Archívy kategórie: «« Rýdze blognutia »»

Bol by som dobrý prezident, veď dnešné noviny som napísal pred mesiacmi

S toľkou predvídavosťou by som hádam mohol byť aj prezidentom. Nemusí byť hneď Európy, Vesmíru či Zemegule, stačí aj Slovenska.

Veď posúďte sami:

Problém s definíciou slovenského výrobku môže byť komplikovanejší. Je slovenským výrobkom Coca-Cola vyrobená v slovenskom závode spoločnosti v Lúke, no bez slovenského EAN kódu?

Viac slovenská je Kofola, ktorá sa plní v Rajeckej Lesnej, no na fľaši má český EAN kód 859? Treba považovať za slovenský výrobok Šofocolu, ktorá sa vyrába v Dobrej Vode a Širokom, no mnoho spotrebiteľov ju považuje len za napodobeninu tradičnej Kofoly?

Päť mýtov o slovenských potravinách | Spotrebiteľ | ekonomika.sme.sk.

A ja 27. 07. 2012:

Tak, tak, nalejme si čistej pepsi-coly!  Coca-cola by pokojne mohla byť označená na regále ako tradičný český výrobok. Voda z Čiech, linka v Čechách, práca šikovných českých ručičiek. Len s tým cukrom by som to novinárom tak celkom neveril. Coca-Cola je podle norem typickým českým výrobkem – iDNES.cz.

“Ale veď značka…”, tárajú všetci jeden cez druhého, “je európska.”

Čo je to vlastne “európske auto”?

Alebo za riekou Moravou a Beskydami napísali:

Poprvé je zřetelně vidět, že korupce není rozkrádání imaginárních peněz, jak to vypadalo v případu Davida Ratha, ale že nás skrze ní konkrétní lidé okrádají o civilizaci.

S případem pražského dopravního podniku zároveň padá mýtus, že krizi v našich podmínkách způsobil především přebujelý sociální systém a život na dluh. Ne. Minimálně stejnou míru viny mají ti, kdo kradou z veřejných rozpočtů.

V Praze ukradli civilizaci | dialog.ihned.cz – Komentáře.

A ja 19. 02. 2011:

Nie, žiadne veľké politické, celonárodné, ministerské, poslanecké… Celkom obyčajné osobné vejebania so svojim okolím, so štátom.

Áno, beriem to osobne. Naozaj to beriem sakramentsky osobne, priatelia.

Kto okráda štát, okráda mňa a moju rodinu.

Jáj, to bolo inak! To bolo to socialistické heslo: Kto neokráda štát, okráda svoju rodinu. A ja že mi je to také povedomé. A ja, že prečo nie a nie  nájsť tých charakterných občanov.

Hľadám charakterných spoluobčanov.

Aby aj tí, čo majú problém pochopiť písaný text, chápali: Nehovorím, že novinári odo mňa odpisujú či sa mnou inšpirujú. Bolo by to pekné, ale takto svet nefunguje. Je to skôr o tom, že rovnaké veci chce počuť významná skupina ľudí.

Som priemerne pocitvý a priemerne zodpovedný. To je dobré,  to by sa dalo využiť. Na gramatiku by som mal dvoch až troch poradcov, to by bolo tiež v suchu. Rozhodne by som ale nebol šikulom priemerných.

Veľmi nadpriemerný Šikula, ktorý vie vypočuť priemerných a vie im povedať to, čo priemerný chcú počuť. Šikula, ktorý to tím priemerným zo stredu dokáže dať. Zatiaľ priemerní chcú počúvať len bezpečné veci ako trinásty dôchodok, dlhšiu materskú, kratší pracovný čas. No poľahky sa stane, že priemerný ľud bude chcieť počuť veci xenofóbne, rasistické a fašistické. Smrť bankárom, napríklad. A tento Šikula priemernosti to tomu priemernému ľudu dodá.  A my už len budeme pozerať ako vysoko skáče jeho pes.

A vy sa čudujete môjmu nadhľadu?.

Takže asi tým prezidentom nebudem. Škoda pre vás. Všimli ste si, aký mám široký diapazón?

Hm, ale viete čo? Budem prezidentom! Dám si vo svojej firme titul Prezident a to všetko. Chvíľu sa tak budem podpisovať. A keď ma to prestane baviť, tak si nájdem iné označenie pre moju funkciu.  Len musí dať pozor, aby odo mňa nechceli uloviť krokodíla statívom fotoaparátu, ako od Saturninovho pána.

Share Button

Keď už demagógia o malom štáte, tak prosím lepšie maskovať

Zas raz chlapci pobavili vykladaním štatistiky. Dve vety idúce po sebe. Prvá vyvracia nasledovnú, ale z nasledovnej sú odvodzované rozhodujúce závery. Ach jo! Tak je tam tá súvislosť, alebo nie je?!?

Z obidvoch rebríčkov môžeme tiež vyčítať, že medzi bohatstvom krajiny a početnosťou obyvateľstva tiež nevidíme jasnú súvislosť – medzi najbohatšími krajinami na obyvateľa vidíme skôr početne nie veľmi veľké krajiny, z veľkých krajín 50 miliónov obyvateľov a viac sa v prvej 20-ke nachádzajú len Spojené štáty Americké, Francúzsko, Japonsko a Nemecko.

Európsky superštát, potrebujeme ho? | Menej štátu.

Tak vidíme, alebo nevidíme v tej štatistike niečo?

Navyše, vôbec, ale vôbec sa nezaoberajú takou drobnosťou, ako je skutočné miesto tvorby HDP. Nie lokalita miestne príslušného daňového úradu. Chlapci s SDKU by vedeli o švajčiarskych či luxemburských daňovákoch rozprávať, že?

Ale o obvyklom omyle hrdých lokálpatriotov, čo za svoje označujú svojou značkou olepený výrobok vyrobený na druhom konci Európy, som nedávno písal v článku: Čo je to vlastne “európske auto”?

Viete priatelia, malý štát neznamená ani malý geograficky, ani počtom obyvateľov a už vonkoncom nie malý daňami.

Malý štát je o malých štátnych reguláciách. Ale to by sa tí demagógovia museli zamyslieť nad skutočným svetom tam vonku. EU nie, ale výhody EU z veľkosti, to áno. To už aj chytrá Horákyně v deravých fusakliach bola nenápadnejšia.

Pod čiarou: V nasledovnom článku „Aký štát je MENŠÍ a ekonomická sloboda“, to trochu vylepšujú. Ale len trochu, pretože sa opierajú o „pomerné hodnotenie“, ktoré umožňuje byť aj jednookým medzi slepými víťazom. Ja by som radšej, aby víťazilo priestorové videnie. A na to potrebujeme byť aspoň dvojoký. No a na to by chlapci museli nie obkukávať a poškuľovať po dobrých príkladoch, ale myslieť komplexnejšie.

Share Button

Je lepšie sa o tom rozprávať

Akokoľvek hodnotíte otvorenie OH v Londýne, je skvelé sa o tom rozprávať. Je fenomenálne, že pár miliárd ľudstva v jednu chvíľu sledovalo to isté a bude o tom istom pár hodín uvažovať.

Nikto z nich nebude v tej chvíli myslieť na nenávisť. Možno.

Hm, trochu ma to nudilo. Trochu.

Share Button