Archívy kategórie: Volebný program

Koľkým pacientom sme ochotní zaplatiť liečbu? 

Existuje jedna špeciálna skupina liekov. Drahé lieky, ktoré za veľké peniaze zachraňujú ešte väčšie hodnoty. Ľudský život je tou najväčšou hodnotou, akú máme.  Koľko ste vy osobne ochotný za takéto lieky dať?

Keď sa zaoberám liekovou politikou tohoto štátu, stále mám pred sebou jedného konkrétneho pacienta. Stále myslím na to, ako sa asi cíti človek, ktorému jednoznačne liečba liekom za 85 000€ ročne zaberá. Že mu práve tých 85 000 eur ročne od nás všetkých so solidárneho zdravotného poistenia ten rok života umožňuje.

„Připadá mi to jako v Osvětimi. Jako když někdo rozhoduje – ty budeš žít, ty ne,“ netají David zklamání. V době přípravy tohoto článku stále probíhala jednání se Zdravotní pojišťovnou ministerstva vnitra (ZP MV), zda a jakou léčbu mu uhradí. Pojišťovna totiž první lék navržený onkologem zamítla, stál by kolem 176 tisíc korun měsíčně.

Zdroj: Pět let bojuje s rakovinou, další léčbu mu pojišťovna odmítla zaplatit – iDNES.cz

Ročne minieme na Slovensku 19% rozpočtu zdravotníctva na lieky.  Hm, 19%, to neznie vôbec ako veľké číslo, že? Kašlime na to, že všetky okolité štáty dávajú o nejaké to percentíčko menej. Koľko to je vlastne tých 19%?

VšZP vybrala v roku 2015 od ekonomicky aktívnych 1 888 700 090 eur. To sú priame peniaze, ktoré sa narodili z práce občanov, poistencov VšZP. Okrem toho, pod označeniami ako  „platba za poistencov štátu“ či „dofinancovanie zdravotníctva“, títo ekonomicky aktívny ešte z daní prispeli za „poistencov štátu“ sumou 1 036 307 253 eur. To dáva dohromady len za VšZP cca 2,9 miliardy.  Tých 19% je teda 551 miliónov na lieky.

Tamten náš pacient za rok spotreboval 0,014% všetkých nákladov na lieky pre pacientov VšZP.  To je vlastne nič, že?

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Tento pacient má zriedkavú chorobu. To je taká, ktorej výskyt je dajme tomu 1: 50 000, teda pri počte poistencov VšZP okolo 3,2 milióna má takýchto pacientov cca 60-65.  Takže 60x 85 000 eur ročne je 5 100 000 eur.

Len jedna choroba, 60 pacientov a len a len náklady na lieky robia 5,1 milióna. Všetky náklady na lieky sú 551 milióna.

Predstavte si, že máme takých chorôb 100 a každou trpí 60 pacientov. Veď to nie je veľa z 3,2 milióna ľudí, že? Teda 6000 takýchto pacientov skonzumuje lieky za  6000×85 000eur=510 miliónov eur na lieky.

Komu zaplatíme ešte liečbu? Koho vyberiete?

?

?

Viete, priatelia, píšem tento článok preto, že onedlho predstavíme reformu SaS pre zdravotníctvo. Kopa čísiel, kopa odborných faktov, kopa riešení pre pacientov.

Píšem tento článok preto, aby som sa každé ráno mohol pozerať do zrkadla, že to čo navrhujeme je v medziach možného. Ja by som tak strašne chcel zachrániť každého pacienta. Verte mi, naozaj by som chcel.

Píšem tento text preto, aby ste vedeli, že stále vidím toho jedného pacienta s jeho malými deckami, ktoré by tak strašne chcel vidieť vyrastať aj napriek tomu, že si vytiahol najdebilnejšiu kartu z balíčka životných osudov.

Píšem to preto, aby ste možno lepšie chápali, prečo som jednoznačne na strane solidárneho princípu. Že naň stále myslím. A to čo budeme onedlho prezentovať v zdravotníckom programe je v medziach možného. 

Pod čiarou: Snáď som v číslach nespravil chybu. Strašne silno si prajem, aby som v tých výpočtoch spravil chybu aspoň o 3-4 rády.

Share Button

Mojim pravicovým súvercom o ľavicovosti v pravicovom zdravotníctve

Trh funguje aj v zdravotníckej oblasti. Presne podľa trhového princípu – prežije najsilnejší a neschopní umrú. Maximalizácia príjmov s minimálnou námahou a nákladmi – klasika trhu. Čo myslíte, prečo majú ambulancie také krátke ordinačné hodiny?  Bez paragrafu v zákone – kto neplatí poistné, nebude ošetrený.

Každá jedna pripomienka k chodu zdravotníctva sa nejako dotýka fungovanie trhu v danej oblasti.

Na USA je dobre vidieť, ako vyzerajú regulácie na inej úrovni ako na úrovni európskej spoločnosti 21. storočia. Európa je proste iná, nechcem v tomto texte vôbec hodnotiť čo je lepšie. Ale keď niekto chce vidieť fakt pravicové zdravotníctvo, USA bez Obamacare je dobrý štúdijný materiál.

Ako som bol býval bol napísal, to čo je v Európe považované za brutálne trhové a pravicové, to by bolo v USA dosť ďaleko na ľavo od stredu. A to čo je v zdravotníctve USA klasicky pravicové a liberálne, to by sme v európskom kontexte ľudských práv považovali za neonacistické.

Priatelia pravičiari, čo mi nadávate za regulácie v zdravotníctve, problémom, skutočným problémom nie len trápnou manažérskou výzvou je, že v oblasti zdravotníctva nejde o metaforické „umrú“, ale ide skutočne o život. Keď urobíme (do plusu či do mínusu regulácii) niečo zlé, začnú umierať ľudia.

Teraz je to krásne vidieť na tom, že je Slovenko na najnižších priečkach s parametrom „odvrátiteľné úmrtia“. Smeráci proste riadia zdravotníctvo totálne na hovno (Excuse my French).

Keďže žijeme v 21. storočí a spoločnosť sa vyvinula napríklad aj tak, že sme si vytvorili Listinu práv a slobôd, musíme, či sa to ortodoxným pravičiarom a liberálom práči alebo nie, vstupovať do prirodzeného chodu trhu so životom formou regulácii.

Ako hovoril náš déveťák na vojne: „Nemôžeme ich rovno pozatvárať.“

V zdravotníctve ste buď na 100% živý, alebo na 100% mŕtvy. Neexistuje byť na 5% mŕtvy. Proste finíto. To nikde, v žiadnom odbore nemáte, takže chápem, že to neberiete do úvahy. Ešte aj ten sprostý emisný škandál VW – môžete kúpiť iné auto, môžete sa odsťahovať do fínskej tajgy…

Keď nebudete mať 20€ na antibiotiká Augmentin tbl. a budete mať slabý imunitný systém, tak z angíny bude zápal pľúc, zo zápalu pľúc nedokysličenie organizmu a z toho smrť. Koniec finito. Za absenciu 20€ na vašom účte. Tak to proste v čisto trhovom prostredí je.

Istá miera neefektivity zdravotníctva sú náklady Listiny práv a slobôd. Áno, treba sa snažiť, aby sa tieto náklady (táto neefektivita) blížili limitne k nule pri maximalizácii uplatňovania Listiny práv a slobôd.  V tíme SaS pre zdravotníctve to mám stále na zreteli. Veď ide zas len a len o trhový princíp. Znížiť náklady a maximalizovať spokojnosť občanov spoločnosti.

S humorom hovorievam, že mne je pravicovo sveta žiť. Ak si potrebujem trochu zaľavičiarovať, stačí sa venovať môjmu odboru – zdravotníctvu. A potom mám toho ľavičiarstva, regulácii tak plné zuby, že ma v ostatných oblastiach ani len nenapadne zmäkčovať pravicovú a liberálnu líniu.

Súčasný systém na Slovensku má mrte chýb. Je veľkou chybou, ak pri ich odstraňovaní vylejeme princíp solidarity. Urobím všetko preto, aby solidárny plátcovia boli na svoju solidaritu prirodzene hrdý, aby to nepovažovali za príťaž, alebo za nútenie.

Share Button

Je neskoro zaujímať sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme

Solidárny platcovia sa nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca. Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.  Nik sa tak dobre o nás samých nepostará, ako my sami o seba.

Naväzujem na článok z minulého týždňa Solidarita je keď prispievam s vedomím, že je to určené na liečenie iných, keď som písal o definícii pojmi solidárny zdravotný systém.

Pre dobre fungujúci solidárny princíp v zdravotníctve  je naozaj dôležité to vedomie platcov poistného, že sú solidárnymi platcami. Že naozaj neplatia sami pre seba, ale pre financovanie zdravotnej starostlivosti ostatným. Aby keď zas budú oni potrebovať, zas niekto iný to zatiahol za nich.

Z takéhoto vedomia vyplynie aj osobný záujem, ako bolo o tých, pre ktorých sa solidárne skladáme, postarané. Dnes postarané.

Skutočný problém, nie len trápna manažérska výzva, ale skutočný problém v našej slovenskej spoločnosti je, že sa solidárny platcovia nezaujímajú, akú a koľko zdravotnej starostlivosti ich zdravotná poisťovňa objednáva a prepláca.

Zaujímame sa o zdravotníctvo až keď ho sami potrebujeme. A aj to až na 2-3 deň, keď už nám zdravotníctvo nejako odpomohlo od smrti či nepohodlia. Prinajlepšom, keď ho potrebujú naši úplne najbližší blízky.

Sme málo preventívny sami k sebe

Dnes musíme tlačiť na lekárov, aby zahrnuli objednávanie na konkrétny čas do štandardného terapeutického postupu pri liečení vyžadujúcom pravidelné kontroly.

Dnes musíme tlačiť poisťovne, aby len za takto kompletný výkon poskytovateľom zaplatili to, čo platili pred rokom za výkon bez objednania. A bez objednania na konkrétnu hodinu má poisťovňa zaplatiť o 10% menej.

Aby zajtra, keď budeme lekára potrebovať my osobne, aby to už bolo nachystané.

Keď už tam my sedíme druhú hodinu kvôli 15-minútovému potvrdeniu, že sa stav nemení – to je už neskoro. To už čerpáme solidaritu iných. To už malo byť pre nás dávno pripravené.

Nik iný sa o takýto tlak nepostará za nás! Je to naša poisťovňa, ktorá nakupuje od poskytovateľov (lekárov, nemocníc) pre nás. Tak je nastavená jej úloha všade v modernom svete. Aj u nás.

Nik iný našu spoločnosť nezmení, len my sami.

Dáme príbeh:

Julo Satinský raz napísal takú sériu fejtónov s názvom „Šľak ma ide trafiť…“. Jeden sa venoval téme „Vchod, ktorý nie je vchod.“

Každý to poznáte – honosný portál, aspoň 3-4 dvere vedľa seba a len jedny funkčné. Na ostatných nápis: „Použite vedľajšie dvere!“.

Satinský na to poznamenal, že ho z toho ide šľak trafiť. Ak sú raz dvere dverami, tak majú slúžiť ako vhod alebo východ, nie ako držiak na cedule. A vyzval svojich poslucháčov a čitateľov, aby lomcovali takýmito dverami, až si vrátnici uvedomia, že ich majú sprístupniť.

Tak aj tie naše poisťovne. Keď sa nebudeme obracať na poisťovne, aby objednávali pre nás lepšiu zdravotnú starostlivosť, tak prečo by to robili.  Na čo by mali poriadnu zákaznícku linku, komunikáciu cez webový portál, keď nikto z klientov poisťovne sa ich na nič nepýta? Veď by to bolo vo svojej podstate mrhanie.

Priatelia, lomcujme dverami na svojich zdravotných poisťovniach! Pýtajme sa ich: Kde máme najlepšieho lekára s touto špecializáciou? Kde je lekár, u ktorého sa nemusí čakať? Aké má výsledky náš lekár?

Tieto a desiatky ´ďalších informácii poisťovne majú. Tak nech nám ich poskytujú.

Pýtajme sa ich to dnes, je to v našom záujme. Zajtra, keď budeme my  sami potrebovať solidárnu zdravotnú starostlivosť, ako by sme našli.

Pod čiarou: Keď som sa začal angažovať v tíme SaS pre zdravotníctvo, tak som vám vyslovene sľuboval, že v ňom budem ten na strane pacientov.  Čo poviem, to dodržím.  Narovnanie komunikácie v trojuholníku poisťovňa-poskytovateľ-pacient a narovanie dozoru Úradu pre dohľad nad všetkými tromi, je preto pre mňa jednou z tém riešení.

Share Button