Veď to tu na Slovensko nemá ani len za máčny mak logiky. Morálka sa nachádza v susednom vesmíre. Sú tu esenciálne preteky v disciplíne: Ojeb každého koho môžeš!
Do prdele, veď to vo vláde a okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.
Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.
Ak by sme z celého výberu daní zaplatili podporu v nezamestnanosti všetkým úradujúcim politikom a štátnym úradníkom, ešte nám zostane pre každého daňového poplatníka na oslavné šampanské.
Štátny rozpočet je dnes horšie ako atómovka v rukách severokórejčanov. Radšej hrozný koniec ako hrôza bez konca.
Aj môj charakter demokrata má svoje hranice. Až na samý okraj ho vyšponoval ostatný týždeň, mesiac, polrok, rok, päťročnica.
Otvoril som si, vrámci práce v zdravotníckom tíme SaS, zákon o lieku a zákon o financovaní zdravotnej starostlivosti. Jedna diera za druhou. Utajovanie, flákanie sa, a ako čerešnička na tortičke prijímanie cenových regulácii nerozhodnutím.
Mýty a legendy plné verejného priestoru a zákony plné dier na odkláňanie peňazí na súkromné účty.
Posledné dni, týždne, mesiace, roky ekonomiky a politiky na Slovensku by som zhodnotil takto: Čím dlhšie žijem, tým viac a viac mám rád svojho psa, ktorého nemám.
Ak by sa na Slovensko pozrel nejaký mimozemšťan tak jediný záver, ku ktorému by naisto došiel by bolo, že štát akým je Slovensko dnešných dní môžu tvoriť len debilkovia.
Vláda režimu Róberta Fica nemá žiadny zmysel.
Čím, viac sa ponáram do skutočných zákonov a do vyhlášok platných v dnešných dňoch, tým viac a viac rozumiem tej nekonečnej rezignácii na politiku. Viac a viac rozumiem frustrácii občanov.
Nemá zmysel hovoriť o jednotlivostiach. Postupným vývojom pod taktovkou politikov strany Smer sa náš vlastný štát dostal do totálneho absurdna.
Manželka sa ma onehdá pýtala, či mi to stojí za to, keď pri riešení akejkoľvek zdravotníckej témy pri tom len nadávam (našťastie počítačové súčiastky vyrobili v Číne, nerozumejú).
Áno, stojí mi to za to! Keď sa ma môj syn opýta: „A čo si spravil pre to, aby na Slovensku fašisti nezabíjali ľudí?“, chcem mať istotu, že mu budem môcť hľadieť pri odpovedi do očí.
Áno, dnes už téma stojí presne takto: Režim Róberta Fica priviedol za 10 rokov slovenskú spoločnosť k myšlienkam fašizmu, zabíjania, osobnej likvidácie.
Ja vám rozumiem, že po tom, čo vidíte denno-denne okolo seba sa vám ťažko verí, keď poviem, že mne stačí pätoro nohavíc, že mi stačí jeden normálny plat a každé ďalšie odmeny zákonom prisúdené pri správe vecí verejných pôjdu na štúdium nejakého menej šťastného decka ako sú tie moje.
Ja v majetku, v peniazoch nevidím žiadnu veľkú hodnotu. Rád si sadnem a pozerám sa. To je pre mňa tá najväčšia hodnota. Pozorovať svet, sledovať život, učiť sa svetu.
Čujte čočujte sa, čo sa stalo…
Ak hodíte všetkých do jedného vreca, tak sa z toho akurát tak poseriete
Áno, vedome hovorím VY, a nie my. Mám to svoje miestečko na Slovensku stašne rád. No súčasne som v roku 1999 urobil rázny krok k vysťahovaniu sa. Pre mňa už naozaj je veľmi jednoduché zavrieť hubu a mám zbalené. Ja nemusím odhadovať, či a ako takú životnú zmenu zvládnem. Ja to už viem, ja som to už raz urobil. Navyše dnes ma už neťažia žiadne veľké záväzky.
Poviem vám jedne príbeh s dectva.
Cez veľkú prestávku sme na základke hrávali „na schovávačku“. Prestávka nebola veľmi dlhá, bolo to tak na dve maximálne tri kolá. Navyše sme to deň čo deň hrali na tom istom obmedzenom priestore školského dvora. Všetky skrýše boli notoricky známe, všetky dobehové vzdialenosti sme mali vyskúšané.
Raz mi moji spolužiaci povedali: „Ty budeš žmúriť, lebo s tebou je to zábava, ty žmúriš poctivo a dáš nám šancu ťa vyklepať.“
A tak som zas žmúril a zas hral, ako by som to hral poprvýkrát na tom mieste. A všetci sme mali z toho dobú zábavu. Oni, že sa dobre skryli a a mohli vyhrať a ja som sa bavil nad tým, ako nás to všetkých baví si zahrať.
Koniec príbehu.
Od svojho detstva sa snažím hrať fér. Nie len k sebe, ale aj k ostatným. To je ten dôvod, prečo som vliezol do politiky. To je ten dôvod, prečo už skoro pol roka týždeň čo týždeň cestuje 300-400 kilometrov na stretnutie zdravotníckeho tímu SaS.
Chcem, aby všetci čo tu žijeme, aby sme mali rovnaké šance vyklepať toho čo žmúri. Hráči nemajú rovnaké úlohy a rovnaké postavenia v hre života. No chcem, aby sme mali všetci rovnaké šance.
Každý si zaslúži za prácu finančnú odmenu. Zaslúžia si to aj lekári, zaslúžia si ju aj politici. Dôležité je, aby sme sa spoločne zhodli na tom, že toľkoto a toľkoto je dobre. Spoločne zhodli, uznali si to navzájom. Tak vidím dobú spoločnosť, kde sa dejú udalosti a činy v režime win-win.
Jeden to robí, aby ten druhý mal z jeho práce prospech. Aj politiku treba aby niekto pre ostatných robil. Chcem, aby ju ľudia robili tak, aby z nej mali ostatní prospech. Ako inak to urobiť lepšie, ako tým, že vleziem do politiky a sám budem príkladom?
Chcem, aby tí, čo ovládajú dobre hru na schovku, čo vedia ako sa tá hra hrá, aby dostali priestor naučiť to aj ostatných. Tak ako aj v tom príbehu, nie ja som dôležitý. Dôležití sú tí okolo mňa. Keď vám sa bude dobre na Slovensku žiť, mne sa bude žiť s vami úžasne.
Nie, nie som naivný. Veľmi dobre viem, ako sa celý systém dá oj**ať. Vidíme to predsa všetci, v priamom prenose. Žijeme to tu a teraz.
Ja naozaj nechcem nič viac materiálne ako dnes mám. Mám ale veľkú túžbu, normálne spokojne žiť s istotou, že štát Slovenská republika má pre nás zmysel. Keď vám sa bude dobre žiť, mne sa bude medzi Štiavnickými vrchmi , Kremnickými vrchmi a Vtáčnikom žiť priam luxusne.
Ja naozaj vidím cestu k svojej spokojnosti skrz vašu osobnú spokojnosť. Ešte by som mohol dať ďalších pár odstavcov. No boli by zas len o tom, čo popisuje mojich 7 postulátov dobrého života nie len v politike.
- Otvorená spoločnosť.
- Práca politika za plat.
- Motivácia službou spoločnosti.
- Priestor pre odborníkov.
- Liberálne princípy.
Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.
Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.
