Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Reakcia na: Soňa Szomolányi: „Dajme vláde tých sto dní!“

Ľavičiarom samozrejme vláda socialistov nevadí. A keď vadí, tak len troška a aj to len komunistom – konzervatívnym ľavičiarom.

Dajme vláde tých sto dní! V individuálnom živote sa človek môže riadiť absolútnymi hodnotami. Ak to robí politik, je to kontraproduktívne pre spoločenstvo, ktorého záujmy zastupuje.

Zdroj: Dajme vláde tých sto dní!

  • Za posrané životné voľby pravicových konzervatívcov samozrejme môže liberálna strana.
  • Za zradu na demokracii od strany vhodnej tak akurát do župných volieb môže zas len liberálna strana.
  • Za snahu pretnúť korupčnej chobotnici hnáty a za snahu realizovať úplne inú ekonomickú politiku tiež môže liberálna strana, ktorá to mala v programe a úplne najviac za to môže Beblavý, lebo boli principiálny k hlavnému volebnému sľubu.

To musel byť ale veľký kôň, čo ste sa s ním zrazili.

Ako som už vám, milí ľavičiari, niekoľkokrát napísal: Liberáli nemajú najmenší problém si sadnúť za koaličné rokovanie so socdemákmi. Podnikatelia vo firme Štát, s.r.o. nie sú sociálna demokracia. Proste nie je s kým zo strany Smeru si za ten stôl sadnúť. Aj za to môže liberálna strana, všakže.

Aj občania so sociálne-demokratickou orientáciou aj občania s pravicovo-konzervatívnou orientáciou si musia svoj diel zodpovednosti za svoje vlastné životné voľby a za neexistenciu ponuky politikov vyriešiť sami. Keď budete ďalšie 4 roky rovnako ľahostajný k tým svojim, zas budete nariekať, že nie je koho voliť. Pamätajte na moje slová.

Fakt nikto nemôže seriózne očakávať, že to za nich urobí liberálna politická strana. Musíte pohnúť zadkom sami.

Share Button

Môžete sa vyhýbať, môžete rezignovať, môžete dať výpoveď, môžete sa presťahovať a budú fuč

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že Robo D. má veľkú pravdu. S neoľudákmi sa nepaktuje. Nevyužívajú sa, neriešia sa s nimi politika každodennosti.

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že verejne známi sú príkladom a brzdičom či odbržďovačom správania sa malého človeka. A najviac viditeľný je vždy predseda.

Ľudia na našej ulici…

Som presvedčený, že…

Nuž, takto by som mohol pokračovať a tieto dva svety by sa nikdy nestretli. Dva svety. Jeden, kde sú tí, čo sa rozhodli urobiť pre túto spoločnosť niečo viac. A druhý svet, kde sú tí, čo si za seba volia svojich zástupcov z toho čo sa ponúka. Lebo oni chcú žiť svoj život na našej ulici.

Ľudia na našej ulici volili a v počte 79 chcú, aby sa Slovensko riadilo  diktatúrou neoľudákov.

Som presvedčený, že je správne označiť takto voliacich za neonacistov.

Robo, čo mám spraviť? Nemám sa s nimi rozprávať? Alebo mám prejsť na druhú stranu ulice? Alebo sa odsťahovať? Moje deti sa s ich deťmi nemajú´hrať?

Ja naozaj neviem, ako sa k takýmto ľuďom správať. Rovno ich pozatvárame za podporu hnutí vedúcich k potlačeniu ľudských práv a slobôd?

Na FB keď niekto vyjadrí podporu ĽS NS, skončí do 5 sekúnd na mojom blockliste. Je to jednoduché, nebudem ich musieť stretávať na akejkoľvek FB stene.

Na našej ulici…

Keď niekde pracujete, tak: V našej práci…

Keď sedíte v Parlamente, tak: V našej práci…

Keď ste predseda strany, tak: Predsedovia strán…

Áno, môžete sa nestretnúť, môžete rezignovať, môžete dať výpoveď, môžete sa presťahovať.

My všetci vieme, že žijú roky medzi nami. Jediné čo sa zmenilo je, že sa našiel šikula priemerných, ktorý sa stal pre týchto ľudí vzorom, túžbou, stelesnením všetkých riešení ich posraných životov. A zhodou okolností je tento človek neoľudák.

Môžete Sulíkovi, Nicolsonovej, Galkovi nadávať koľko chcete, práve vďaka nim si SaS splnila svoju domácu úlohu a oslovila a aj získala svoj desiatok extrémistických voličov. Áno, nie len tých super luxusných vypulírovaných absolventov univerzít po štyridsiatke.

Medzi nami sú presne ako tí moji susedia na tej našej ulici. Vidia, že sa veci môžu diať liberálne a demokraticky. Mám rád svojich voličov, a obzvlášť sa teším z tých, ktorých môj výskyt na kandidátke SaS primäl k voľbe pre nich tak ceneného extrémizmu.

Rozdeľuj a panuj

Keď sa nám demokratom podarí rozobrať si každý po desiatku z extrémistického košiara, bude na Slovensku opäť demokratická pohoda džez.

Keď sa podarí neoľudákom rozdeliť demokratov medzi sebou, sme v riti.  Preto som minule napísal text Demokrati sú proti extrémizmu partnermi nie politickí rivali, aby sa to nestalo.

Nikto z nás demokratov tomuto problému doteraz nečelil. Každý sa s tým učí existovať. Každý predseda, každý poslanec, každý zamestnanec, každý na svojej ulici.

A pardón, na tej ulici a v práci vlastne nikto. Tam to nikoho netrápi. Nemôže, stále sa navzájom potrebujeme.  Ale keď na tej ulici bude niekto chcieť pozrieť na druhú stranu ulice, vtedy a práve vtedy je to už na nás, demokratoch, aby sme dali ľuďom na ulici kuráž.

Dnes im na tú ulicu do tej práce máme dávať kuráž k vzájomnej nevraživosti a ignorácii?

Pozerať sa na druhú stranu ulice – to je také nacistické, komunistické, srebrenické… Nie, my musíme vedieť čo sa tam deje. Musíme vidieť, že sa niekto chystá niekoho likvidovať, zabíjať, utláčať.

Musíme to vidieť na ulici, v práci, v parlamente, u predsedov strán.

Preto je výborné, keď je členom pralamentného výboru pre ľudké práva aj neoľudák.  Aspoň uvidíme…

Aj to nemecké odchádzanie pri prejavoch či odmietanie návrhov zákonov nie je o totálnej ignorácii. Áno, navonok je to ľúbivé pozlátko, no každý demokrat dobre sleduje, čo to odmietol, aké slová ignoroval.

Lebo len keď ich dobre sleduje, len vtedy sa môže do budúcna pripraviť a predbehnúť v prevencii debilných nápadov, dobre odpovedať na narážky. Ukázať, že sa nikto už nikdy na ulici neotočí na druhú stranu, keď niekoho budú odvážať.  Ukázať, do čoho sa nikdy demokrat nezapája.

Že sa to dá, žiť vedľa nich a nenechať sa do neoľudáckych nápadov zatiahnuť. My všetci vieme, že žijú roky medzi nami. Jediné čo sa zmenilo je, že sa našiel šikula priemerných.

Buď im on zorganizuje domobranu, alebo my aktívne zálohy.

Pod čiarou: Článok vznikol ako jedna z mnohých úvah, ako nájsť dobré riešenie pre dobrú slovenskú spoločnosť.

Share Button

Demokrati sú proti extrémizmu partnermi nie politickí rivali

Keby som si bol istý, že vás o dva-tri roky neuvidím ako bilbordovú tvár nejakej novej neideologickej strany jedného muža, bol by som voči vám zhovievavý.

Ale nie som si tým vôbec istý. Veď vlastne ani vy nie, že?

A tak je mojou najčastejšou reakciou na vašu kritiku akéhokoľvek postoja a  kohokoľvek postoja voči ĽS NS, že vás obviním z propagandy.

Začalo to propagandou a skončilo podvodom na demokracii a voličoch. Príklady evidentne lákajú.

Ale to je proste na hovno! Takto sa môžeme naťahovať donekonečna. A ĽS NS sa smeje popod fúzky až tak vysoko, ako skáče ich pes.

SaS má nateraz jediný nástroj ako sa vysporiadať s ĽS NS v parlamente a tým denno-denne na očiach potenciálnych voličov – rýdzu poctivosť a otvorenosť k voličom. A áno, nie je to ktovie čo – vedie to ku kope práve kadejakých propagandistických vyjadrení potenciálnych predvolebných konkurentov.

Iný postoj, ktorý pozorujem – čistá ignorácia – teda ako keby ani neboli, neexistovali, nič nehovorili.

Nie som si istý, či jedno alebo aj druhé bude natoľko úspešné, ako by sme si obaja priali. Práve preto, že je na každú reakciu zvyšok demokratického spektra pozerá ako na reakciu svojho politického nepriateľa.

Podporte priateľa demokrata

A to je ten zásadný problém. Na to, aby fungoval napríklad nemecký model, kedy je čokoľvek čo povie ĽS NS vždy zmietnuté zo stola, musí mať každý s demokratou istotu, že ho za tento postoj nepichne iný demokrat nožom priamo medzi lopatky.

Môžete tvrdiť, že je hovadina ich ignorovať – ostatní povedia, že na to nemáte reakciu, že ste bezradní.

Môžete im vyvracať ich nápady logicky – ostatní povedia, že sa s nimi nemáte zapájať do diskusie.

Môžete… A zas to skončí skutočne kvalitnou propagandou. Straníkov, alebo ich voličov.

Všetci, ale skutočne všetci sú jasne bezradní. A nadšenci pre MOST a SIEť si ani neuvedomujú, že sú bezradní.

Pritom stačí sa správať prirodzene, tak ako sa vám zdá ako logické a správne, ako sa vám zdá, že je dobrý spôsob pre oslovenie svojho vlastného povinného desiatku extrémistov v spoločnosti.

Nehovoriac o nejakej rozumnej dohode demokratických síl o konkrétnych krokoch a reakciách na pôde parlamentu. (Napríklad opustenie sálu, jednotný text univerzálnej odpovede a podobe.)

A SÚČASNE!

Nebude žiadna demokratická politická sila znevažovať takúto reakciu u svojho politického patrnera.

Áno, partnera! Pretože v snahe zlikvidovať voličskú základňu ĽS NS sme všetci navzájom partneri a stojíme na jednej strane fronty.

Voliči ĽS NS sa nestratia. Nevyparia sa. Je nutné, aby každá z demokratických politických strán si splnila svoju domácu úlohu a oslovila svoj povinný desiatok z nich. V elektoráte ĽS NS je pár liberálov (SaS), pár voľnomyšlienkárov (OĽANO), pár pravicových konzervatívcov (KDH-like), pár ľavicových (Smer).

Myslím si to, no neútočím

Takže, keď nabudúce Kaliňák vytiahne policajtov voči zbrojnému preukazu, tak to nebudeme komentovať, OK predseda?

A nikto nebude kritizovať SaS, že sa k tomu nevyjadruje ako dnes jedniný a zásadný poctivec na strane rýdzej demokracie, OK Rado Baťo?

Keď sa nás demokratov, niekto z ĽS NS opýta, čo si myslíme osobne o  „gender ideológii“, o „adopciách detí homosexuálnymi pármi“, o „registrovaných partnerstvách“ alebo o „zabíjanie nenarodených detí“, tak odpovieme podľa toho, čo si skutočne o týchto otázkach myslíme – vediac, že nás nikto s konkurenčných demokratických strán nebude za to kritizovať.

A vediac, že to nebudú rozmazávať ani médiá. ANI MÉDIÁ! Počuli ste to v nebulvárnych novnách?  Môžete si dotyčného zavolať na nový rozhovor, a potom ho rozobrať do šroubíku.

Ale dokážeme to spraviť? Pýtam sa aj domov, do SaS a pýtam sa aj k vám, Smer, MOST, či kadejakí bezprízorní.

Share Button