Archívy kategórie: «« Rýdze blognutia »»

Odkedy majú policajti patent na sudcovskú prácu?

Je to také charakteristické, ako si všetci osobujeme právo a patent na spravodlivosť a na rozum. A keď to urobí profesionál, ktorý má presne vedieť, že on rozhodne nie je ten, čo rozhoduje o vine a treste, je to nebezpečné.

Co mě ale stále štve, je plážový přístup některých státních zástupců nebo soudců k práci policistů. Strávíte-li stovky hodin získáváním důkazů proti zločinci a práci vám zkazí laxní přístup státního zástupce, případně soudce, který udělí naprosto směšný trest, pak to je přesně ten moment, kdy přemýšlíte, jestli má vaše práce vůbec smysl. Bylo by hodně zajímavé udělat průzkum mezi bývalými policisty, kolik z nich odešlo právě proto, že jejich práce byla dlouhodobě znevažována.

via policista.cz | Prezidentská amnestie očima policisty.

V článku sa ďalej spomína, že vraj sa policajti verejne a hromadne priznávajú k tomu, že nevedia, že im neprináleží rozhodnutie o vine a treste. Že nevedia, kde končia ich pracovné kompetencie.

Viete, ak ste profesionál v nejakom odbore, musíte sa zmieriť s tým, že ste stratili možnosť zastávať postoj občana vo svojich odborných otázkach. Ak chcete mať svoje občianske právo späť, vzdajte sa svojej profesionálnej kariéry.

Share Button

Keď je z toho šanón, prestáva to byť vtipné

Kým obhajovali na českom ministerstve vnútra cimrmanovskú matematiku, bolo to vo svojej podstate vtipné. Postupne sa z toho stáva šanón spoločenskej idiócie. Už sa do neho dostáva prvý posudok súdneho znalca na blbosť. Ktorý mimochodom stál 50 tisíc. Za deň práce, fajn.

Pokračovať to bude okrúhlym stolom. Isto zorganizujú workšopu. Ale aby sa k tomu osobne a chlapsky postavili a hájili svoje názory osobne do roztrhania tela – to už dávno zabudli čo to je.

Nie že začínam, už mám len srandu z týchto dvoch štátov. O trochu menej chujovín by som predsa len privítal.

Share Button

Po Slovensku aj Česko pristúpilo do spolku nezmyselných štátov

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Politolog Josef Mlejnek soudí, že za odvoláním Karolíny Peake je boj o vliv na armádní zakázky. A to i ty minulé. „Karolína Peake začala provádět čistku na obraně a začala vracet do funkcí některé lidi, kteří mají vazbu na bývalého ministra obrany Martina Bartáka,“ řekl Mlejnek.

Prezidenta i premiéra však nejspíš rozzlobilo zejména odvolání Vlastimila Picka. Ten totiž má ke Klausovi blízko, v minulosti mu dělal náčelníka hradní vojenské kanceláře. Na ministerstvu vyjednával klíčovou smlouvu o dalším pronájmu stíhaček Gripen.

Do čela svého kabinetu postavila muže spjatého s trestně stíhaným exministrem obrany Martinem Bartákem; na svou bývalou funkci se vrátil šéf Bartákova kabinetu Aleš Klepek, bývalý člen dozorčí rady ČEZ. Radit ministryni měl bývalý asistent lidoveckého poslance Pavla Severy a pozdější člen TOP 09 Pavel Kotrba. Na místo šéfa vyzbrojování po Bulantovi, odvolaném za průtahy v nákupu uniforem, jmenovala Jaroslava Štrupla, který přitom za tuto zakázku odpovídal.

 

via Nečas s Klausem sesadili Karolínu Peake, obranu vedla osm dní – iDNES.cz.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok. Namiesto toho, aby politici realizovali volebný program, aby napĺňali delegovanú vôľu občanov, podnikajú vo firme Štát s.r.o.  ako jej vlastníci.

Toto podnikanie sa deje len a len v záujme ich osobných cieľov. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou tohto ich podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Share Button