Archívy kategórie: Zahraničie

Spojené kráľovstvo ako príklad následkov diktatúry menšiny

Spojené kráľovstvo – príklad politiky, ktorú na vás hodil niekto iný a zdrhol. A vzal si zo sebou aj svoju liliputnú politickú podporu.

Politika sa naozaj nedá realizovať bez istoty politickej podpory hlasovacej väčšiny.

Videli sme to pri prvej voľbe generálneho prokurátora, keď neprešiel Trnka o 1 hlas. Vidíme to v dnešných dňoch, keď tu pobehujú besný Danko a diplomatický Lajčák. a snažia sa šéfovať štátu s 8% respektíve 1:14 podporou.

Aj Mayová, aj Danko aj Lajčák sa líšia od Hitlera zo začiatku 20. rokov 20. storočia len tím, že ich nepodporujú polovojenské úderky. Zatiaľ. Inak sú ostatné prejavy úplne rovnaké – je to čistá diktatúra menšiny

Pri všetkej úcte k jednému zo základných pravidiel liberálnej demokracie, teda k pravidlu, že víťaz musí brať pri rozhodovaniach ohľad na menšinové postoje, stále musíme mať na pamäti právo víťazov povedať posledné slovo.

A naopak: Ak chceme mať posledné slovo, musíme mať za sebou podporu väčšiny. Inak sa budeme zmietať v chaose diktátov kadejaký menšín. Tu menšina zelených, tu menšina komunistov, tu menšina hipsterov, tu menšina slniečkárov, tu menšina… Krotí permanentne nasierajú väčšinu.

Byť za dobe s každým sa kvôli udržaniu duševného zdravia nedá. V istom momente musíte buchnúť po stole a povedať: Mali ste šancu získať hlasovaciu väčšinu, tú nemáte, tak sa musíte na chvíľu prispôsobiť. 

Správny demokrat k tomu vždy dodá, kedy budú najbližšie voľby. A teda dáva jasnú šancu v rovnej príležitosti ukázať menšine, že dokázali oni získať väčšinu a že sa stali väčšinovým hlasom.

Ak má teda demokracia opäť zvíťaziť, najprv si musia v Spojenom kráľovstve na riadenie svojej konštitučnej monarchie ustanoviť víťaza volieb , ktorý zvíťazí s jasným programom, ktorý bude následne ajrealizovať. A aby to bola opäť aj liberálna demokracia, musí pri realizácii väčšinovej politiky primerane reagovať na menšinové názory.

Mayová je dnes jasnou menšinovou nešťastníčkou. A je super, že vidíme v priamom prenose to, kam vedie diktatúra menšiny. Vedie do chaosu.

Reálne výsledky nie sú schopní zástancovia brexitu schváliť. Jediné čo sú schopní robiť je veľa kriku. Rovnako ako veľa kriku robili na uliciach Hitlerove mládežnícke úderky.

Zástupcovia Brexitu majú evidentne v Spojenom kráľovstve menšinu. Evidentne majú menšinu aj v tamojšom parlamente. Ale celá vláda, celá ekonomika, všetci poddaní krajiny skáču, ako oni hrajú. Na balalajkách.

Share Button

Dotace pro Agrofert budou prozatím proplaceny ze státního rozpočtu – Deník N

Dotace pro Agrofert budou prozatím proplaceny ze státního rozpočtu. Ministerstvo financí uvedlo, že o jejich proplacení Evropskou unií nebude ani žádat. (ČT24)

Source: Dotace pro Agrofert budou prozatím proplaceny ze státního rozpočtu – Deník N

Share Button

Kto vlastne vládne v Bielom dome? Demokracia alebo samozvaní hnutia Za vyššie dobro? 

No, ono to nie je tak úplne dobre nechať to ľahostajne len tak, veď ono sa to nejako samo vyvrbí.  Poľahky sa nám tu môže zrodiť nejaký nový diktátor, čo v mene vyššieho dobra…

Dostávame sa do dilemy: Demokracia verzus diktatúra nevolených. Demokracia verzus „Pokoj na práci“.   Demokracia verzus páchanie vyššieho dobra.

Given the instability many witnessed, there were early whispers within the cabinet of invoking the 25th Amendment, which would start a complex process for removing the president. But no one wanted to precipitate a constitutional crisis. So we will do what we can to steer the administration in the right direction until — one way or another — it’s over. Source: Opinion | I Am Part of the Resistance Inside the Trump Administration – The New York Times

No chápete to? Takže budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme riadili administratívu správnym smerom, kým – tak či onak – to skončí.

Aký je to ten správny smer?  Čo sú toto kua za ueči?

Viete priatelia, veľmi dobre viem o čom hovorím. Nie ja, ale moja šéfka, poslankyňa Janka Cigániková, bola zvolená do parlamentu.

Kto som ja? Jej asistent. Kto je ona? Poslankyňa. Môžem predložiť desiatky podkladov –  nie moje, ale jej rozhodnutie je to, ktoré musím potom aj ja ctiť, prezentovať, obhajovať. Alebo odísť.

V priestore parlamentu som len červíček úradníček. Lebo ctím demokraciu, ako najvyšší politický princíp.

Trump bol demokraticky zvolený. Môže sa nám to nepáčiť, môžeme proti tomu protestovať, ale to je tak asi všetko. Tí angažovaní ružolíci objektívni úradníci sú stále len a len úradníci. Nikým nevolení, nikomu sa nezodpovedajúci. Ak robia politické rozhodnutia, je to prachsprostá diktatúra, je to obyčajné zneužitie moci. Takýchto zapálených horlivcov za vyššie dobro sme tu za ostatných 300 rokov mali, že by sme ich mohli aj do susedných vesmírov vyvážať a nechýbali by nám.

Existuje len jediné dobré riešenie – aby tí úradníci presvedčili Kongres na impeachment. Text v NYT je dobrý nástroj. Iste, patrí medzi úlohy úradníkov, ak dôjdu volený šéfovia za hranicu morálky, etiky a zákonnosti, vyjadriť svoj postoj. Informovať.

Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Loajalita úradnického aparátu k voleným zástupcom vo výkonných funkciách má samozrejme svoje hranice. Je na nás občanoch  posúdiť, či sa postavíme za nich a budeme úradníkom vďační alebo na stranu našich volených zástupcov.

Veď len toť nedávno aj na Slovensku sa udial pekne a slušne zrealizovaný odpor  úradníka v podaní Zuzany Hlávkovej.  Aj nejakí občania sa postavili za ňu.  Aj nejaké to úsilie opozícia voči Lajčákovi vyvinula.

Ale musí ostať len a len pri informovaní verejnosti. Nič viac.  Nasledovať musia demokratické poistky.  Je v demokracii absolútne neprijateľné, aby nikým nevolení robili samozvané politické rozhodnutia.

Tých poistiek má demokracia dostatok. Naozaj nie je dôvod v mene vyššieho dobra hneď hádzať flintu na plece a telom brániť voleným zástupcom k prístupu k písaciemu stolu. Ľudové milície do demokracie naozaj nepatria!

Do demokracie patrí  aktivita občianskej spoločnosti, účasť na voľbách, aktívny podiel na kampani pre tých našich a hlasovanie.

Po nich sú už len jednoduchšie zlé riešenia. Jedno z prvých na rade je revolúcia a občianska vojna.

Možno som posledný demokrat-idealista, no nevzdám sa demokracie, aj keby som mal byť naozaj posledným. Viem ako to potom dopadá – zavoláte ma, aby som vám išiel na tie barikády rany obväzovať. Ale viete vy, čo taká revolúcia robí s dopravou?!?

Ľudia neblbnite. Na piatok podvečer mám lepší program, ako vyrábať v sterilizáku mastný tyl na oškerú kožu na vašich smradľavých haksniach. Jasne, že to urobím, ale nebude sa vám páčiť, že ma musíte pri tom počúvať.

Share Button