Archívy kategórie: Zdravotníctvo

Trochu pragmatickej matematiky, ako sa dá zvládnuť migračná kríza aj v zdravotníckom rezorte

V Nemecku azylanti z rokov 2013-2018  tvoria 2,8% populácie. To je 2,8% tlak na zdravotnícky rezort. Tak sa pozrime troch na podrobnosti, čo tento tlak znamená.

Najprv začnime príjmovou zložkou – niekto zdravý a pracujúci tie odvody platiť musí, aby  to mohli poisťovne za chorých zatiahnuť.

Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu. Ide o ľudí z Pakistanu, Nigérie, Iránu, Eritrey, Afganistanu, Iraku, zo Somálska a Sýrie. Za posledný rok sa počet zamestnaných utečencov zvýšil o 88-tisíc.

Source: Viac ako 300-tisíc utečencov z ôsmich hlavných štátov pôvodu si v Nemecku našlo prácu – Denník N

Počet žiadostí o azyl  – rok – prvožiadatelia – opakované žiadosti

2013 109580 17443
2014 173072 29762
2015 441899 34750
2016 722370 23175
2017 198317 24366
Jan-Jul 2018 96644 13680
suma 1741882 143176

Suma: 1741882 osôb.

V štatistike vekového rozloženia za tento rok (1-6 2018) je vo vekových skupinách od 18-60 rokov cca 51,5% z nich. Extrapulujem to na celé obdobie.

Teda potenciálne práceschopných je 897 069 ľudí.  A to sú len počty za  ostatných 5 rokov.

Hovoria, že za posledný rok pribudlo 88-tisíc zamestnaných.  Ale len za ostatný pol rok prišlo do Nemecka cca 49 700 práceschopných.  Do konca roka to bude koľko? 100 000 práceschopných?

Aj taký nenasýtený pracovných trh je stále v prebytku nezamestnaných azylantov voči možnostiam trhu práce. O nutnosti dobehnúť roky 2013-2017 ani nehovoriac.

Takže tlak na doplnenie rozpočtu poisťovní z externých zdrojov je enormný a nejaký ten rok ak nie pár desiatok rokov ešte bude. 

A teraz k zdravotníctvu – výkonom lekárov a nemocníc

Každý azylant je, absolútne a nespochybniteľne správne, dňom podania žiadosti zaradený do štandardného zdravotného poistenia.  Na jednej strane tento poistný kmeň je zložený hlavne z mladších a teda zdravších ročníkov, na druhej strane je tam cca 25% detí do 4 rokov. Tieto sa nárokmi na zdravotný systém vyrovnajú dôchodcom.

Takto zložený poistný kmeň hovorí, že počty  výkonov sú teda na úrovni bežnej populácie, možno viac smerom k pediatrom ako k všeobecným lekárom či špecialistom na onkológiu.

Nemecko malo v roku 2016 cca 82,67 miliónov  obyvateľov.  Azylanti za roky 2013-2018 tvoria teda cca 2,8% prírastok obyvateľstva.  Takže aj priemerný počet výkonov u lekárov sa teda zvýšil o 2,8%.

Potrebujeme o 2,8% viac lekárov na zachovania rovnakého štandardu bez nutnosti uskromňovať sa.

Trochu sarkastická odbočka – keď sa nám bude zas Taliansko pýtať, ako sme prispeli k riešeniu migračnej krízy v EU, tak môže s čistým svedomím povedať, že Slovensko vyškolilo pre Nemecko v rokoch 2010-2016 celkovo 689 lekárov.  Koniec odbočky.

Nemecko má cca 344 000 praktických lekárov (tvrdí OECD 2016).  Takže ten nárast by mal byť o cca 9600 lekárov.  Aby sa udržala kvalita a dostupnosť na úrovni cca 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  (Slovensko v roku 2004 – 3,2 lekára na 1000 obyvateľov. )

Nuž, tak takto vidí zodpovedný politik vo svojom rezorte migračnú krízu. Iste zvládli by sme to.  Je tu skvelý potenciál. Až 25% azylantov sú deti do 4 rokov. Potenciál na výchovu lekárov pre budúcnosť už v našom rozvinutom školskom systéme je preveliký.  A máme to u týchto 0-4 ročných detí naozaj plne v rukách.

Dá sa to iste zvládnuť. Nejaké rezervy tu iste v našich krajinách máme a ako som ukázal na konci, potenciál v tejto populácii je preveliký.

ALE!

Hovoríme tu o 2-2,8% azylantov k počtu obyvateľov. O tlaku vo výške 2-2,8% pacientov na dnešný existujúci stav v jednotlivých krajinách EU.  Nie všetci máme nemeckých 4,16 lekára na 1000 obyvateľov.  A len Afrika má potenciálne 1,2 miliardy obyvateľov. (To je už samozrejme extrémne prirovnanie.)

Zahoďte štatistiku – za každým jedným človekom sú jndividuálne osudy. A listina práv a slobôd platí. Slovensko sa môže oprávnene pýšiť tým, že sme boli zakladateľom OSN a jej charty.

Svet naozaj nie je taký jednoduchý, aby sa dal šmahom ruky vyriešiť nálepkou slniečkár, pragmatik, či geopolitický idiot.

(Dáta som čerpal hlavne zo správy  Aktuelle Zahlen zu Asyl (07/2018)

Share Button

Kam sa podeli zdravotnícki odborníci počas 10 rokov vlády Smeru?

Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie. Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou večného života.

Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.

Keď sa na jeseň 2017 zvyšovala hranica pre vstup liekov do systému „samozrejmej“ úhrady zo solidárneho zdravotného poistenia, tak sa poslankyňa Janka Cigániková v zdravotníckom výbore Národnej rady pýtala ex-ex-Druckera, či merali prínos zmeny z 21000 eur na 38000 eur. Minister odvetil, že to už nechá na budúcu vládu.

Stropom nášho solidárneho systému sú dnes ročné náklady na liečbu liekom v sume cca 38000 eur. Akonáhle je lieky drahší, teda celkové ročné náklady na danú liečbu daným liekom sú vyššie ako 38000 eur, tak už nemôže byť taký liek preplácaný automaticky zo solidárneho zdravotného poistenia.

Minister ex-ex-Drucker na jeseň rozhodol, že dovtedy platnú hranicu posunie o (38000-21000)=17 000 eur. Rozhodol, že potenciálne 17000 na jedného pacienta dáme do liekov.

To, čo sa Janka Cigániková pýtala bolo, či by to navýšenie, teda tých 17000 na pacienta a rok neprinieslo tomu pacientovi rovnaký, alebo dokonca lepší úžitok, ak by síce nedostal daný drahý liek, ale dostal by viac inej terapie, viac osobnej prítomnosti zdravotného personálu, viac zdravotných pomôcok.

Odpoveď? NEVIEME.

Kam sa podeli odborníci?

Jeden z odborníkov na farmakoekonomiku ma upozornil, že sa tu nerozprávame v 80-90% o liekoch zachraňujúcich život do trvalého vyliečenia. Upozornil, že sa tu rozprávame  v 80-90% o liekoch, ktoré predlžujú prežívanie pacientov o týždne a len výnimočne o liekoch predlžujúce terminálne štádia ochorení o jednotky mesiacov.

Veru tak, zázraky v medicíne sa dejú len na stránkach bulvárnych časopisov. Na oddeleniach dlhodobej starostlivosti, v hospicoch, v domácnostiach sa len pomalšie alebo rýchlejšie blíži neodvratný koniec.  Alebo sa jedná o nekontrolované experimenty na ľuďoch s vierou v liek väčšou ako vedecké poznatky o danom lieku.

Na nedávnom stretnutí nášho zdravotníckeho týmu s občanmi v Bratislave sa nás jeden chlapík z hľadiska pýtal: „Ako zabezpečíte, aby sa lekár nerozhodoval podľa peňazí, ale podľa medicínskych potrieb pacienta?“

A moja odpoveď bola okamžite naporúdzi: „Odborníci!“

Vždy pomáha keď sa rozhodovanie o peniazoch a rozhodovanie o medicíne oddelí. Oddeliť miestne aj časov.

Oddeliť rozhodovanie o financovaní liečby, oddeliť vyjednávanie o cenách od rozhodovania o spôsobe terapie. Aby o finančných aspektoch liečby rozhodovali odborníci na farmakoekonomiku. Aby zhodnotenie alternatív bolo dávno rozhodnuté pred tým, ako pacient liek alebo inú formu liečby potrebuje. A toto zhodnotenie alternatív, ich ocenenie a vyjednávanie o ich cene robili odborníci na vyjednávanie, na hodnotenie. Nie politici a vonkoncom aby sa toto rozhodovanie dialo v akýchci privátnych komisiách poisťovní udeľujúcich výnimky za zavretými dverami.

Potom sa o medicínskych otázkach budú rozhodovať odborníci na medicínu bez zaťaženia ekonomickým balvanom. Potom  sa každý lekár môže oprieť o štandardné terapeutické postupy, ktoré pre každého občana, bez ohľadu na to, či to bude v Snine, alebo v Senci zaručia každému pacientovi rovnako odbornú liečbu. Tieto postupy zas vytvárajú odborníci,  nie politici.

Je to práve o vytvorení priestoru pre odborníkov, aby ONI boli tí, čo rozhodujú o liečení pacienta. Bez zapojenia odborníkov budeme čeliť šialenej záplave falošných informácii, populizmu a bulvárnemu citovému vydieraniu. A budeme im čeliť bez akejkoľvek šance aspoň minimálneho vysvetlenia.

Nie, nie je spravodlivé, že sa musíme rozhodovať len preto, že máme v solidárnom zdravotnom systéme obmedzené zdroje. Nie je to ani etické, nie je to ani morálne. Pokiaľ budú zdroje, ktoré ako spoločnosť vložíme do solidárneho zdravotného systému, obmedzené, bude život vždy nespravodlivý.

Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie.  Ach ako by som to chcel!

Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou nákupu večného života za peniaze, ktoré nikdy nemal.

Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.

Preto jedinou a zásadnou požiadavkou na ich správcov musí byť: Obhájte vami navrhnuté riešenia ako riešenia s najväčšou možnou efektivitou. Mne jedinú záruku dáva zapojenie odborníkov a otvorenosť v informovaní občanov. A preto v tomto duchu aj v tíme SaS pre zdravotníctvo konám.

Share Button

Lekárne v malých mestách a odľahlejších lokalitách v reforme SaS pre zdravotníctvo

V oblasti lekární sa do „nároku pacienta“ počíta aj geografická dostupnosť lekárenskej starostlivosti.

V reforme SAS 105x lepšie zdravotníctvo počítame s významnou úlohou štátu zadávať požiadavky a úlohou poisťovní plniť požiadavky štátu. Len keď poisťovne tieto požiadavky štátu plnia, môžu dosiahnuť na prísne zastropovaný zisk. Celá naša reforma sa začína a točí okolo „definovania nároku pacienta“

Úlohou štátu je zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva liekmi aj formou zmysluplnej geografickej dostupnosti. Preto má zmysel požadovať od poisťovní, aby zvolili také motivačné nástroje pre poskytovateľov lekárenskej  zdravotnej starostlivosti, aby zabezpečili splnenie požiadaviek na geografickú dostupnosť.

V zmysle našej reformy 105x lepšie zdravotníctvo poisťovne môžu podľa vlastného uváženia rokovať s majiteľmi lekárni a začať poskytovať motivačné platby tak, aby sa lekárne na malých mestách,  filiálky lekární na dedinách udržali a rozvíjali.

Nevidím dôvod, aby štát diktoval poisťovniam aké nástroje má zvoliť. Naopak, štát musí definovať konečné ciele. Tak vidím aj úlohu politika. Je potom už na odborníkoch z farmaceutických fakúlt, Lekárnickej komory a rôznych združení majiteľov lekární, aby spoločne s poisťovňami rozvíjali moderné trendy.

V minulom roku si pacienti z lekární vybrali 80,7 milióna balení liekov na lekársky predpis. Zdravotné poisťovne za ne uhradili 886,4 milióna eur, čo je o 2,8 percenta menej ako v roku 2016. Pacienti za lieky na lekársky predpis doplatili 145,8 milióna eur, čo je o 3,3 percenta viac.

Pacienti si v minulom roku kúpili 38,4 mil. balení voľnopredajných liekov v celkovej hodnote 181,9 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 6,9 percenta.

 Spotreba liekov na recept medziročne klesla, ľudia však viac nakupovali – Denník N

Pokles podielu receptov na marži lekární je ďalší z možných argument pre prechod financovania lekárenskej starostlivosti od marže k platbe za expedičné výkony.

Dnes chýba aj definovanie cieľa – nemáme definovanú minimálnu geografickú dostupnosť a súčasne nefungujúci Úrad pre dohľad nedohliada ani na tých pár úloh, ktoré naše tri poisťovne majú.

Len naťuknem – zaujímavejšia by bola segmentácia poklesu výdaja na recepty podľa veľkosti sídla v ktorom sa lekáreň nachádza. AK BY takéto dáta potvrdili pokles výdaja v menších sídlach, ukazovalo by to na narastanie rizika zhoršenej dostupnosti lekárenskej starostlivosti v malých mestách a na vidieku. Dáta však pochopiteľne chýbajú.

Dnešná politická reprezentácia smerákov sa tvrdých dát priam panicky bojí. A keďže vieme, že to, čo sa nemeria sa nedá ani riadiť, vidíme dnes logické dôsledky 10 ročného neriadenia zdravotníctva.

Platba za expedičný výkon je silný nástroj na odvrátenie nerovnomernej priestorovej dostupnosti lekárenskej starostlivosti. Môžete selektívne navýšiť platby za tento výkon napríklad za expedíciu pre miestnych obyvateľov tam, kde lekárne môžu v budúcnosti chýbať. A naopak, znížiť platby tam, kde je už dnes lekární haba-dej.

Viac peňazí je klasický trhový motivátor.  Princípom SaS – liberánej pravicovej strany – je motivovať, nie trestať.

Preto – politik má definovať ciele, zabezpečiť prísne kontrolovanie ich dodržiavania. Nástroje si slobodne zvolia jednotlivé subjekty na trhu.

Preto je bodom číslo 2 a 3 v našom Zdravotníckom desatore je:

1) Pacient aj zdravotník sú ľudská bytosť, mysli na to.
2) Slušná mzda je lepšia motivácia ako sankcia alebo korupcia
3) Kontroluj, meraj a porovnávaj sa s najlepšími.
4) Vyžaduj efektívnosť a zodpovednosť.
5) Pravdivo verejne informuj.
6) Daj pacientovi na výber (využívaj prednosti súťaže) a buď férový.
7) Zdravotníctvo nie je zadarmo.
8) Dodržuj stanovené pravidlá a nemeň ich len preto, že sa ti to práve hodí.
9) Akceptuj zisk ako odmenu za dobrú prácu.
10) Rob tak, aby sa na Slovensku aj v zdravotníctve oplatilo pracovať, podnikať a žiť tebe aj tvojim deťom a vnúčatám.

 

Share Button