Kam sa v Rusku podela občianska žurnalistika?

Dnes naozaj netreba stavať ilegálnu vysielačku. Dnes netreba, aby sa z neba znášali paradesantné výsadky s elektrónkami na stavbu markoniho telegrafu, aby sme sa dozvedeli, čo sa kde na Juho-Východe Ukrajiny deje. Tak kde sú občiansky žurnalisti z Krymu a Juho-východu Ukrajiny?

Je naozaj azbuka takou neuveriteľne veľkou prekážkou, že sa k nám nedostávajú žiadne informácie obyčajných ľudí z Twitteru, z Facebooku, z G+ či z nejakej tej miestnej yandexovitej sociálnej siete? Je zarážajúce, že skoro dva mesiace od podivného hlasovania na Kryme sa nepýtali sused suseda, kde sa mohlo vziať 97% účasti keď nikto z nich nebol hlasovať.

The website of the “President of Russia’s Council on Civil Society and Human Rights” posted a blog that was quickly taken down as if it were toxic radioactive waste. According to the Council’s report about the March referendum to annex Crimea, the turnout was a maximum 30%. And of these, only half voted for annexation – meaning only 15 percent of Crimean citizens voted for annexation. Zdroj:  Putin’s Human Rights Council Accidentally Posts Real Crimean Election Results; Only 15% Voted For Annexation.

Onehdá ste mi vyčítali, keď som Rusko nazval zaostalou poľnohospodárskou krajinou. No dobre, keď je to teda tak super postindustriálna krajina plne v ére internetu, kde sú tie statusy?

Jazyková a znaková bariéra?

Mám 41, to je vek hýbateľov spoločnosti. My sme mali všetci 8 rokov ruštiny. Bez výnimky a v celom Československu. Na druhom stupni základnej školy školy 4 a na strednej škole 4. Ja naozaj nie som ktovie aký talent na jazyky. Aj s gramatikou materčiny mám problém. Posledných 15 rokov som v azbuke neprečítal súhrnne viac textu ako by sa zmestilo na jednu A4. A aj to by bola 1/3 v bulharčine. Ale dnes bez problémov čítam ruské správy. Teda, bez problémov. Chce to len trochu trpezlivosti s lúskaním azbuky.

A veď ani to netreba. Google Translator poskytuje transkripciu do latinky. Takže môžeme čítať ruštinu písanú latinkou. Po skúsenosti s posledných týždňov môžem potvrdiť, že sa Google Translatoru vskutku dobre darí v preklade z ruštiny do slovenčiny. Sú to príbuzné slovanské jazyky, príbuzná gramatika, asi preto sú výsledky jeho práce vskutku lepšie ako pri preklade s angličtiny či nemčiny.

V jazyku to veru nebude. Skôr to vidím v ľuďoch a tej spoločnosti.

Nie sú ľudia, nie sú nástroje

Kde sú tí, čo aj v Egypte dokázali cez Twitter zorganizovať mnoho tisícovú demonštráciu? Kde sú tí, kvôli ktorým museli Turci vypínať internet a mobilné siete, aby im zabránili v občianskom hnutí?

Ja jednu teóriu mám. Nebude sa vám páčiť. Rusko je zaostalá poľnohospodárska krajina. Priemerný obyvateľ, priemerná spoločnosť žije tam, kde my sme žili v 80. rokoch 20. storočia. Ja neposudzujem, či je to dobre alebo zle. Len hovorím, že je to iné, ako to, s čím žijeme my dnes. Že je to pre nás už minulosť.

Veď nemusí človek denno denne pracovať či zabávať sa na Facebooku. Veď nemusí cez internet nakupovať všetko od nábytku po potraviny ako ja. Stačí aby o niečom takom vedel. Aby vedel, že jeho deti s niečím takým strácajú detstvo. Aby ho v krízových momentoch napadlo, že by eventuálne mohol tieto nástroje využiť.

Ale veď nemusí byť človek angažovaný denno denne a vypisovať každý týždeň články na blog o demokracii a iných vznešenostiach. Ale aspoň by mal vedieť, aké sú jeho demokratické práva. Že nejaká demokracia existuje, že sú isté dôležité úplne základné pravidlá spravodlivosti. Aby vedel, keď dôjde na úplný fundament, že sa treba proti sfalšovaniu volieb/referenda nejako ozvať. Aspoň sa suseda opýtať. Aspoň spolu za ďalším susedom zájsť a skúsiť overiť čo sa píše v novinách, rozpráva v televízii.

Nie sú ľudia, nie sú spoločenské štandardy.

Dnes netreba stavať ilegálnu vysielačku

Nevidím najmenší dôvod obdivovať takúto spoločnosť. A už vôbec nevidím najmenší dôvod vítať jej expanziu k nám. Ba priam naopak. Neviem prečo by som mal túžiť byť členom takej spoločnosti, ktorá ani dva mesiace po referende nedokáže prostredníctvom nástrojov 21. storočia informovať samých seba a informovať ostatný svet.

Veď dnes naozaj netreba stavať ilegálnu vysielačku. Dnes netreba, aby sa z neba znášali paradesantné výsadky s elektrónkami na stavbu markoniho telegrafu.

To je ten dôvod, prečo vôbec, ale vôbec nechápem, keď sa niekto zastáva v dnešných dňoch Ruska. Áno, máme v EU kopu všelijakých problémov a bizardností. Ale je absolútna somarina (ako voda v koši), aby sme si na ich riešenie brali príklady z Ruska. Či nebodaj nechali Rusko, aby nám s našimi problémami pomáhalo podľa svojho vzoru.

Pod čiarou: Sme svedkami ticha občianskej žurnalistiky na Juho-Východe Ukrajiny. Ticha občianskej žurnalistiky na Kryme. Leda že by sme zle načúvali. Tak potom berte tento text ako provokáciu, aby ste sa podelili so zaujímavými zdrojmi. Mlčíte?

Share Button

Názor na “Kam sa v Rusku podela občianska žurnalistika?”

  1. V létě jsem sledoval dění v Turecku i Brazílii. Od podzimu pak dění na Ukrajině, dva měsíce před tím, než první mrtví probudili novináře a světové agentury z letargie. Myslím si, že většina Rusů používá V-kontakte (ruskou obdobu FB). Není pravda, že Rusové neumějí s technickými novinkami, naopak mají je rádi a velmi zručně je používají. Problém je jen v dostupnosti a rychlosti internetu. Na twitteru jsem si všiml komunikace Rusů mezi sebou (Doněck, Slavjansk např.). Tento týden pak kremelská TV v angličtině Russia Today zneužila značky Euromaidan na twitteru. I na G+ jsem se setkal s několika profily Rusů žijících v Čechách, kteří tady šíří ruskou propagandu a nachází mnoho posluchačů. Rozdíl mezi Ukrajinci a Rusy na netu je v tom, že Ukrajinci píší sami, Rusové papouškují kremelská média, ale ne všichni. Několik umělců se postavilo proti Putinovi. Jednomu vědci (hisrorik) pak bylo nabídnuto místo v ČR po té, co byl vyhnán ze svého zaměstnání po přirovnání Putina k Hitlerovi. Osobně si chodím pro informace sem: http://euromaidanpr.com/ a třeba i sem http://www.rozhlas.cz/plus/portal/

    Hezký den, Josef

Komentáre sú zakázané.