Archívy kategórie: Zdravotníctvo
PRP: Vláda vládne tak, že si to prikáže zákonom
Konzílium môže zakazovať tak akurát špáranie sa v nose. Zákonný rámec konzília je na úrovni spolku záhradkárov.
Rovnako aj pandemická komisia.
Sú to všetko poradné orgány bez zaväznosti pre kohokoľvek.
Správne slová ministra by boli: „Na základe porady s odborníkmi JA osobne prijímam tieto opatrenia v zmysle zákona xxx…“
Celorepublikové opatrenia podľa ústavy rieši vláda. Akurát minister zdravotníctva nemá ani poňatia, čo sa v akom zákone píše, takže ani nevie navrhnúť úpravu pre situáciu, keď všetci intuitívne tušíme, že štát nemôžu riadiť ujovia a tety z okresných hygienických staníc. Ani by som nebol taký príkry, ale tvrdé dáta ukazujú, že naozaj netuší.
Ak by tušil, tak by vedel, že si dnes nemôže bez vyhlásenia núdzového či výnimočného stavu len tak podľa osobnej nálady vyhlasovať, prikazovať, nariaďovať. Lebo žiadne také poverovacie ustanovenie pre seba v zákonoch nenájde.
Takže, aby aj inžinier, zememerač a minister pochopili:
Vláda vládne tak, že naplňuje znenie zákonov, ktoré si sama navrhne a parlament jej to schváli. Lebo stále platí Ústava, ktorá hovorí, že orgán môže konať len to, čo mu prikazuje zákon, ani o pol písmenka viac.
Preto na vine nie je prezidentka, že sa nechce podieľať na protiústavnom špehovaní všetkých občanov. Na vine je len a len nulová schopnosť predsedu OĽaNO dať dohromady 53 svojich poslancov počas dovoleniek.
Keď je OĽaNO tak silne presvedčené, že treba obetovať súkromie všetkých, aby sa vedeli hygienici pozrieť na zúbok neohláseným navrátilcom z ne-EU krajín, tak stačilo zavolať svojich 53, multioteskovi sľúbiť nejaké trafikantské lízatko a po zamávaní koaličnou zmluvou pred očami SaS a Za ľudí by bolo 95 poslancov pripravených odmávať, čo vláda predloží.
Na druhý deň po odmávaní, by mohli hygienici začať vymáhať dodržiavanie zákona. Kým by to Ústavný súd prejednal, bolo by to už aj tak jedno.
Rovnako si už dávno mohol minister zdravotníctva prehodiť kopu oprávnení zo zákona 355/2007 Z. z. Stačilo by doplniť jeden jediný odsek. Niečo v zmysle, že vybrané právomoci (ktoré má UVZ) podľa paragrafu 12 odsek 1 až 3 môže navrhovať ministerstvo aj vo vlastnej iniciatíve.
Ale to by musel minister pri čítaní toho zákona zistiť, že v aktuálne platnom znení ani neexistuje v §12 to ten odsek 7, ktorý by MZ vôbec umožňoval čo i len prstom pohnúť, aj keby tu bol výnimočný stav.
Ale ja som len jednoduchý farmaceut. Som síce dnes nabúšený zdravotníckymi zákonmi, že by mi moje mladšie ja z roku 1996 na štátnici závidelo, ale tento právny rébus nechám naozaj na povolanejších.
Takže čo myslíte? Čítal vôbec MUDr. Krajči zákon, podľa ktorého sa dnes riadi celá republika viac, ako podľa Ústavy? Zákon o zdravý ľudu 272/1994 Z. z. už dávno neplatí.
Disclaimer: Aj keď som ako člen zdravotníckeho tímu SaS súčasťou vládnej koalície, politická činnosť OĽaNO na MZ je prísne v intenciách – my sami a nik nám z koaličných partnerov do toho nemá čo hovoriť. Keďže nemám momentálne žiadnu možnosť, okrem verejného priestoru, ovplyvniť fungovanie MZ, nik nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, že ponesiem zodpovednosť za činnosť strany OĽaNO na MZ.
Čo má spoločné záchrana 1 človeka pred covidom na úkor 2000 a lieková politika?
Z povahy covid-19 vyplýva, že keď sa dnes nebudeme zaoberať tým jedným nebožtíkom, tak o 14 dní nebude mať zmysel zaoberať sa inými príčinami úmrtia. Aké sú to ale náklady? Koľkým ľuďom musíme šliapnuť do života?
Prečítajte si článok o firme Kovyt a pochopíte, ako kolabuje spoločnosť, keď sa 2 milióny z 5 miliónovej krajiny počas 3 mesiacov vystriedajú na 14-28 dňovej na PNke.
Tak sa poďme pozrieť, čo to spraví so zvyškom spoločnosti, keď sa na záchranu aj jedného jediného života nevykašleme.
Kým to ale spravím, dám vám jedno ubezpečenie. Viete, ja sa celý život zaoberám analytikov medicínskych dát. Samozrejmosťou je pre mňa vyjadrovanie pravdepodobnosti úmrtia v percentách. Bežné sú čísla ako 1% z postihnutých umrie, alebo 12% ochorie a až z nich 1% má trvalé následky. ALE NIKDY nezabúdam, že ten z toho jedného percenta je na 100% mŕtvy. Koniec, šlus, finito, off, end of story. Naozaj na to nikdy nezabúdam, verte mi.
Tak poďme na to! Zachráňme Janka Filfaza!
Umrel nám človek na covid-19. Aby ich bolo čo najmenej, aby ním nebol o mesiac Janko Filfaz, o to dnes hráme pri všetkých tých opatreniach. Obvyklé je, že keďže tu hrozí SMRŤ, je nutné, aby sme sa poniektorí zaoberali tým, čo spraviť, aby sa nenamakal. Bacha na neho, je to sekáč.
Ochrániť týchto konkrétnych spoluobčanov pred smrťou znamená zabezpečiť, aby sa nemohli nakaziť novým koronavírusom. To tým vírusom, čo lieta vzduchom od úst k ústam.
Jedným z opatrení ochrany Janka Filfaza je uvalenie karantény na všetky kontakty okolo každého aktuálne nakazeného. Ak bol nakazený na svadbe, dáme do karantény 50 svadobčanov. Ak 20 svadobčanov medzičasom prišlo domov, dáme do karantény ich 30-40 detí, manželiek, manželov a ďalších spolubývajúcich v spoločnej domácnosti.
Už sme zasiahli do života 80-90 ľudí.
Ak 10 z nich pracuje v jednej pekárni na výrobu chleba, kde sa striedajú s 20 kolegami v trojzmennej prevádzke, tak sme zasiahli aj do ich životov. Tých 20 kolegov si musí rozobrať smeny medzi sebou.
Už sme pri 100-110 ľuďoch, ktorým sa hygienici serú do životov, len aby zachránili nášho Janka Filfaza.
Aj tak sa tej pekárni nepodarí vykryť plný výkon, takže znížia produkciu ma 70% bežnej produkcie. Kvôli tomu nesplnia kontrakt a 1 z ich 12 odberateľov už nepredĺži zmluvu. Menej zákaziek je menej práce, menej prémii, chudobnejšie Vianoce ich rodín. Tých 20+10 pracovníkov pekárne má 70 rodinných príslušníkov.
Už sme zasiahli do života 170-180 ľudí. Vďaka tomu sa Janko Filfaz, človek milión nenakazí a prežije.
Konkurenčné pekárne sa poučili na cudzom nešťastí na upravili systém práce a kontakty medzi smenami. To máme 500-1500 zamestnancov a ich rodinných príslušníkov.
Radový hygienik na regionálnom úrade verejného zdravotníctva uvalením karantény v záujme záchrany konkrétnych životov a Janka Filfaza zasiahol do života 700-1800 ľuďom.
Ešte sa vám zdá, že si už covid-19 nezaslúži denno-denné prvé miesto v správach? Ešte sa vám zdá, že dojímanie sa nad jedným úmrtím po skoro dvoch mesiacoch pandémie je príliš prehnané a umelé živenie senzácie?
Faktom je, že ak sme kvôli snahe o záchranu toho jedného života Janka Filfaza zasiahli do životov 1800 ľuďom a aj tak nám náš Janko Filfaz umrel, práca toho radového hygienika vyšla navnivoč. Tých 1800 ľudí menilo svoje životy úplne zbytočne. Snaha bola, pacient zomrel.
Tak čo? Vykašleme sa na to? Rúška, dezinfekcia, karanténne opatrenia… Stojí to za to, keď aj tak sa Janko Filfaz nakazil a nákaze podľahol?
Aká je hodnota toho strateného ľudského života? Akú hodnotu mala zmena životov 1800 ľudí? Pamätáte, o pár odstavcov vyššie som hovoril o nejakej strate zákazky. To sú úplne konkrétne stratené prémie. Jasne a zrozumiteľne vyčísliteľné.
Áno, jeden spoluobčan nám umrel, rozhodnutie toho radového hygienika zachránilo životy 10-15 ľuďom, ktorí by sa bez ovplyvnenia 1800 ľudí nakazili. Pri troche šťastia to rozhodnutie hygienika zabránilo nakazeniu manželky brata pekára-svadobčana, ktorá pracuje v domove sociálnych služieb s 40 klientmi. To je tak 120-150 vnúčat, ktoré sa budú môcť vystískať so svojimi starými rodičmi a o 30-50 rokov budú na svojho dedka spomínať ako moja mama dnes spomínala na, pre mňa dávno zabudnutých, predkov zo začiatku 20. storočia.
Tých 120-150 vnúčat, to je tak okolo roku 2050 odhadom 1000 príslušníkov rodín okolo nich v rodokmeni dopredu aj dozadu.
Ako by ste teraz postavili tú rovnicu na výpočet hodnoty-ceny karanténnych opatrení? Naozaj sme zlyhali, keď nám ten jeden vojak Rayen či Janko Filfaz umrel? Bola tá cena opatrení naozaj tak neprimeraná k cene všetkých tých ľudských životov?
Rozhodovať čo má cenu musíme 1000x komplikovanejšie v liekovej politike
Viete priatelia, to, čo som vám tu ukázal, to je len slabý odvar toho, ako musí byť vykonávaná lieková politika. Teda nastavovanie parametrov ceny a dostupnosti pre viac ako 5500 tisíc rôznych liekov v rôznych silách, rôznych baleniach, rôznych liekových formách. Niekoľko tisíc diagnóz, milióny životných osudov a ste v tom nakoniec sám, ako ten radový regionálny hygienik.
Jedinou cestou je robiť liekovú politiku založenú na dôkazoch. Vždy bude niekto, kto niečo nedostane, no vždy sa mu môžete pozrieť do očí a dobre spávať. Urobili ste maximum na základe aktuálne známeho ľudského poznania. Nie svojho osobného pocitu a hrania sa na Boha za cudzie peniaze.
Keď nemáte nekonečné zdroje a nekonečné možnosti, ste len falošný farizej predstierajúci všemohúcnosť vašich SMSiek, e-mailov a upotených telefonátov plných výnimiek z karantény, či úhrady či uprednostňovania v poradovníku. Je len otázkou času, aké veľké škody narobíte.
Keď začnete uprednostňovať jedného pacienta, logicky vám to natrú tí, čo vám verili a vy ste ich nespravodlivo podviedli.
A to sa ešte nezačali búriť tí, čo celú túto vašu nespravodlivosť platia – solidárni plátci. Lebo aj oni budú raz pacienti a budú očakávať spravodlivý prístup.
Neexistujú žiadne skratky, len poctivá analytika dát, vedomostí, zapojenie skúseností a osobnej zodpovednosti k niečomu trvalému a väčšiemu ako sme my sami. Trvá to dlho, človek sa pri tom narobí, ale ľudská sloboda a spravodlivá solidarita nie sú zadarmo.
Tak ako tie karanténne opatrenia, tak aj dobre odborne robenú liekovú politiku založenú na dôkazoch ocenia až tie vnúčatá. To je to, čo má spoločné záchrana 1 človeka na úkor srania sa do životov 2000 ľuďom karanténnymi opatreniami a lieková politika. Vďačnosť vnúčat.
Vždy je na výber. Populizmus, SMSky, e-maily, telefonáty, alebo medicína založená na dôkazoch.