Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia

Tak nám vraj odchádzajú špičkový lekári zo štátnej nemocnice do súkromnej firmy. Robiť to isté pre tých istých pacientov a občanov Slovenska.  Ako liberál a pravičiar s tým naozaj nemám žiaden problém.  Je preto príjemné vidieť, ako opatrenia strany Smer napĺňajú liberálne a pravicové vízie.

Ale to asi Smer nezamýšľa, že? 😉

Keď niekto sedí na dvoch stoličkách súčasne.

  1. Aj na manažérskej – minister je najvyšším „manažérom“ každého zo štátnych zariadení.
  2. A aj ministerskej – minister sa má starať o prostredie pre zdravotníctvo bez ohľadu na majetkové pomery poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Keď si toto uvedomíte zrazu slová ministra Druckera na Facebooku „…zostane našou vynikájúcou špecializovanou nemocnicou a podniknem všetky kroky k ochrane záujmov tejto spoločnosti.“, dostávajú celkom iný rozmer.

Stará sa o zdravotníctvo, alebo podniká v zdravotníctve? Má na mysli „spoločnosť“ ako a.s., alebo občanov? Má na myslí „našou“ ako ja podnikateľ vo firme Štát, s.r.o., alebo čo vlastne má na mysli slovami „našou nemocnicou“?

Štát nemá čo podnikať, štát má nastavovať podmienky a kontrolovať ich dodržiavanie. Tak sú aj dnes napísané zdravotnícke zákony a aj ostatné zákony. Láska Smeru k podnikaniu vo firme Štát, s.r.o. je taká veľká, že sa snaží rozkázať vetru dažďu.  A dopadne to ako vždy. Liberálne a pravicové riešenia nakoniec nastanú.

V duchu a v litere strany Smer

Premiér Fico vytvoril zo zisku v zdravotníctve verejného nepriateľa číslo jedna.  Takže ako to, že stále NÚSCH dosahuje zisk? Ako to, že nevynaložil NÚSCH tie peniaze na podporu a udržanie si lekárov? To sú paradoxy ako za socializmu 80. rokov 20.storočia.

Možno sa premiér Fico opýta, ako to, že vôbec dosahovali zisk. Možno si predstavoval, že majú dosahovať povinne stratu, aby mohli naliať ďalšie peniaze z daní (a ministerstva financii) na oddĺženie.

Odchádzajú špičkový zamestnanci vraj preto, že nedostávajú špičkový materiál, špičkové vybavenie. Štatistiky hovoria, čo štatistiky, samo ministerstvo financií vedené stranou Smer hovorí, že platový automat (zákonom garantovaná výška platov) spôsobuje, že 60-80% nákladov nemocníc sú náklady na platy.

Možno by manažéri NÚSCH aj chceli kúpiť nejaké vybavenie, ale musia platiť úplne všetkým garantované platy bez ohľadu na produktivitu práce, bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce, bez ohľadu na čokoľvek okrem diplomu MUDr.  Čo si politici strany Smer a Most v decembri 2011 schválili, to dnes žnú.

Takže sa musí minister ako akcionár pýtať svojich manažérov v NÚSCH ako to, pri svätých Kozmovi a Damiánovi, riadia firmu, keď sa im rozpadá pod rukami?  Ba dokonca: Ako to, že odchádzajú lekári zo štátnej nemocnice, ktorá dosahuje zisk? 

A paradoxom nie je koniec.

Nie štát, ale nezávislý Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má skontrolovať, či pacienti poisťovne majú k dispozícii stále rovnako kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Tak to má fungovať v jadre EU.  Arbitrami sú nezávislé inštitúcie v každej jadrovej krajine EU. A do jadra, to my chceme, hovorí premiér Fico. Akurát ten Úrad počas jeho vlád akosi neúraduje.

Štátnej VšZP sa nesmie stať, že by jej nezávislý Úrad pre dohľad hrozil odobratím licencie, lebo nezazmluvnila  zdravotnú starostlivosť. A tak manažéri štátnej VšZP budú musieť novej súkromnej firme dať rovnaké podmienky ako predtým štátnemu NÚSCH.  Nuž to sú paradoxy – štát bude teraz nútiť štátnu firmu (VšZP), aby podporila podnikanie súkromnej firmy odídených lekárov na úkor štátnej (NÚSCH).

A tak sa nakoniec uplatnili klasické mechanizmy pravicového liberalizmu – je úplne jedno, kto to poskytuje, dôležité sú výsledky. Štát už nepodniká, štátu ostalo tvorenie prostredia. A čerešnička na konci -zisk potvrdil zas a znovu aj v zdravotníctve, že je najväčším motivátorom.

Kvízová otázka na záver: Nebolo by lepšie, keby už Smer prestal sám seba znásilňovať  pri dosahovaní pravicových liberálnych riešení a prenechal to nám liberálom a pravičiarom?  Bolelo by to menej, stálo by to menej a občania by konečne rozumeli čo sa to tu vlastne deje.

Share Button

Omyl úslužného pacienta pri klaňaní sa bohom

Ako to vidí pacient

Dobré ráno, je cca 7:00 a tisícky pacientov zažívajú toto v niekoľkých obmenách či len niečo z tohoto:

Pred pár dňami v noci má pacient akýsi akútny, no život neohrozujúci stav.

Ráno rovno k špecialistovi predpísať liek, ktorý pacient bol býval bol v takýchto akútnych stavoch užíval.

Odborný lekár mal dovolenku. Zastupuje lekár v 15-30km vzdialenosti s neznámymi ordinačnými hodinami. Príbuzná špecializácia v mieste má tiež dovolenku.

Takže k obvodnému lekárovi, ktorý v takýchto prípadoch predpisuje lieky.

Dve hodiny v čakárni.

Vo vnútri ambulancie: Sestrička náhle musela odbehnúť. Po 15 minútach je naspäť, nik nevie prečo. Sestra si vypočuje pacienta, skontroluje, či liek už pacient niekedy bral a po krátkej chvíli odovzdá pacientovi recept na to, čo požadoval.

S receptom do lekárne: „Tento liek sa už nevyrába“, povedala lekárnička.

Znovu obvodný lekár.

Zas v poradí zapísanom na papier.

Tentokrát už návšteva lekárky nie sestry.

Obvodná lekárka má obmedzenie na predpisovanie daných liekov špecialistu, tak vytiahne liek zo skrine.

A teraz ako to vidí systém

Je len a len v moci obvodnej lekárky, ako jej funguje jej vlastná ambulancia. Je len a len v moci obvodnej lekárky, aby bola schopná predpísať len a len lieky aktuálne kategorizované, aktuálne dostupné a aktuálne čokoľvek. Na to všetko sú pre lekárov dostupná nástroje. SW je rovnako nástroj lekára ako špachtle do krku.

Preskripčné obmedzenia na lieky stanovujú odborné spoločnosti na základe odborných kritérii tak, aby mal obvodný lekár v rukách dostatok nástrojov zodpovedajúcich svojej odbornosti.  Vrátane liekov na riešenie akútnych stavov a preklenutia obdobia, kým sa dostane pacient k špecialistovi.

A naopak, špecializované lieky boli pod kontrolou lekárov so špecializovanými odbornosťami.

Ak je to stav chronický, isto navštevujete pravidelne svojho špecialistu. Obvodný lekár môže predpísať na doporučenie nie staršie ako 6 mesiacov lieky na 3 mesiace liečby.

Poisťovňa sa nepostarala o dostatočné kapacity pre svojich pacientov. Existujú zákonné požiadavky na poisťovne, na tvorbu dostatočnej hustej siete poskytovateľov.  Nedodržanie tejto podmienky je dôvodom na siahnutie na licenciu poisťovne. Bez licencie, nie je zisk.

Poisťovňa sa nepostarala o dobrú informovanosť svojho pacienta. Poisťovne sú povinné pre svojho pacienta zazmluvňovať. Takže majú najlepší prehľad, kde sú aké čakacie doby u ktorého ich zmluvného lekára.

Lekár VUC schválil dovolenky (a ordinačné hodiny) v ambulanciách bez ohľadu na zabezpečenie dostupnosti a reálnej zastupiteľnosti v danej špecializácii v regióne.

Úrad pre dohľad nedokázal primeť poisťovňu a lekára VUC, aby dodržiavali pravidlá.

Odborné spoločnosti praktikov či špecialistov, lekárska komora, pacientské organizácie zastupujúce práva pacientov, nikto z nich nedokázal dostať do štandardných terapeutických postupov časové faktory.  Nikto z nich neučí účinne svojich členov, ako organizovať prácu ambulancie na úrovni služieb občanom 21. storočia.

Suma sumárum

Ani jeden z tých ľudí, ktorí obsadzujú jednotlivé posty v našom príbehu, nerobil prácu na viac.

Každý z nich robil niečo, čo mu absolútne neprináleží.

Obvodná nemala zorganizovaný objednávkový systém a namiesto svojej sestry organizovala poradie pacientov.

Sestra namiesto odborných ošetrovatreľských výkonov a delegovaných manažérskych výkonov robila prácu lekára a hlavného manažéra ambulancie.

Špecializácia v medicíne nie je pre srandu králikov a zvyšovanie telesnej zdatnosti pacientov.

Poisťovniam sú udeľované licencie na základe jasne definovaných podmienok nie preto, aby nemohli žalovať štát na arbitrážach. Ale preto, že len a len vďaka dodržiavaniu pravidiel pre udržanie si licencie môžu dosahovať zisk. Pravidlo: „Nie je licencia, nie je zisk.“, motivuje nad všetky motivácie.

Politici vo vládnych funkciách (naozaj  to nie je jedno vrece politikov) nesledujú vývoj v spoločnosti, nenavrhujú  a hlavne nezabezpečujú ladenie systému, nezametajú cestu odborníkom a odborným riešeniam.  Politici vo vládnych funkciách nevytvárajú tlak na odborné a profesné spoločnosti, aby predkladali riešenia pre svoje odbornosti.

Politici (toto sú naozaj všetci v jednom vreci) nezastupujú pacienta-občana tam, kde vládne veľká informačná nerovnováha, tam kde pacient-občan objektívne nemôže riskovať osobnú reputáciu.  (Práve že to viem, preto leziem do politiky, preto píšem tento text, preto sa podieľam na zdravotníckom programe SaS.)

Profi-úradníci zodpovední za koordináciu systému ako celku, nepredkladajú odpočet svojej práce verejnosti formou tvrdých dát a merateľných ukazovateľov. 

Pacient sa sám zdiagnostikoval a išiel si len pre recept. Oni tí lekári neštudujú 6 rokov + 3-5 rokov atestačnej príparvy + atestácia + celoživotné vzdelávanie pre srandu králikov. Oni naozaj vedia, že aj režimové opatrenia (rozumej: nežer toľko, neožieraj sa, cvič, relaxuj) majú svoj zmysel, občas silnejší ako lieky z lekárne. Lekári naozaj vedia, prečo má zmysel pre pacienta chodiť na pravidelné preventívne prehliadky.

Priatelia, neklaňme sa ľuďom vo funkciách či bielych plášťoch len preto, že to mamička povedala. (Ale mamička mala pravdu, keď hovorila, že si máte ráno vziať čisté prádlo, keby vás náhodou musel vyšetrovať lekár.)

Klaňajme sa politikom, úradníkom, primárom, lekárom, sestrám, zdravotným asistentom, sanitárkam za to, že dobre robia svoju skutočnú robotu. Robotu, ktorá prináleží práve tej funkcii, práve tomu postu, tomu vzdelaniu, ktoré im boli zverené a ktoré majú k dispozícii.

 

 

Share Button

Každý urgent treba zaplatiť so solidárneho systému

Tak nám socialisti v Bratislave bachli po stole a ukázali na mape, kde bude urgent a kde bude len pohotovosť do 23:00 a kde bude vždy len  zvážať záchranka.  Možno by aj v Revúcej dokázali ten urgent postaviť a financovať, ale socialisti rozhodli, že nie.  Lebo výdavky na pacienta musia byť predsa rovnomerné.

Pred nejakým časom som písal o tom, že stále čakám na vyjadrenie odborníkov.  Pretože za každou vetou, každým paragrafom v novele zákona sa musím, proste musí skrývať práca a pevné postoje odborníkov na danú oblasť.

Dnes je to systém vstupu pacienta do zdravotného systému.  A odborníkov nikto nepočul.

Možno by sme sa dočkali informácie, že prevádzka urgentu niečo stojí. Že pre udržanie dostatočnej kvality a teda aj istoty pacientov, je potrebná nejaká minimálna frekvencia práce na urgente. A hneď by nasledovali štatistiky počtov zásahov. Počty výjazdov rýchlej zdravotnej pomoci.  Dojazdové časy… Proste tvrdé dáta.

Rovnaké výdavky solidárneho systému – to je to, čo si zaslúži každý občan Slovenska bez ohľadu na to, kde na na našom území rozhodol, alebo mu bolo narodením určené, žiť.  Ale to je veľmi, veľmi málo! To je len životné minimum solidárneho zdravotného systému.

Tam, kde je požiadavka, vždy sa nájde niekto, kto sa snaží požiadavku naplniť. To je základné pravidlo trhu. Ak existuje požiadavka obyvateľov Revúcej či Veľkého Krtíša, tak sa isto nájde niekto, kto dokáže tú požiadavku splniť pri rovnakých výdavkoch zo solidárneho zdravotného poistenia, aké sú v Bratislave, Michalovciach ši Námestove.

V prípade pohotovostných výkonov musíme myslieť aj na jedného špeciálneho pacienta – MohloBySaStať Štatistický.  To je pacient, ktorý žije len v štatistikách každého miesta a teórii pravdepodobnosti každej odbornosti. To je ten pacient, ktorého liečenie tiež musíme platiť v oblasti urgentov a pohotovostí. To je pacient, ktorý  dostane infarkt so železnou pravodelnosťou a betónovou istotou.

Ak existoju dosť pacientov (a nezabúdajme že myslíme nie len skutočných, ale aj nášho MohloBySaStať Štatistický) , iste sa nájde ktokoľvek, kto si spočíta, že sa mu z ohľadom na budúce platby zo solidárneho systému vyplatí investovať svoje vlastné peniaze  do postavenia a prevádzkovania urgentu aj v Revúcej či Veľkom Krtíši.

Keď takúto výzvu nedáme, keď bachneme po stole v Bratislave, tak to nikdy ani len nezistíme. Nie to, aby sme aj niečo vybudovali.

Keď nedáme šancu odborníkom, aby ukázali tvrdé dáta, že sa svet mení, že sa mení medicína, že sa menia schopnosti dopravných prostriedkov,  donekonečna budeme odolávať požiadavkám, aby sa štát postaral o lekára 24 hodín sediaceho krížom cez tú našu ulicu.

Rovnakú dostupnosť, rovnako kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Bez ohľadu na lokalitu, finančné zázemie pacienta. To je to, čo je moderné, to je to, čo je na úrovni 21. storočia.

Zmena paradigmy.

  1. Prestať solidárne peniaze investvať do dnešných nákladov na budúce výkony.
  2. Začať nimi platiť za dnešné skutočné výkony, skutočnú kvalitu zdravotnej starostlivosti.
  3. Investovať do zdravotníctva musia investori svoje vlastné peniaze.
  4. Solidárny systém musí garantovať, že keď odvedú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, že ju dostanú zaplatenú rovnako za pacienta v Bratislave ako za pacienta vo Veľkom Krtíši za ten istá výkon.

V prípade vstupu pacienta do zdravotného systému:

  1. Odborne definovaná sieť vstupných bodov do zdravotného systému zahrňujúca všetky úrovne od superurgentov cez rýchlu záchranku až po výjazdy obvoďákov za svojimi pacientmi.
  2. Odborne definované štandardné terapeutické postupy a ich kontrola. Súčasťou niektorých štandardných terapeutických postupov je aj  požiadavka na pohotovostnú pripravenosť. (Platby za výkony na pacientovi  MohloBySaStať Štatistický)
  3. Výberové konania na naplnenie odborne definovanej siete „vstupov do systému zdravotníctva“ bez ohľadu na formu vlastníctva.
  4. Definovať jednotkové platby za výkony tak, aby finančná motivácia korelovala s urgentnosťou aktuálneho stavu pacienta a nie s minulými nákladmi zariadenia.

 

Share Button