Bežný občan, prosto náš človek, si povie, že chce postaviť dom, zasadiť strom a splodiť syna.
Založí si firmu, ktorá bude realizovať tento podnikateľský zámer. Do firmy vloží nejaké svoje peniaze, veď treba nakúpiť pozemok, nejaký stavebný materiál do začiatku a tak podobne.
Dá dohromady odhadované náklady na výstavbu. Kus v hotovosti za zmenky dobrým priateľom, kus v pôžičke od banky, kus v predaji budúcich bytov. Proste viaczdrojové financovanie.
Objedná si stavebnú firmu a tá mu to za dva roky postaví. Postupne, tak ako sa stavia, tak jej platí. Hotovosť sa postupne premieňa na nehnuteľnosť.
Dopredá zvyšky bytov a splatí pôžičku bankám.
Medzičasom z niečoho treba žiť, tak si z firmy vyberá budúce zisky po malých čiastkach na súkromný účet. Asi aj nejaký ten syn už bude medzičaom na ceste.
Dopredá ďalšie byty a tak sa zas nehnuteľnosť zmení na hotovosť. Na počesť predaja posledného hotového bytu zasadí lipu.
Vyplatí si vložené peniaze a zisk – rozdiel medzi stavebným materiálom a cenou hotových krásnych bytov.
Na svete sú tisíce takýchto podnikateľských aktivít v stavebníctve.
Jeden z bytov ponúkne Úradu vlády a keďže sa súčasnému premiérovi páči, tak ho Úrad vlády prenajme. Ani za veľa ani za málo. Síce bez nejakého výberu, ale veď za troška ani pán farár nič nepovie. Faktúra za prenájom je na webe úradu vlády ako tisíce ostatných prevádzkových faktúr štátnej inštitúcie.
Premiérova manželka raz ročne zorganizuje rodinnú hostinu pre šéfredaktorov s manželkami a manželmi najväčších médii – proste priateľské posedenie u nás doma len tak na rodinné témy. Raz do roka predsa nemusíme po sebe strieľať politikou a novinárskym perom.
Áno, priatelia, takt jednoduché to je, urobiť veci normálne, primerane zodpovedne a priemerne poctivo.
