Archívy kategórie: Podnikanie

Jedine konfrontácia používaného majetku a daňového priznania odhalí baštrngujúcich úradníkov

Skvele nám to najväčší bojovníci proti schránkovým firmám – Beblavý a Žitňanská uzánili. A to tak, že „Čistý deň“ bude mimo zákona na zamedzenie dotácií spriazneným osobám členov dotačnej komisie.

Register by sa nemal týkať ani neziskových organizácií, ktoré poberajú dotácie, ide napríklad o hospice a domovy sociálnych služieb.

Ak chce štát účinne bojovať so schránkami, nestačí ich zákonom prinútiť len k tomu, aby formálne ukázali svojho majiteľa. Zmysel to bude mať len vtedy, ak sa odhalí naozaj ten, kto zo ziskov profituje.

Zdroj: Ako chce Žitňanskej zákon urobiť poriadok so schránkami a kde sú jeho riziká – Denník N

Tak sa teda pozrime na realitu dnešných dní. Minister vlády SR nakúpil podiely a spláca mu to samotná firma, v ktorej nakúpil podiely, formou splátky pôžičky. Bude aj takýto človek zapísaný v zozname tých, ktorý profitovali so štátnej dotácie, ktorú jeho ministerstvo pridelilo tejto firme?

To je jednoduchá otázka a priemerný stredoškolák potrebuje aj jednoduchú odpoveď – áno/nie.

V slovinskej Lipici sa už tešia na zvýšený odber ich bielych koní s nezávadnou schopnosťou byť zapísaný v Žitňanskej zoznamoch.

Viete, priatelia, ja som len jednoduchý farmaceut, ale ako vlastník malej firmy veľmi dobre viem, že najlepším spôsobom ako skontrolovať poctivo nadobudnutý majetok je mrknúť sa do daňového priznania stojac pred ním obývaným bytom.

Ak sa niektorý štátny úradník vozí v aute, ktoré mu niekto poskytol, tak sa mrkneme do daňového priznania aj tohoto dobrodinca. Veď si tento dar dal predsa do nákladov a prijímateľ to vyčíslil ako nepeňažný príjem a zdanil. Napríklad tak, ako sa dodaňuje použitie služobného auta na súkromné účely.

Celé tieto tančeky okolo protischránkových zákonov, hmotnej zodpovednosti politikov – to je len 3x viac 4x viac 5x viac pravidiel na pravidlá, až sa v nich vyzná už len  divá sviňa. A tá potom v tom vie chodiť a nám ostatným sa smeje, že sme úbožiaci, že sme somári.

Strašidelne ma unavuje opätovne upozorňovať na elementárne pravidlá. Dane sú jedno z takýchto elementárnych pravidiel.

Pamätáte, aj Al Caponeho nakoniec dostali daňováci. Dane a smrť – niekto to zaplatiť musí.

Súvisiaci článok k téme: Hmotná zodpovednosť politikov by priviedla socilaistický štát do totálnej blokády

 

 

 

Share Button

Štát je celý ako taký oddelenie podpory pre život svojich občanov

Hm, a čo si takto pri pondelku predstavujete pod podpora?“, opýtal som sa sám seba,  keď jedného napadlo, že by štát mal k svojmu eGovermentu poskytovať občanom oddelenie podpory.

Naozaj, také tie dievčatá a chlapcov na telefóne z Indie,  ako ich poznáme z IT nástrojov, ktoré používajú súkromné firmy?

Nalejme si čistej peps-coly. V komunikácii so štátom sú len dva výsledky – schválil/nechválil.

Štát nemôže povedať nič iné, ako mu prikazuje zákon. Dôležité je to prikazuje. Žiaľ pre dodávateľov IT to znamená, že všetky ich dodané riešenia musia hneď na prvýkrát skončiť jedným z uvedených stavov. Hneď na „prvýkrát“!!! (Preto sa tak dobre kritizujú 😉 )

Čokoľvek iné je havárka štátu. Pellegrinyho úrad si vôbec neuvedomuje, že je v stave havárie?

Predstavte si, že niečo podáte nejakému OVM  a skončí to chybou. Občan následne kontaktuje podporu tohoto OVM, založí sa tiket…

  • Zákon nepustí: Občan si splnil povinnosť podania a úradník ho nedostal a tak si splnil povinnosť pokutovať.
  • Občan je ten, čo má riešiť chyby štátneho IT?
  • Tiket vybavuje štát, štát nemôže robiť nič nad rámec zákona – budú na tikety zákony/vyhlášky?
  • A čo lehoty?
  • A čo kompetencie, pokuty, arbitráž?

Stačí, alebo mám pokračovať? Dodám aj 10 argumentov.

Čo je firemné patrí firmám, čo je štátne patrí štátu

Nezahrávajme si s nástrojmi, ktoré sú vlastné osobnému životu, alebo súkromnému podnikaniu (v tomto prípade). Naozaj si nezahrávajme.

Aby som bol konštruktívny – to čo v prípade súkromného sektora zastáva „podpora“, to je v prípade štátu úlohou tretieho sektora. Ja viem, je to nezvyklé, ale úlohy „podpory“ sú na takých organizáciách ako je napr. slovensko.digital. Jediné, čo štát musí, je spolupráca s tretím sektorom. A to socialisti neradi.

Priatelia, celé je to o princípoch procesov, ktoré inak fungujú v každom z troch známych sociálnych priestoroch:

  1. štát
  2. osobné slodoby
  3. súkromné podnikanie

Nemiešajme procesné princípy týchto troch prostredí. Komunisti sa pokúsili procesné princípy štátu preniesť do do podnikania. Nebol hajzlák. Nacisti preniesli štátne princípy do osobných slobôd. Vznikla Treblinka.

Opačný smer má zdielaná ekonomika, ktorá prenáša súkromné podnikanie do priestoru, kde fungujú osobné slobody. Tiež je z toho kopa mrzutostí.

Dôrazne varujem: Neprenášajme princípy súkromného podnikania do priestoru štátu! Ani keď to si to ajťáci prajú. Vtedy už vôbec nie!

Aby aj inžinier, zememerač a moje deti pochopili:  štát je celý ako taký oddelenie podpory pre život svojich občanov. A IT je len nástroj – jeden z mnohých – ako túto podporu života občanov realizovať.  To len tak naozaj mimochodom, aby sme vedeli, že tu niekoho napadlo oddelenie podpory pre oddelenie podpory.

Pod čiarou: Nemiešať dnešnú tému so vzdelávaním dospelých. To je iný príbeh. Ten o lízatku od Pellegríniho.

Share Button

Ako som chcel použiť štátny elektronický archív za 8 miliónov eur a nešlo to

Minule som rozobral finančné pozadie projektu Elektronický archív Ministerstva vnútra SR.  Dnes sa pozrieme, ako táto hračka, celkovo za 8 222 616,48 EUR bez DPH funguje pre občana.

Web elektronického archívu sa nachádza na sídle Ministerstva vnútra. Tuto hľa:
https://portal.minv.sk/wps/wcm/connect/sk/site/main/zivotne-situacie/Elektronicky-archiv-Slovenska/ 

Dávam tú webovú adresu do pozornosti. Pretože relatívne pekná krátka a jasná webová adresa http://www.minv.sk/?EA_MV je vyhradená rozprávaniu o peniazoch na elektronický archív.  Je to klasická podivnosť, keď lepší a zrozumiteľnejší priestor má k dispozícii politické táranie o službe a nie služba.

Keď som pri tej doméne. Čo myslíte, čo sa nachádza na webovej adrese www.slovensko.sk/elektronicky_archiv alebo tak niečo? No? No nič. Pod doménou slovensko.sk sa vlastne nenachádza žiadna služba okrem elektronických schránok. A nezrozumiteľného bľabotania o elektronických službách.

Takže už sme tam a teraz čo?

Blá blá bla, blá blá blá a blá.  Rozprávanie v reči akéhosi kmeňa, ktorému nik nerozumie.  Kmeňa právnikov a kmeň ajťákov.

Takže ako prvé, hupkom na „Životné udalosti/Elektronický archív Slovenska/Osobné postredie“

Veď hovorím, že je to reč nejakého podivného kmeňa.

A zas blá blá blá blá blá blá blá. No to, že ak sa vôbec do elektronického archívu chcete pozrieť, že potrebujete ako prvé podať žiadosť o vytvorenie niečoho čo kmeň ajťákov nazval „osobné prostredie“, tak to sa nikde nedozviete.

A kde sú služby e-archívu?

Tak vám to hovorím teraz ja:

Takže hupkom na Podanie žiadosti o vytvorenie osobného prostredia pre fyzickú osobu“ (v ľavom menu)

Hurá, konečne. Hurá, niečo sa deje. Hurá… A do hája, zas mám niekam prejsť.

Treba prejsť na „PREJSŤ NA : PODANIE ŽIADOSTI O VYTVORENIE OSOBNÉHO PROSTREDIA PRE FYZICKÚ OSOBU

V tej chvíli začne webová stránka zisťovať, či máte vložený eID do pripojenej čítačky. Ak áno, prebehne autorizácia na portále slovensko.sk a vráti vás to na formulár pre podanie žiadosti.

A je tu vysnívaný formulár.

e-archív formulár 1

Toto by mohla byť skutočne fajnová ukážka ako majú moderné e-služby štátu fungovať. Predvyplnený formulár je skvelá vec. Akurát… Akurát to robili ajťáci a neprebehlo testovanie užívateľskej prívetivosti.

html1

V druhej časti formulára žiadosti to od vás dokonca chce absurdne vložiť nejaký e-mail. Pričom už dávno prebehla kontrola a stránka vie, že máte k dispozícii elektronickú schránku.

Naopak, chýba tam informácia o tom, že je to celé bezplatné.  Človek by sa aj bál od štátu niečo žiadať. Na všetko treba kolky. A tu zrazu nie? No neviem. Ste si istý?

Žiadosť vypísaná a odoslaná.

html2

A tu zrazu, že mi vraj pošlú ďalšie info do štátnej elektronickej schránky. Teda aspoň dúfam, že tam. To názvoslovie je zúfalé. A pomýliť si v rozhovore e-mail so štátnou  elektronickou schránkou naozaj nie je problém.

Do svojej  som obratom dostal potvrdenie o podaní a o 10 minút som obdržal aj informáciu o vybavení žiadosti.  Na oboje ma pekne upozornil notifikačný e-mail v mojom Google konte. (Nastavenie notifikácii v štátnej elektronickej schránke – to si dáme inokedy.)

Skvelé, nádherné, skoro dokonalé, jasal som. A fujazdil som sa pozrieť do svojej štátnej schránky.

html5

A čo ďalej? Fňuk, fňuk. Ja chcem do archívu. Fňuk. Ja chcem archívny kyblíček a archívnu lopatičku. Fňuk!

Veď ja som nenanahráva nikam žiadny súbor. Fňuk. fňuk. Ja som podával akúsi žiadosť o vstup do „osobného prostredie“, fňuk.

No nechváľte to za 8 222 616,48 EUR bez DPH, kua kua

Myslíte, že sa mi kua ozve nejaký úradník? Myslíte, že mi kua napíšu, že chybu kua odstránili a mám už svoj prístup do svojho „osobného priestoru“ v elektronickom archíve MVSR?

Všechno vylejt nepřišli gumičky

Prečo po autorizácii pomocou eID a prvom pokuse o prístup k službám Elektronického archívu ministerstva vnútra, prečo neprebehne automatická aktivácia môjho konta v archíve? Prečo ma nevíta ma hláška:

Vitajte vo svojom osobnom konte v e-archíve. Tuto je popis toho, čo tu môžete robiť.

No prečo?

Myslím, že za  8 222 616,48 EUR bez DPH  si to ako občan zaslúžim.

Prečo na portály slovensko.sk nemám svoj osobný priestor, svoje konto, kde by sa mi na jednom mieste zobrazovali všetky služby, ktoré aktívne využívam? Kam som niečo podal, niečo využil a tak podobne.

Myslím, že si to za 1,6 milardy eur ako občan zaslúžim.

Share Button