Archívy kategórie: Volebný program

Pár osobných slov o mojej účasti v zdravotnej politike SaS

Áno, máme hotový a napísaný zdravotnícky program SaS. Zapadá do koncepcie 8 reformných diel, ktoré SaS ponúka občanom.

Tu je trochu osobný text, ako som ja videl túto viac ako ročnú prácu.

Našou úlohou je zabezpečiť také postupy, procesy, riešenia, či nazvite si tú robotu ako chcete, ktoré z dostupného balíka peňazí zabezpečia dostupnú zdravotnú starostlivosť pre každého jedného občana Slovenska.

To je tá základná zodpovednosť politika riešiaceho zdravotníctva: Byť schopný sa pozrieť do očí každému občanovi. Stáť si za tým, že urobil pre dostupnú a modernú zdravotnú starostlivosť najviac ako mohol. 

Pozerám sa na poznámky, ktoré som si bol býval bol pripravil úplne na začiatku, keď som do tímu SaS pre zdravotníctvo vstupoval:

  • Aj bežná údržba zdravotníctva tam bola a na otázky o nej som pripravený.
  • Aj jasná vízia a pomenovanie základných hodnôt, na ktorých bude stáť zdravotníctvo, ktoré chcem budovať pre generáciu mojich rodičov, moju generáciu a generáciu mojich bratovcov.
  • A samozrejme, že mi nechýbajú jasné osobné hodnoty a keby niekto chcel, aj osobný príbeh by našiel.

A toho som sa celý rok držal.

Viete, pre mňa je politika službou spoločnosti. Politika je pre mňa cesta, ako do služby spoločnosti vtiahnuť desiatky odborníkov, ktorí sa chcú venovať svojej profesii a nikdy by do politiky nešli a nikdy ani nepôjdu. Chcú len robiť to, čo ich najviac baví – svoju vlastnú odbornosť.

Pre mňa je to služba spoločnosti za jeden plat a… A to je všetko.

Keď budem mať 60-65, vtedy si budem vyberať odmenu – zdravotníctvo, ktoré bude založené na istote, že sa sociálna a zdravotná záchranná sieť môjho vlastného štátu rovnako postará o mňa, ako o tých ľudí, čo sedia so mnou v čakárni. Že platcovia zdravotného poistenia budú aspoň trošičku, kdesi v kútiku svojho srdca aktívne hrdí na solidaritu, na ktorej sa podieľajú. (To všetko v tých poznámkach bolo a aj kus viac.)

Pred rokom som vám sľúbil, že niečo napíšem. Nakoniec je z toho kapitola zdravotníckeho programu SaS.

Som si istý, že kdesi už majú založenú zložku z mojim menom plnú vyrobených kompromitujúcich materiálov, o ktorých sa mi nikdy ani len nesnívalo. Som priemerne zodpovedný a priemerne poctivý – tak ako kopa z vás. Nuž, nech si zakladajú čo len chcú, keď ich to baví. No príde istý moment, kedy si budem musieť položiť otázku, či to stojí za to.

Mne stačí jeden plat. Za ostatných 26 rokov života som už mnohokrát stál pred pokušeniami.  Viem, že mi stačí 5 nohavíc a naozaj viem, že by som si so šiestymi nevedel poradiť. Dom som vyplatil príbuzenstvu, stromy som už nejaké zasadil a syn pôjde na strednú budovať si svoje vlastné šťastie po svojom.

Lekárnikov je po sľuboch, že už o 2 roky ich bude dosť, už 26 rokov nedostatok na trhu práce.

Zmysle nám dávajú ostatní. Zmysel mojej práci od promócie dávajú pacienti, pre ktorých robím svoju prácu.

Som tak trochu márnomyseľný človek a veď viete, že najobľúbenejším hriechom diabla je ješitnosť. Som taký ako vy – priemerne zodpovený, priemerne poctivý, priemerne ješitný.

Tak dúfam, že túto našu spoločnú prácu pre vás oceníte ako najlepšiu ponuku pre naše spoločné zdravotníctvo.

Share Button

Koľkým pacientom sme ochotní zaplatiť liečbu? 

Existuje jedna špeciálna skupina liekov. Drahé lieky, ktoré za veľké peniaze zachraňujú ešte väčšie hodnoty. Ľudský život je tou najväčšou hodnotou, akú máme.  Koľko ste vy osobne ochotný za takéto lieky dať?

Keď sa zaoberám liekovou politikou tohoto štátu, stále mám pred sebou jedného konkrétneho pacienta. Stále myslím na to, ako sa asi cíti človek, ktorému jednoznačne liečba liekom za 85 000€ ročne zaberá. Že mu práve tých 85 000 eur ročne od nás všetkých so solidárneho zdravotného poistenia ten rok života umožňuje.

„Připadá mi to jako v Osvětimi. Jako když někdo rozhoduje – ty budeš žít, ty ne,“ netají David zklamání. V době přípravy tohoto článku stále probíhala jednání se Zdravotní pojišťovnou ministerstva vnitra (ZP MV), zda a jakou léčbu mu uhradí. Pojišťovna totiž první lék navržený onkologem zamítla, stál by kolem 176 tisíc korun měsíčně.

Zdroj: Pět let bojuje s rakovinou, další léčbu mu pojišťovna odmítla zaplatit – iDNES.cz

Ročne minieme na Slovensku 19% rozpočtu zdravotníctva na lieky.  Hm, 19%, to neznie vôbec ako veľké číslo, že? Kašlime na to, že všetky okolité štáty dávajú o nejaké to percentíčko menej. Koľko to je vlastne tých 19%?

VšZP vybrala v roku 2015 od ekonomicky aktívnych 1 888 700 090 eur. To sú priame peniaze, ktoré sa narodili z práce občanov, poistencov VšZP. Okrem toho, pod označeniami ako  „platba za poistencov štátu“ či „dofinancovanie zdravotníctva“, títo ekonomicky aktívny ešte z daní prispeli za „poistencov štátu“ sumou 1 036 307 253 eur. To dáva dohromady len za VšZP cca 2,9 miliardy.  Tých 19% je teda 551 miliónov na lieky.

Tamten náš pacient za rok spotreboval 0,014% všetkých nákladov na lieky pre pacientov VšZP.  To je vlastne nič, že?

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Tento pacient má zriedkavú chorobu. To je taká, ktorej výskyt je dajme tomu 1: 50 000, teda pri počte poistencov VšZP okolo 3,2 milióna má takýchto pacientov cca 60-65.  Takže 60x 85 000 eur ročne je 5 100 000 eur.

Len jedna choroba, 60 pacientov a len a len náklady na lieky robia 5,1 milióna. Všetky náklady na lieky sú 551 milióna.

Predstavte si, že máme takých chorôb 100 a každou trpí 60 pacientov. Veď to nie je veľa z 3,2 milióna ľudí, že? Teda 6000 takýchto pacientov skonzumuje lieky za  6000×85 000eur=510 miliónov eur na lieky.

Komu zaplatíme ešte liečbu? Koho vyberiete?

?

?

Viete, priatelia, píšem tento článok preto, že onedlho predstavíme reformu SaS pre zdravotníctvo. Kopa čísiel, kopa odborných faktov, kopa riešení pre pacientov.

Píšem tento článok preto, aby som sa každé ráno mohol pozerať do zrkadla, že to čo navrhujeme je v medziach možného. Ja by som tak strašne chcel zachrániť každého pacienta. Verte mi, naozaj by som chcel.

Píšem tento text preto, aby ste vedeli, že stále vidím toho jedného pacienta s jeho malými deckami, ktoré by tak strašne chcel vidieť vyrastať aj napriek tomu, že si vytiahol najdebilnejšiu kartu z balíčka životných osudov.

Píšem to preto, aby ste možno lepšie chápali, prečo som jednoznačne na strane solidárneho princípu. Že naň stále myslím. A to čo budeme onedlho prezentovať v zdravotníckom programe je v medziach možného. 

Pod čiarou: Snáď som v číslach nespravil chybu. Strašne silno si prajem, aby som v tých výpočtoch spravil chybu aspoň o 3-4 rády.

Share Button

Mojim pravicovým súvercom o ľavicovosti v pravicovom zdravotníctve

Trh funguje aj v zdravotníckej oblasti. Presne podľa trhového princípu – prežije najsilnejší a neschopní umrú. Maximalizácia príjmov s minimálnou námahou a nákladmi – klasika trhu. Čo myslíte, prečo majú ambulancie také krátke ordinačné hodiny?  Bez paragrafu v zákone – kto neplatí poistné, nebude ošetrený.

Každá jedna pripomienka k chodu zdravotníctva sa nejako dotýka fungovanie trhu v danej oblasti.

Na USA je dobre vidieť, ako vyzerajú regulácie na inej úrovni ako na úrovni európskej spoločnosti 21. storočia. Európa je proste iná, nechcem v tomto texte vôbec hodnotiť čo je lepšie. Ale keď niekto chce vidieť fakt pravicové zdravotníctvo, USA bez Obamacare je dobrý štúdijný materiál.

Ako som bol býval bol napísal, to čo je v Európe považované za brutálne trhové a pravicové, to by bolo v USA dosť ďaleko na ľavo od stredu. A to čo je v zdravotníctve USA klasicky pravicové a liberálne, to by sme v európskom kontexte ľudských práv považovali za neonacistické.

Priatelia pravičiari, čo mi nadávate za regulácie v zdravotníctve, problémom, skutočným problémom nie len trápnou manažérskou výzvou je, že v oblasti zdravotníctva nejde o metaforické „umrú“, ale ide skutočne o život. Keď urobíme (do plusu či do mínusu regulácii) niečo zlé, začnú umierať ľudia.

Teraz je to krásne vidieť na tom, že je Slovenko na najnižších priečkach s parametrom „odvrátiteľné úmrtia“. Smeráci proste riadia zdravotníctvo totálne na hovno (Excuse my French).

Keďže žijeme v 21. storočí a spoločnosť sa vyvinula napríklad aj tak, že sme si vytvorili Listinu práv a slobôd, musíme, či sa to ortodoxným pravičiarom a liberálom práči alebo nie, vstupovať do prirodzeného chodu trhu so životom formou regulácii.

Ako hovoril náš déveťák na vojne: „Nemôžeme ich rovno pozatvárať.“

V zdravotníctve ste buď na 100% živý, alebo na 100% mŕtvy. Neexistuje byť na 5% mŕtvy. Proste finíto. To nikde, v žiadnom odbore nemáte, takže chápem, že to neberiete do úvahy. Ešte aj ten sprostý emisný škandál VW – môžete kúpiť iné auto, môžete sa odsťahovať do fínskej tajgy…

Keď nebudete mať 20€ na antibiotiká Augmentin tbl. a budete mať slabý imunitný systém, tak z angíny bude zápal pľúc, zo zápalu pľúc nedokysličenie organizmu a z toho smrť. Koniec finito. Za absenciu 20€ na vašom účte. Tak to proste v čisto trhovom prostredí je.

Istá miera neefektivity zdravotníctva sú náklady Listiny práv a slobôd. Áno, treba sa snažiť, aby sa tieto náklady (táto neefektivita) blížili limitne k nule pri maximalizácii uplatňovania Listiny práv a slobôd.  V tíme SaS pre zdravotníctve to mám stále na zreteli. Veď ide zas len a len o trhový princíp. Znížiť náklady a maximalizovať spokojnosť občanov spoločnosti.

S humorom hovorievam, že mne je pravicovo sveta žiť. Ak si potrebujem trochu zaľavičiarovať, stačí sa venovať môjmu odboru – zdravotníctvu. A potom mám toho ľavičiarstva, regulácii tak plné zuby, že ma v ostatných oblastiach ani len nenapadne zmäkčovať pravicovú a liberálnu líniu.

Súčasný systém na Slovensku má mrte chýb. Je veľkou chybou, ak pri ich odstraňovaní vylejeme princíp solidarity. Urobím všetko preto, aby solidárny plátcovia boli na svoju solidaritu prirodzene hrdý, aby to nepovažovali za príťaž, alebo za nútenie.

Share Button