Riaditeľka je z fotky, ktorá sa dostala na Facebook a do médií, nešťastná. Ona sama má s Kotlebom problém. „Veď som učiteľka. Ale ako takýmto malým deťom vysvetľovať, že tento ujo je zlý? Nepovedala som nič, lebo som nestála o scénu pred deťmi.“ Zdroj: “Už keď sa pri nás pristavil, vedela som, že bude… – Denník N
Áno, zastanie sa ľudských práv nám spôsobí istý diskomfort. Aj tej učiteľke by spôsobil – musela by možno 5-ročným deťom vysvetliť, že sú niektorí ľudia, ktorí sú takí zlí k iným, že je hanba sa s nimi fotiť. A naopak, keď sa budete k ostatným správať pekne, bude pre iných radosť sa s vami fotiť.
Toto uskromnenie však je absolútne nič, oproti tomu, keď z druhej strany ulice nacisti odvážali 5-ročné deti do Treblinky. Toto naše uskromnenie si ani len nevšimneme. Naopak, s odstupom času nás posilní. Poteší, že sme na strane Listiny práv a slobôd.
Toto naše uskromnenie v mene ľudských práv nás oprávni rozprávať, že my by sme už nezlyhali ani v oveľa viac napätých situáciách. Lebo to máme vyskúšané.
Demokrat neonacistu nevolí. Slobodný človek sa s členmi K-ĽSNS nefotí. Slobodný človek k tomu vedie aj tých, za ktorých má zodpovednosť. Sloboda človeka je prvý bod Listiny práv a slobôd pretože, že je to to, čo nás robí ľuďmi.
Idnes.cz pripomína výročie väzenského experimentu, ktorý bol zameraný na výskum správania sa v hraničných situáciách.
V létě 1971 vybudoval profesor Zimbardo ve sklepení americké stanfordské univerzity věrný model vězení, dvanáct dobrovolníků z řad svých studentů obsadil do role dozorců a dalších dvanáct se stalo vězni. Experiment měl trvat dva týdny, skončil však už po šesti dnech, neboť nabral netušený směr. Dozorci začali krutě trestat a ponižovat vězně a ti se psychicky hroutili. „V roli ředitele Stanfordského vězení jsem umožnil, aby lidé trpěli, nezasáhl jsem. Nevnímal jsem jejich utrpení,“ říká s odstupem 45 let Zimbardo. Zdroj: Každý věří, že odolá zlu. Zvládne to ale jen menšina, říká slavný psycholog – iDNES.cz
Keďže som si podobný experiment odžil od jedného rána do jedného podvečera (áno skončilo to podobne predčasne) na vlastnej koži, ja môžem povedať: „Odolal by som!“
Viem. že to nemôže povedať každý, možno veľmi málo z vás. A to je vlastne super. Sú veci, ktoré sa naozaj treba učiť v škole z učebníc. Liať vodu do kyseliny len preto, aby sme zistili niečo na vlastnej koži o búrlivosti tejto exotermickej reakcie, je proste hovadina.
Potláčanie osobných slobôd je nebezpečné v každej historickej dobe a v každej spoločnosti. Len debilný demokrat nechá komunistom a nacistom likvidovať demokraciu.
Vtedy som skončil len s dierou do kože v hlave a asi by som v plnej zostave skončil s dierou do lebky. Možno by sa po čase našli ľudia, ktorí by to ocenili.
A co na to neznámý vojín? Nasrat, len nasrat!
Márnosť šedivá, ja žijem rád
Zamyslite sa nad tým, takto v nedeľu s krvou plnou chilomikrónov, práve nad tými chilomikrónmi. Sú to kvapôčky tukov plávajúce vo vašej krvi, ktorá ich nesie do pečene na ďalšie spracovanie. Sú to kvapôčky tukov, ktoré sa v tenkom čreve, pomocou žlče, podarilo vašemu telu vytiahnuť zo skvelého nedeľného obeda.
Viete, priatelia, máme sa tak dobre, že aj keby sme sa významne uskromnili kvôli ľudským právam, čo sme si spísali do listiny práv a slobôd a tak automaticky prebrali do Ústavy, keby sme sa len trochu uskromnili kvôli týmto ľudským právam, tak si to uskromnenie ani nevšimneme.
A je len a len v našich silách, vďaka slobodám, ktoré patria do ľudských práv, aby sme si tú obetu dokázali sami kompenzovať. Áno, práve vďaka tomu, že budeme dbať na ľudské práva, že budeme neoblomní k iným v presviedčaní o dôležitosti ľudských práv, vďaka tomu sa nám samotné ľudské slobody odvďačia.
PRVÁ HLAVAVŠEOBECNÉ USTANOVENIAČl.
1. Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
No vidíte, ako vás to chytilo! Úplne to hltáte. Je tam opísané, čo je to slobodný človek a ako sa správa slobodný človek v spoločnosti iného slobodného človeka. Keď viem, že aj pre vás je Listina tým jediný popisom vášho života, tak viem, že sa vás nemusí báť. Všetci sme si rovní a je len na nás, ako dokážeme presviedčať ostatných slovom. Slovom!
Vetou z nadpisu by som aj mohol asi skončiť tento text. No predsa len pridám pár riadkov. No nebudem ich tvoriť vlastnou hlavou tu a teraz. Načriem kamsi, kde ste si to mohli už dávno prečítať.
Svoje osobné skúsenosti vám nebudem rozprávať. Namiesto toho vám porozprávam jednu rozprávku:
Kapitáni priemyslu sú v pred-predvolebnom čase navštevovaný politikmi. Títo politici im za požičanie peňazí na zvolenie sľúbia po zvolení vrátenie peňazí. Niektorí kapitáni priemyslu teraz budú môcť ponúknuť nie len peniaze, ale aj materiálnu pomoc v podobe mediálneho priestoru. To je ten synergický efekt, pomocou ktorého si dokážu posilniť svoje investície do predvolebnej kampane.
Koniec rozprávky. Nikto to nikdy nedokázal, nie sú dôkazy, takže je to len obyčajná rozprávka.
Je to len rozprávka, nie sú dôkazy, takže sa skutok nikdy nestal. Stačí keď sa opýtate každého jedného z kapitánov priemyslu a ich sekretárok a skutočne zistíte, že sa žiaden taký skutok v roku 2006 nestal. Že na žiadnom stole neostali žiadne syrové misy, ktoré niekto nedojedol vlastnými ústami a v žiadnej kancelárii neostalo teplo na stoličke po boxeroch ťažkej váhy.
Úkrok stranou.
Len na vysvetlenie mladším, menej pamätajúcim. Výrok “Nie sú dôkazy, skutok sa nestal” je Mečiarovo/Lexovo/súdu vyjadrenie, ktoré vychádza z kontextu, že Krajči zmaril referendum/SIS odvliekla Kováča mladšieho. Keďže Mečiar udelil amnestie, nesmie sa to už nikdy vyšetrovať. Takže nikto už nikde nehľadal dôkazy. Neboli dôkazy, skutok sa nestal. Hm, ale na referendovom lístku chýbala otázka a Kováč ml. sa prebudil v Hainburgu. A súd rozhodol, že sa nesmieme pýtať a ani o tom hovoriť. Ako sa zachovali občania? HZDS do dnes vyhráva voľby?
Koniec úkroku stranou.
Toto je blog a ako taký je to čisto subjektívny žáner. Čistota žánru mi priam prikazuje, aby som písal názory, ktoré sú zmesou
faktov
osobnej skúsenosti
osobného presvedčenia
túžby po inej realite
Preto na “nie sú dôkazy, skutok sa nestal” už dávno nehrám. Dôkazy sú len jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú naše činy.
Na osobnom postoji som staval svoje články o ruskej okupácii Krymu a ruskom útoku na juhovýchodnú Ukrajinu. Chvíľu to trvalo a vy ste dostali aj svoje vysnívané dôkazy. Mal som jasno od začiatku a riskoval som, že sa budem mýliť. Aj najlepší z najlepších ježkov občas zlezú z kefy.
Tak aj teraz vám dávam priestor, aby ste mi to, aký som somár pomýlený, v komentároch či na svojom blogu pripomenuli. Ale kým tak urobíte, pozrite si skutočný príbeh o Gorile:
Neverte mi, toto je len rozprávka. Prečo by ste mi verili, veď neprinášam žiadne dôkazy. Ani ten test pozornosti nie je autentický. To by musela byť tá gorila hranatejšia.
Toľko text a myšlienky, ktoré som spísal v roku 2014. Je to len zmes faktov a osobnej skúsenosti, doplnený osobným presvedčením a túžbou po inej realite.
Je na vás, či sa budete pozerať pozorne a či budete pozorne počúvať.
Pozorný pozorovateľ uvidí, že
vyšetrovatelia odchádzajú znechutení
zvedaví sú vyšetrovaní za to, že sa pýtajú
vyšetrovaní neodpovedajú
dôkazy sa náhodne nachádzajú na stole
dôkazy sa náhodne strácajú
Už nám chýba len vedúca úloha Strany zakotvená v článku 4 Ústavy. Vitajte v socialistickom Československu 80. rokov 20. storočia.
