pripadá vtipné, že si socialisti na koncepčné riešenia najímajú pravičiarov?

Pod čiarou: Ak vtip o skupinách inžinierov a magistrov nepoznáte, môj najlepší osobný priateľ  vám ho porozpráva. Je totiž inžinier FEI. To viete, ctím magisterské metódy.