Archívy kategórie: «« Rýdze blognutia »»

Hlavne aby bola správna záštita

O Európskom Hlavnom Meste na Vychodze uvažujem takto:

Predstavte si festival Pohoda ako súčasť EHMK.  Ja viem, leda ak v hlbokom socializme len preto, aby vôbec mohol byť. Pod záštitu sa schová všetko.

Jej klip pripomína nepodarenú imitáciu vystúpenia Dary Rolins, ktorá je jej veľkým vzorom.

Anna Gaja vystúpi počas otváracieho ceremoniálu 19. januára. Zaujímavosťou je, že speváčka je manželkou starostu mestskej časti Košice –Sever Mariána Gaja, ktorý je aj členom dozornej rady Košice 2013.

Mesto avizuje dve piesne z jej „Romantického popu“.

Zdroj:  Na otváracom ceremoniáli Košice 2013 bude spievať starostova manželka | O médiách.

Takže čokoľvek sa o EHMK povie, berte to ako hodnotenie akcie z hlbokého organizovaného socializmu. A hneď je  všetko v najlepšom poriadku. Zapadá to do kontextu, je to pod správnou záštitou.

EHM všeobecne by mohol byť fajn marketingový nástroj. Ale viete si predstaviť marketingový nástroj v rukách socializmu 80. rokov? Aha, nemusíte:

Share Button

Budem sa snažiť, aby Slovenská republika prestala byť firmou Štát s.r.o. a bola nástrojom spolužitia

Hľadám postupne tie správne formulácie. Tak jednoduché, aby sa z nich dal vytvoriť plnohodnotný životný program na najbližších mojich 10 rokov. Nejde to jednoducho, snažím sa kde-kade inšpirovať, súhlasiť či nesúhlasiť. Dnes som narazil na dva brilantné články, z ktorých toho budem určite ešte veľa extrahovať. Sú to dva zaujímavé články o firme Štát s.r.o. a o nástroji spolužitia, ktorý voláme štát.

V tom prvom mi trochu chyba solidarita. Podľa mňa k vete „…kdybychom vykázali stát do jeho přirozených mezí: do role ochránce občanů před násilím?“ by som ešte dodal „pred násislím a smrťou hladom a zimou.“  Naopak, je tam pekne ukázané, že firmy nie sú občania. Že firmy naozaj nemajú k štátu žiadne morálne povinnosti. Že je len na občanoch, ako ten ich štát bude vyzerať.

Postavení občanů, jež stát každý měsíc okrádá o jejich poctivě vydělané peníze, však není tak beznadějné, jak se na první pohled zdá. Známý bonmot, sice říká, že na světě jsou jen dvě jistoty, tedy smrt a daně, přinejmenším jednu tuto jistotu však lze poměrně snadno rozbořit. Žádná politika, třeba sebevíc ničemná, totiž nemůže obstát před vůli veřejnosti. Filozof Leonard Peikoff jednou prohlásil, že zachránit svět je tou nejsnazší věcí – stačí jen začít přemýšlet. Dalo by se říct, že stejně snadné je ochránit své peněženky před loupeživým státem – stačí jen začít konečně přemýšlet: o právech, o hodnotách, o nezávislosti a svobodě.

via Google pod tlakem parazitů. Blog – Luboš Zálom (blog.iDNES.cz).

A tím druhým je kapitola z dejepisu pre 9. ročník a akýkoľvek ročník vo vzdelávaní dospelých.

Dvadsať rokov „budovania štátu“ malo tri základné fázy, ktoré sa dajú pomenovať podľa premiérov.

Hoci sa jednotlivé obdobia od seba v mnohom odlišujú, jedno majú spoločné: v žiadnom z nich sa štát nestaval na základoch, ktoré by boli pevné a trvalé.

via Nebudovanie štátu | Názory | komentare.sme.sk.

Článok sa končí zásadnou výzvou: „Po dvadsiatich rokoch od vzniku republiky krajina naliehavo potrebuje hlbokú a zásadnú zmenu svojho spravovania.“

Je to tak. Štát potrebujeme, Homo Sapiens je spoločenský tvor a potrebujeme žiť s ostatnými. Je to naša prirodzenosť. Celý ten druhý článok hovorí o tom, že sme sa za ostatných 20 rokov dopracovali do stavu, že štát nie je nástrojom spolužitia, ale stal sa firmou Štát s.r.o., v ktorej sa politici tvária, že dostali úlohu niečo manažovať a vytvárať  nejaký zisk. Navyše si ten zisk rozdeľujú pre osobné potreby.

Štát s.r.o. je absurdita a ako taká si zaslúži rozhodné nie!

Som presvedčený, že demokracia poskytuje dostatok nástrojov, aby sa nám podarilo presvedčiť našich spoluobčanov, že inštitúcia štátu má slúžiť len a len ako záchranná sieť pred násilím a smrťou hladom a zimou. Na rozdiel od prvého článku si myslím, že je z našej ľudskej podstaty, z podstaty príslušnosti k Homo sapiens,  našou morálnou povinnosťou občanov podporovať štát ako nástroj solidarity s neúspešnými (nech už za neúspech považujeme čokoľvek od choroby cez ľudskú hlúposť až po krach podnikateľského zámeru). No takouto inštitúciou štát Slovenská republika dnes rozhodne nie je!

Druhá možnosť je proste v tichosti odísť. Je každého demokratické právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude nejakú firmu podporovať. Alebo vy cítite k nejakej firme morálne povinnosti?

Share Button

Odkedy majú policajti patent na sudcovskú prácu?

Je to také charakteristické, ako si všetci osobujeme právo a patent na spravodlivosť a na rozum. A keď to urobí profesionál, ktorý má presne vedieť, že on rozhodne nie je ten, čo rozhoduje o vine a treste, je to nebezpečné.

Co mě ale stále štve, je plážový přístup některých státních zástupců nebo soudců k práci policistů. Strávíte-li stovky hodin získáváním důkazů proti zločinci a práci vám zkazí laxní přístup státního zástupce, případně soudce, který udělí naprosto směšný trest, pak to je přesně ten moment, kdy přemýšlíte, jestli má vaše práce vůbec smysl. Bylo by hodně zajímavé udělat průzkum mezi bývalými policisty, kolik z nich odešlo právě proto, že jejich práce byla dlouhodobě znevažována.

via policista.cz | Prezidentská amnestie očima policisty.

V článku sa ďalej spomína, že vraj sa policajti verejne a hromadne priznávajú k tomu, že nevedia, že im neprináleží rozhodnutie o vine a treste. Že nevedia, kde končia ich pracovné kompetencie.

Viete, ak ste profesionál v nejakom odbore, musíte sa zmieriť s tým, že ste stratili možnosť zastávať postoj občana vo svojich odborných otázkach. Ak chcete mať svoje občianske právo späť, vzdajte sa svojej profesionálnej kariéry.

Share Button