Archívy kategórie: Zahraničie

Putin si zmierňuje svoje vlastné sankcie,ktoré si uvalil sám na seba

Po takmer dvoch rokoch ruská vláda zrušila embargo na dovoz mäsa a zeleniny, ale len pod podmienkou, že dovezené produkty sa použijú na výrobu detskej výživy. K ďalšiemu zmierneniu potravinového embarga však Moskva v najbližšom čase pristúpiť nemieni. (tasr, tass) https://dennikn.sk/minuta/478223/

Nezabúdajme na to! Obmedzenie dovozu potravín z EU si rozhodol sám Putin. Sankcie, ktoré uvalilo EU na Rusko sa týkajú spotrebného tovaru nie potravín. Nie sme v EU hovädá.

A čo naše, teda EU, sankcie voči Rusku?

Nuž je to jednoduchá vec. Stačí preskúmať dôvody, ktoré k nim viedli a trendy, ktoré ukazujú, čo sa deje.

Je Krym stále okupovaný? Je východná Ukrajina stále okupovaná? Strieľa sa tam? Dohody z Minska sú dodržiavané?

Ja viem, rozbehnúť novú studenú vojnu, to sa naozaj nechce nikomu. EU potrebuje demokratické sebavedomé a bohaté Rusko. Je to veľký trh, je tam krásna krajina, všetko atribúty, ktoré sú pre EU najdôležitejšie. Chceme obchodovať, chceme chodiť na dovolenky.

S Ruskom by sme radi spolupracovali

Bolo by fajn, keby sme sa spoločne s Ruskom zapojili do riešenia svetových problémov. Aj toho v Sýrii. Aj toho v Afrike. Spoločne a tak, že cieľom bude napĺňanie Listiny práv a slobôd.

EU spoločne s Ruskom, aby sa dalo v Sudáne spokojne pracovať a žiť. Spoločne, aby sa dalo v Sýrii spokojne pracovať a žiť. Ja osobne si nič menšie a nič neskromnejšie neprajem. Len pokojný život.

Je dnešné Putinove Rusko takouto krajinou? Je to krajina, s ktorou sa dá spolupracovať na spoločnom presadzovaní Listiny práv a slobôd?

Aby sa Putinovi neoplatila okupácia pobalstkých krajín EU, vytvárame vrámci NATO obranné vojenské zoskupenia v týchto krajinách.

Ani NATO, ani EU nepotrebuje na Rusko útočiť vojenskou silou. My chceme s Ruskom obchodovať a chodiť tam na dovolenky. Tak ako chodíme na dovolenky do Chorvátska či do Španielska alebo Maroka. A hádať sa pri pive a kvase, či je krajšia tajga na Sibíri alebo holé štíty Álp.

Zahraničie

Jediná správna reakcia na TTIP: „A kde si ju môžem prečítať?“

13. mája 2016 Martin Pilnik

Obchodnú dohodu medzi USA a EU budeme schvaľovať. Kadekoho sa vypytujú, čo si o nej myslí. Ja mám k týmto zisťovaniam čo si kto o TTIP myslí len tri poznámky:

1. Naozaj niekoho zaujíma, čo si myslí Šebej? Ja len, že ako člen dnes strany „Smeru podobní“ bol pôvodne členom strany Most-Híd. Čo myslíte, čo si bude myslieť o 3 mesiace? Ja by som to hádanie neriskoval. V Parlamente dnes sedí cca 18 takýchto mienkotvorcov.

2. Je dnes všeobecne známe, že tí, ktorí si chceli preštudovať dohodu TTIP sa museli zaviazať, že nebudú o nej hovoriť.

Ak o nej niekto hovorí, ale zaviazal sa k mlčanlivosti – je to klamár.
Ak o nej hovorí, ale nepreštudoval si ju, nevie vôbec o čom hovorí.
Je ešte jedna možnosť – všetci, čo tvrdia, že je text dohody TTIP verejne neprístupný, klamú.

Na to stačí jeden kontrapríklad – hodiť do pľacu URL elektronickej verzie.

Normálne je, že si obe strany dohodu pred podpisom preštudujú. Stranami dohody sú napríklad aj podnikatelia, od jednoosobových s.r.o. až po agrofertové holdingy. Nikto nemôže odo mňa spravodlivo očakávať, že (skrz nástroje zastupiteľskej demokracie) podpíšem niečo, čo som nevidel. Neupodozrievam nikoho z prípravného výboru so žiadnej nekalosti voči mne. Ale niektoré veci proste nerobím.

3. Dohoda o voľnom obchode medzi USA a EU je dobrá vec a jej podpis by bola užitočná udalosť. Treba napnúť sily, aby sa čo najskôr taká dohoda uzavrela.

Tri poznámky, ktoré majú jedno jediné riešenie, ktoré sa dá dnes zrealizovať do 30 sekúnd. Kua, tak o čom sa tu ešte bavíme? O niečom, čo nikto nikdy nevidel?

Ak niekto spomenie TTIP – automaticky nasleduje jediná reakcia: „A kde si ju môžem prečítať?“ Jediná správna reakcia!

Diskusia o ničom = šarlatánstvo

Keď sa DenníkN rozhodol na TTIP pýtať, dostal N-1 absolútne zcestných odpovedí. A novinárom to vôbec nevadí. V záujme akejsi „vyváženosti“ pokojne uverejnia klamstvá, cucanie si z prsta a šarlatánstvo.

Obchodnú dohodu TTIP medzi USA a Európskou úniou musí na konci schváliť Európsky parlament aj parlamenty členských krajín Únie vrátane slovenského. Preto nás zaujímalo, aký názor na ňu majú slovenskí politici. Zdroj: Šebej o TTIP: Tí, čo sa boja, šíria paranoju. Sulíkovi prekáža utajenosť

Článok obsahuje vyjadrenia N-1 klamárov. (Kde N je počet respondentov oslovených v článku.). Po odpovedi každého z nich mala nasledovať otázka: A vy , alebo vaši asistenti, alebo poverený člen strany, ste ju čítali?

Zahraničie

Postrehy k prebiehajúcej vojne Ruska v EU

11. mája 2016 Martin Pilnik

Vojny majú nižší počet obetí. Prispieva k tomu kvalitné využitie nevojenských nástrojov.

Vojna – ako ju vlastne dnes definovať? Najšikovnejšia definícioa je , že vojna je snaha o lepší status, zdroje, územie. Jeden z troch atribútov bohate postačí, aby sme mohli javy pomenovať súhrnným slovom vojna. Naozaj nemusí byť vôbec záujem o územie.

Ako potom, vyzerá veliteľský štáb? Doktrínu tvorí tak 10-15 ľudí a potom nasleduje nadol hierarchický strom. Rozpad na samostatné vetve až po trollov – brigádnikov.

Vojak – pokojne to môže byť študent na brigáde – on to nevie, že je vo vojne. Obeť ani nepozná, že je napadnutá. Takže nie je vôbec divné to. že ten, kto útočí, by vedel, že je vojnovým nástrojom.

Rusko nakupuje nie len kadejaké aeronety, ale aj politické strany po Európe. Od Le Penovej až po fašistov a neoľudákov.

Je dôležité si uvedomiť, že sme cieľom útoku. Len potom nastane prvý moment vojny.

Rusko má snahy o to, aby občania EU privítali jeho expanziu ako niečo dobré. Najlepšie skrz príbeh. Iná stratégia je stratégia „neverte ničomu“. Je to veľmi efektívna stratégia.

Čo je iné oproti 16-17 storočiu je to, že dnešné vojny nekončia. Áno, prestalo sa strieľať. Nie je to vojna, ktorá by končila jasným momentom – vlajka nad Berlínom.

Žijeme v jednej neuveriteľnej ilúzii, že hádam niekto múdry niečo robí.

Dá sa uvažovať nad utečencami ako vojenským nástrojom? Niektorý hovoria, že ani nie. Niektorí hovoria, že áno. Keď sa na problém s ľuďmi v EU pozrieme týmto kritickým myslením, ľahšie môžeme uvidieť, ak by Turecko alebo Rusko tento nástroj zavlieklo do svojej doktríny.

Máme vôbec vôľu sa brániť? Najsilnejšiu vôľu má stredná Európa a hlavne Poľsko. A Rakúsko sa pridáva. Západ Európy má pred sebou svoj nárazník. A z USA sa už vôbec útok neočakáva.

Predstava, že všetko vyrieši profesionálna armáda sa môže ukázať ako lichá. Treba aktívne zálohy, základnú vojenskú službu a tak podobne.

Existuje jasný opačný pohľad. Takže je to nateraz nevyjasnená otázka. Odpoveď by dal len pokus. Ak by sme vyhodnotili Púštnu búrku, tak pravda je na strane priaznivcov menšej ale sofistikovanej armády.

Treba podporovať princíp odstrašenia. Musí ho to bolieť. To je základná doktrína Európy a NATO. Putin proste musí sám a bez pochybností prísť na to, že ešte stále sa mu to neoplatí.

Postrehy vznikli aj na základe televíznej relácie Souvislosti Jana Pokorného — Česká televize. 4.5.2016 Jan Pokorný diskutoval s vedoucím Střediska bezpečnostní politiky FSV UK Milošem Balabánem, s ředitelem Občanského institutu Romanem Jochem, s ředitelem Ústavu světových dějin FF UK Martinem Kovářem a s důstojníkem Generálního štábu AČR Otakarem Foltýnem.

Martin Pilnik – liberálny politik, lieková politika a elektronizácia zdravotníctva