Keď som 23. mája napísal výsmešne a sarkasticky pár slov na tému, ako si Smer-SD najíma pravičiarov, aby za nich konečne urobili nejaké poriadky v školstve a zdravotníctve, zakončil som to veľkou hyperbolou. Teda vtedy som si myslel, že je to len zveličenie keď napíšem: „Že by si aj ministerstvo vnútra a minister pre stoličku tiež najali konečne nejakých pravičiarov?“
A ono sa 27. mája ukázalo, že naozaj.
Minister vnútra Robert Kaliňák a jeho ľudia z takzvaného ESO tímu chystajú nový model reformy verejnej správy. Kaliňákovci sľubujú, že prehodnotia papierovačky pri 90 rôznych životných situáciách tak, aby občania vybavili veci oveľa rýchlejšie a lacnejšie. Toto nie je správa spred štyroch rokov, toto je súčasnosť.
Kaliňákov tím, ktorý oficiálne reformuje verejnú správu už štyri roky, teraz naozaj prišiel s novým reformným zámerom, ktorý obsahuje štyri roky staré sľuby. Na začiatok takzvanej Optimalizácie procesov vo verejnej správe pýtajú 34 miliónov eur.
Zdroj: Kaliňákovo ESO je znova na začiatku. Na analýzy teraz pýta 34 miliónov, žiadne úspory zatiaľ neukázal
Natíska sa mi neodbytná otázka: Aký má, kua, zmysel si zvoliť indivíduá na kandidátke strany Smer ako svojich zástupcov na riadenie svojho štátu? Keď nedovidia ďalej ako siaha jedna rolka alobalu.
Viete, taký ten úplne prízemný zmysel – riadiť, spravovať, rozvíjať štát pre ľudí, aby sa im dobre žilo a ich vlastný štát ich neotravoval kadejakými zo zákona garantovanými biznismi či povinnosťami slúžiacimi tak akurát ako šikana pre názorovo nepohodlných.
Ja sa len tak nedeľne zamýšľam, čo to tam tí jednotlivci, tí konkrétni ľudia na tých ministerstvách robili?
Jedna nekonečná žúrka
Mne to pripadá, že individuá pod hlavičou strany Smer si za ostatné 4 roky usporiadali jednu veľkú žúrku. Čas bežal, peniažky sa míňali, výsledky žiadne. Však pohoda, kontrolóri sú pod kontrolou. Takže žiadne nepredvídané vyrušovanie zo žúrky nehrozilo.
Dokonca sa ukazovalo, že aj ďalšie 4 roky je dobre založené na kvalitnú žúrku v parlamente a na ministerstvách.
A potom sa niečo pokazilo.
Nie, nebola to nejaká automatická interná kontrola. Žiadna spätná väzba slúžiaca na automatické spustenie alarmu pri poruche. Nie, nič tak sofistikované, nič tak vznešené a už vôbec nič tak samozrejme fungujúce.
Tou poruchou bol totálny rozpad funkcii štátu.
Žúrka sa proste zadrhla sama od seba. Všetci sa bavili na všetkých palubách a do kotla nikto neprikladal. Všetci sa bavili a nikto neudržiaval v chode chladiace zariadenia reaktora. Všetci sa bavili a nikto nedal zovrieť vodu na kávu. Všetci sa len bavili a…
- E-diaľničné známky, ktoré totálne nefungujú.
- Zákon o elektronickej komunikácii orgánov verejnej moci 3 roky platný a stále bez funkčných procesov.
- Rozpad ročného zúčtovania v sociálnej poisťovni.
- Učebné pomôcky – sifóny za milióny a chýbajúce učebnice
- Kompa v cene mosta a cesta z Kremnice do Martina nikde.
- Reforma ESO s nulovým výsledkom.
- Neexistujúci elektronický komunikačný systém pre žiadosti o dotácie poľnohospodárov.
- eHealt v troskách.
- Podpora ťažby uhlia, ktorá je drahšia, ako keby za nadštandartnú sociálnu dávku všetci zúčastnení sedeli doma.
- a tak ďalej a tak podobne.
Za toto Smer vyhral voľby
Zotavený premiér a predseda strany Smer s reštaurovanou pumpou a trubkami sa chváli, akí sú oni šikovní. Veď 4x po sebe vyhrali voľby a 3x zostavovali vládu.
Predseda 4 roky vládnucej strany, hlavný manažér štátu Slovenská republika je zarmútený, že nie je vidieť pozitíva. Napríklad, že nezamestnanosť je na najnižšej úrovni a vlastne tých 9% to sú notorický nemakačenkovia. Takže vlastne všetko super.
Jeho podriadený – jeho manažérsky podriadený požaduje po 4 rokoch na pracovnej pozícii manažéra štátnej správy 35 miliónov eur na analýzu, čo to tá jeho štátna správa robí. Takže vlastne všetko super.
Chápete? Po 4 rokoch prebiehajúcej reformy štátnej správy nič nie je.
Po 4 rokoch jeho podriadeného musel nahradiť krízový manažér. Drucker prvé čo urobil, v skrátenom legislatívnom konaní, teda v stave najvyššej núdze, požiadal o poposúvanie termínov pre eHealth. Ten projekt eHelath, na ktorý manažérsky podriadení predsedu strany Smer a predsedu vlády v jednej osobe minuli niekoľko 100 miliónov eur. Pretože nič neexistuje.
Chápete? Po 4 rokoch prebiehajúceho projektu eHealth nič nie je.
Vláda strany Smer za roky 2012-2016 minula niekoľko stoviek miliónu eur na riadenie štátu Slovenská republika a my sme za to nič nedostali. Nič za tie milióny eur neexistuje.
Vláda strany Smer zabila za 4 roky stovky slovenských občanov
Transparency International napríklad odhadla, že ak by sa na Slovensku používali rovnaké ceny pre CT a MR vyšetrenia ako v Česku, ušetrila by VšZP ročne 37 miliónov eur.
Úradný limit, podľa ktorého sa v slovenskom zdravotníctve ohodnocuje rok predĺženia života, je 30-tisíc eur.
Pri priemernom veku dožitia 75 rokov to teda dáva ročne 16 kompletných zachránených, respektíve premárnených životov.
Zdroj: Smer sa bojí len telky, na vaše zdravie kašle
Každé mrhanie verejných zdrojov sa počíta podľa vzorca 30000 eur/zabitý 1 rok života.
Priemerný vek dožitia ja na Slovensku pre mužov cca 72 a žien 79 rokov. Ak poznáte niekoho, kto umrel ako 64 ročný, tak vedzte, že stačilo, aby sa pre tohoto človeka nalialo 30 000 eur do jeho života a bol by žil o rok dlhšie.
Minister vnútra požaduje 35 miliónov eur. To je 1166 ľudí, ktorý mohli žiť o rok dlhšie.
Už 4x vo voľbách v Slovenskej republike zvíťazila partia indivíduí, ktoré bez mihnutia oka pripravili svojich 1166 voličov o rok života len preto, že 4 roky prebiehala žúrka bez akéhokoľvek výsledku v práci.
Úradníci chodili do práce. Počítače počítačovali. Tlačiarne tlačili. Kopírky kopírovali. Štyri roky sa excely excelovali, wordy wordovali. A po 4 rokoch chodenia do práce sa zistilo, že občania Slovenska tomuto zabíjaniu času dali zelenú na ďalšie 4 roky.
Po 4 rokoch občania Slovenska vo voľbách schválili ďalších 35 miliónou eur na spálenie.
Je najviac ponúknuť samého seba
V roku 2016 som kandidoval na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za SaS. Ak by získala naša kandidátka 83 poslancov, už nikdy by sa nemohla táto žúrka zopakovať.
Už viac ako sám seba ponúknuť naozaj neviem. Sám seba, svoje schopnosti, svoju ochotu prinášať výsledky pre vás mojich spoluobčanov.
Mne by jeden plat stačil. Jeden plat poslanca (alebo v tej výške iný jediný plat za prácu v štátnej správe) – to je myslím dosť dobrá cena za to, že projekty procesného riadenia v zdravotníctve by boli zrozumiteľné, boli by merateľné a mali pre vás jasne pochopiteľný zmysel.
Bolo to na vás, priatelia – vybrali ste ti indivíduá zo strany Smer a zo strany „Smeru podobní (SNS+MOST+Sieť)“.
Takto v nedeľu, s krvou plnou chylomykrónov sa zamýšľam, čo ešte viac môžem urobiť pre to, aby sa už nikdy , ale naozaj nikdy neopakovala žúrka indivíduí strany Smer z rokov 2012-2016.
Čo viac môžem urobiť, ako ponúknuť seba na 4 roky do služieb štátu Slovenská republika?
Lebo jednoznačnou alternatívou pre zachovanie zdravého rozumu je si povedať, že toto sa nedeje, on nie je tretíkrát minister vnútra. A vôbec, tento článok nikdy nevznikol a voľby do NR SR sa ešte vôbec nekonali. Stopnúť si nejakú medzivesmírnu kozmickú loď a dúfať, že Vogoni to nebudú, keďže žúrujú na Slovensku.
