Archívy kategórie: Zahraničie

Vyzývam svoju vládu povolať veľvyslanca Ruska na vysvetlenie k Srebrenici

Rusi, so svojím vetom si vylížte riť!

V roku 1995 som spokojne študoval vysokú školu. A vy?

Celý deň 6.7.2015  som sa prechádzal po Sarajeve. Lovil tie tri či štyri kešky čo tam sú, motkal sa s deckami a manželkou po bazáre. Plnými dúškami sa snažil absorbovať atmosféru tohto Rakúsko-Uhorského mesta. Na jednej ulici som stál pred mešitou, synagógou aj svojim katolíckym kostolom. Keď sme stáli v tieni stromov v záhrade synagógy, rozozvučali sa zvony môjho kostola, bolo poludnie. Ponad stromy som hľadel na minaret nejakej neďalekej moslimskej modlitebne.

Po uliciach  prechádzali striedmo odeté baby. Občas aj nejaká veľmi vkusne zaodetá s šatkou na hlave. Kopa turistov, kopa domácich vysedávajúcich v kaviarňach a pijúcich  poriadny čierny driják, ktorý si nalievali z medených kanvičiek do malinkých šáločiek.

Dnes je rok 2015  a Sarajevo je fajn. Po hlavnej triede jazdia československé električky T3.  Sedíme pod slnečníkmi a v pizzérii si dávame chutný európsky obed – cézar šalát, tuniakový šalát, cestoviny s kuracinkou na hríboch a kurací prírodný rezeň s hranolkami. Sarajevské pivo je celkom fajn, cedevita s ľadom úplne super. Platíme konvertibilnou markou.

Niektoré domy ešte nemajú opravenú omietku, tak na nich vidno spŕšku dier po guľkách.

Čo ste robili v roku 1995, keď končilo obliehanie Sarajeva?

Ja som študoval vysokú školu a Juhoslávia sa ma dotýkala len tak, že som sa občas pýtal svojho priateľa, spolužiaka, vojvodinského Slováka narodeného na severe Slovenska, ako sa majú jeho rodičia v Novom Sade. On odpovedal, že ako vo vojne a tým to skončilo.  Nechcel o tom rozprávať. Viem, že s iným mojim spolužiakom riešili pre jeho rodičov nejakú dodávku liekov. Ich otcovia boli rovnakí spolužiaci a bývali v tých istých izbách na intráku ako my, ich deti.

To bola jedna z chýb môjho života. Bol som mladý a tak hľadám pre seba ospravedlnenie.

A vy? Čo ste robili v roku 1995?

Ráno, 7.7.2015, keď sme odchádzali zo Sarajeva ďalej po našej trase, zastavili sme sa v Múzeu tunela záchrany. Viedol popod letisko. To letisko, ktoré bolo pod kontrolou jednotiek OSN!  Tunel viedol z územia pod kontrolou Bosniakov do Sarajeva, ktoré sa snažili Srbi obsadiť. Skoro 3 roky to bola zásobovacia trasa pre mesto, v ktorom zahynulo 11 000 ľudí. Srajevo leží v kotline, Srbi mali pekný výhľad z kopcov na ulice.

Pri prehliadke sme sa pritajili k páriku Francúzov, čo mal so sebou sprievodkyňu a dcéra občas čosi preložila. Po chvíli sme sa zas pripojili k partii mládežníkov, keď im ich sprievodca anglicky rozprával podrobnosti k vystaveným exponátom a situačným mapám. Mládežníci boli dosť rozhorčení nad celou vtedajšou situáciou. My sme sprievodcu nepotrebovali, exponáty boli dobre popísané celkom zrozumiteľnou srbštinou a keď bolo treba, pomohli sme si hneď vedľa ležiacim anglickým textom. Keď  sme odchádzali z prehliadky, prišla autobusová výprava, nejaká zahraničná. Hm, Srbi asi do tohto múzea nechodia. Škoda.

Na druhý deň, 8.7.2015 sme už frčali pomaličky po úchvatnom Durmitore v Čiernej Hore.  Správy hlásili, že Rusko vetovalo v Bezpečnostnej rade OSN Britskú rezolúciu, ktorá označovala vyvraždenie 8000 obyvateľov v Srebrenici za genocídu.

A čo vy? Čo ste robili v roku 1995?

Vyzývam vládu svojej krajiny, vládu Slovenskej republiky, aby povolala veľvyslanca v Ruska na Slovensku na vysvetlenie, čo má znamenať tento postoj Ruska.

Vyzývam vlády všetkých krajín združených v OSN, aby si povolali ruských veľvyslancov vo svojich krajinách na vysvetlenie.

Vy si možno poviete, že Briti boli naivný, keď predložili takúto rezolúciu do Rady bezpečnosti, v ktorej má Rusko právo veta. Nie, priatelia! Je potrebné neustále vytvárať diplomatický a vyjednávaci tlak. Je potrebné, aby sa jednotlivé krajiny vrátane Ruska museli pravidelne odhaľovať. Je potrebné, aby bolo jasne vidieť, aké sú činy putinovho Ruska. A je nevyhnutné opakovane a opakovane, častejšie a častejšie vytvárať tento morálny a vyjednávací tlak. Je nevyhnutné ukazovať občanom Ruska, aký je postoj ľudí na tejto planéte, aký je postoj svetového spoločenstva k historickým udalostiam.

V Srebrenici boli ako nepotrebný zbytočný odpad postrieľaní ľudia. Viac ako 8000 ľudí bolo v jednu chvíľu na 100% mŕtvych. Finito, koniec, hotovo. Game over.

Prešli sme krížom celú Bosnu a Hercegovinu. Tá krajina je jedna veľká dedina, domy sú rozhádzané kade-tade, málokde sa nájde ohraničená obec či mesto. No všade kde je viac domov pohromade sa dnes nachádza mešita s minaretom a hájik či záhrada bielych stĺpikov.  Pri vstupe do dedín v Republike srbskej vlaje Ruská? Srbská? zástava. Bosna a Hercegovina nie je jednoduchá krajina. Zabiť odpad je jednoduché riešenie.

A vy viete, čo ste robili 9.7.2015?  Ja som, sediac na čiernohorskom pobreží, napísal jednu výzvu. Asi je to málo.

Poznajú sa z dvora, bol svedkom na jej moslimskej svadbe, družbom. A spoločníkom jej otca. Pred vojnou mali spoločný stánok v obchodnom dome, predávali všetko, čo bolo potrebné do kúpeľne. Teraz na stánok chýbajú peniaze. Dragan teda predáva obkladačky a batérie v neďalekom sklade. Tu ho aj stretávame.

– Som tu, – Mubina mu opatrne podáva ruku, bez úsmevu.

Dragan nás pozýva dnu, prináša stoličky, zapína kanvicu, usporiada stoličky, opláchne šálky, pripraví podšálky, na ne postaví šálky. A vybehne do pivnice. Zrejme si myslí, že máme málo času.

Myslí si správne. Čakáme päť minút, desať, štvrťhodinku. Konečne prišiel. Nesie čokoládu Milka a kartón pomarančového džúsu Happy Day.

– Pamätáš si, – usmeje sa na Mubinu, – že my tu v Bratunci sme boli stále pohostinní?

– Čo máš nové? – pýta sa Mubina.

– Deti rastú. Jovanka pracuje. Máloktorá žena má teraz prácu.

– Viem, sama ju nemám. A biznis ako?

– Málo sa predáva.

– Čo v Sarajeve sa nerobia kúpeľne? Bieda.

– A ako deti?

– Rastú.

– A mama?

– Žije.

Dragan sa strhne. Má ustarostený výraz. Náš čas sa minul. Prišli zákazníci.

Na ulici nás nejaký iný muž pozorne sleduje. Pozerá na Mubinu. Stojí pred stánkom so zeleninou (určite je jeho majiteľom, správa sa tak) a máva na nás.

– Vyrástla si, – vraví Mubine.

– Zostarla som.

– V dome tvojho otca som zjedol viac obedov ako doma, – pripomína to Mubine pre každý prípad, keby náhodou

zabudla.

– Viem, boli ste priatelia.

– A akí! Ale nič som, moja, nemohol urobiť.

– Nič?

– Stál som tu a pozeral, ako ho brali.

– Čo bolo, bolo. Kde leží otec?

– Kto vie? – muž stíši hlas.

– Chceli by sme ho s mamou pochovať.

– Nič neviem.

– Žiadne telo, žiaden smútok. Ako máme žiť?

– Vojna je strašná, – vraví otcov priateľ. – Ale dopadla dobre. Rozdelili sme sa, bývame vedľa seba, akurát, že nie spolu. Tvoja návšteva znamená, že čas všetko zahojí. Dobre, teraz je dobre. Môžeme si dať kávu, dokonca aj obchodovať a večer sa každý vráti k sebe.

Zdroj:  Aké tri otázky sa nekladú v dnešnej Bosne (úryvok z knihy W. L. Tochmana).

Share Button

Je to Rusko, kto je dnes v Európe agresor a kvôli ktorému umierajú ľudia

Keď umierajú ľudia, naozaj nemá zmysel diskutovať, kto to celé začal. Budeme sa tu dohadovať a medzi tím ďalší človek umrie úplne nezmyselne. Úplne nezmyselne.  Preto sa pýtam:

Kto dnes môže zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Môže to urobiť USA? Má tam svojich vojakov? Útočí na niekoho?
Môže to robiť EU? Má tam svojich vojakov? Útočíme, my osobne, my z EU na niekoho na území Ukrajiny? Strieľa tam niekto z nás po niekom?

Môže to urobiť ukrajinská vláda a jej armáda? Je to ukrajinská armáda, ktorá stojí v zákopoch a má namierené delá? Áno, ukrajinská vláda môže rozhodnúť, že už nikto nebude umierať. Môže zastaviť boje. Otočiť tanky a zaparkovať v garážach.

Môže to urobiť tá kopa samopalníkov, ktorí nevedia inak žiť ako strieľať do ľudí? Isto áno, Len oni sami sa môžu otočiť a ísť za mamou domov. Oprieť Kalašnikov do skrine.  Je to len a len na nich.

Je to naozaj také jednoduché? Áno, priatelia je to tak jednoduché. Keď sa prestane strieľať, prestanú umierať ľudia. Keď sa prestane strieľať, tak je možné začať budovať. Keď sa strieľa, tak sa pustoší, ničí, likviduje.  Len a len tí, čo majú v rukách zbrane, môžu prestať.

Vojna je naozaj jednoduchá – vyhrá ten kto pozabíja viac nepriateľov a porozbíja viac nepriateľských vecí a ostane nakoniec na žive.
Preto sú aj východiská jednoduché.

Sú tu jednoduché základné východiská. Ukrajina, štát Ukrajina má nejaké územie. Na tomto území platí Ústava a nejaké tie zákony. To je znak európskej civilizácie 21. storočia. Neviem ako v Ázii či Amerike, v Európe to takto máme. Ako môže Ukrajina chrániť svoje hranice pred napadnutím? Len odstrašujúcou (strategickou) silou. Stojí ukrajinský vojak na hraničnej varte a je ozbrojený zbraňou. Kedy vystrelí? Keď na neho niekto zaútočí. Keď nikto neútočí ani na ukrajinských ľudí ani na ukrajinské územie, je neprípustné, aby ukrajinský vojak po niekom strieľal.

Je absolútne legitímnym právom Ukrajinskej vlády strieľať po každom, kto útočí na čo i len jediného ukrajinského občana, čo i len na piaď ukrajinkej pôdy.

Takže z tých, kto dnes môžu zastaviť umieranie na Ukrajine, nám ostali už len tí samozvaní samopaľníci.  Aké právo majú útočníci na streľbu a útok na ukrajinskom území?

Žiadne, priatelia!

Takže ešte raz:

Kto môže dnes zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Je to len a len útočiaca strana. Len oni majú v rukách mier na Ukrajine.

Kto sú to tí samopalníci na Ukrajine? Je už skoro rok a stále majú viac a viac zbraní. Majú viac a viac streliva. Stále majú čo jesť a nezdá sa, že by nemali čo na seba. S holou riťou a hladným bruchom tam tí samopalníci nepobehujú.

Keď sa svetové spoločenstvo obzerá okolo seba a medzi seba, furtom a stále tak nejak na boku a v tichosti stojí Rusko. Ošíva sa v kúte. Vetuje každé jedno vyhlásenie na pôde OSN, keď jeho členovia chcú vyzvať ukrajinských teroristov, aby prestali strieľať.

Ja tomu naozaj nerozumiem. Rusko nechce mier pri svojich hraniciach? Tak mi zo skutkov a správania sa Ruska vychádza, ako by mali s tým strieľaním niečo spoločné. Akoby bolo to strieľanie v ruskom záujme.

Keď sa Ruska opýtate, či si môžete obzrieť čo vezú humanitárne konvoje, ani len divadlo pre Červený kríž, ako to urobil Hitler, nie sú ochotní urobiť.  Keď sa Ruska opýtate, ako si strážia Rusko-Ukrajinskú hranicu, nevezmú vás na exkurziu. Keď sa Ruska opýtate….

Keď Rusko označíte za priameho agresora a útočníka na územie Ukrajiny, nikdy sa nedočkáte  ani najmenšej snahy o vyvinenie sa.

Ja som matematicky mysliaci človek. Takže nastoluje zásadnú premysu: Rusko je agresorom na Ukrajine. Veta platí dovtedy, kým Rusko nepreukáže opak.

Ja sa budem rád mýliť v tom, že na Ukrajine zas niekto umrel.  Ach ako sa rád budem v tej vete mýliť a vďaka Rusku – agresorovi  už od tejto chvíle neumrie ani jeden človek. Ani vojak, ani civilista. Pre mňa sú ľudia všetci s 32 chromozómami. A mŕtvy vojak ako aj mŕtvy civilista sú pre mňa rovnako na 100% mŕtvy ľudia.

Len a len vtedy, keď Rusko spoločne s ostatnými členmi BR OSN vytvorí kontingent Modrých prilieb a tento medzinárodný mierový kontingent sa postaví medzi ukrajinskú armádu a teroristov, bude veta: Rusko je agresorom na Ukrajine,  vyvrátená.

Agresorom je ten posledný v čase a priestore, kto nechce zastaviť paľbu. Dnes je to jednoznačne Rusko.  Každý jeden ďalší mŕtvy človek umiera na Ukrajine kvôli ruskej politike a ruským činom.

Keď prestanú na Ukrajine umierať ľudia a padať rozstrieľané baráky, môžeme sadnúť za stôl a diskutovať o tom, ako riešiť mocenské záujmy veľkých krajín. Môžeme diskutovať o  sférach vplyvu. Môžeme diskutovať o rozvoji a vzájomnej spolupráci na úrovni 21. storočia.  Kým na Ukrajine umiera čo i len jeden človek trafený zbraňou, musí byť jediným a to absolútne jediným cieľom zastavenie streľby.

Rusko musí prestať kŕmiť, šatiť a vyzbrojovať idiotov, ktorí patria do vezenia a nie do politiky Európy 21. storočia. Idiotov, ktorých životným cieľom je streľba po ľuďoch.

A budem ešte poslednýkrát tvrdý v slovách: Rovnako musia prestať s vyživovaním, šatením a vyzbrojovaním obyvatelia na dotknutých územiach Donecka a Luhanska. Tak ako Rusko, rovnako aj oni sú si vinní.  Kto nie je schopný si zvoliť politických zástupcov schopných mierových riešení, nesmie byť prekvapený, že ho trafí guľka náhodne letiaca okolo.

Napriek tomu, že si vieme sami pred sebou pomenovať vinníkov, to nie je dôvod, aby sme my ostatní len sedeli a v tichosti hovorili: Tak im treba. Nie, keď sa strieľa musíme sa do toho zamiešať, aby sa strieľať prestalo, aj keby sa nás to právne v EU netýkalo.  Týka sa nás to, každého jedného, ako príslušníkov ľudskej spoločnosti na tejto planéte.

Naša EU musí bachnúť konečne po stole medzinárodnej politiky a zasadiť sa za vyslanie kontingentu Modrých prilieb na Ukrajine. Oddeliť a izolovať strany konfliktu a dohliadnuť na regulérne demokratické voľby. Keď to sami Ukrajinci neboli schopní urobiť za posledných 20 rokov, tak je naivné čakať, že si odpomôžu od strieľania a dopomôžu k politickým riešeniam na úrovni Európy 21. storočia sami.

Rusko má dnes jedinú šancu ako sa stať skutočnou globálnou veľmocou. Podieľať sa na mierovom pláne pre Ukrajinu. Ja si prajem, aby bolo Rusko globálna veľmoc, aby spolu s nami z EU spoločne riešila Rwandu, Somálsko, Severnú Kóreu. Na planéte je toľko priestoru pre to, aby Rusko ukázalo svoj velmocenský potenciál.  Či Rusko chce, alebo nechce, musí to robiť spolu s nami v EU a spolu s USA. A ak sa chce pridať Čína či Brazília, bude to len super.

Do pravidiel európskej civilizácie 21. storočia patrí vzájomná ľudská nedotknuteľnosť práva na život. Na Ukrajine dnes umierajú ľudia.

Víťazom je ten, kto dokáže predať svojim priateľom  krajší Ajfón, nie ten kto dokáže zabiť viac nepriateľov – ľudí ako ste vy alebo ja.

Share Button

Putinov newspeak internetu

Nie je nad to, dať veciam správny diktátorský socialistický názov

„Suverénny internet“ nie je jediným projektom, na ktorom sa teraz pracuje na zákazku Kremľa.

Zdroj:  SME.sk | Pre Putina vyvíjajú vypínač internetu.

Share Button