Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Slovenská podpora športu ako vzorový socialistický prežitok

Vedci, ako inak, britskí vedci, prišli na to, že či chceme alebo nie, pri spoločnom fandení sa vyplavia v tele kadejaké chemické pôsobky, ktoré vytvoria pocit šťastia.

Keď sú ostatní zamestnaní sledovaním hokeja, nestrieľajú po tebe či inak sa nesnažia zabiť blížneho svojho. Robia niečo iné a teda sme v bezpečí. To už je dosť dobrý dôvod na osobné šťastie, nie? O starom Grécku sa traduje, že počas ich olympiády sa nebojovalo.

No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade.  KUS ŠŤA-STIA DO KAŽDEJ RO-DI-NY!

Vraj existuje vesmír, kde majú súvzťažnosť medzi daňovými výdavkami na šport a výdavkami zo solidárneho zdravotného poistenia. Vraj tam prišli na to, že keď zdraví prispejú zdravým na šport, tak potom zdraví nemusia až tak veľa prispievať chorým na udržiavanie týchto chorých pri živote po päťdesiatke. (A naozaj nie preto, že by športovci pri športe kapali ako podenky.)

No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade. ZA ZDRA-VÚ SPO-LO-ČNOSŤ!

Základom všetkého je matematika.  Tentokrát odčítanie.

Bude zaujímavé sa po olympiáde pýtať, ako sme, ako štát, za posledných 10 rokov podporovali šport – jeho širokú základňu – keď medailová bilancia Slovenska bude 0-0-0 a medailová bilancia Kuzmina bude 1-2-0

Desať rokov, to je tak akurát čas, kedy mali dozrieť tí, čo bez podpory vo veku 18-22 skončili. Respektíve zahviezdi 22-ročný talent, ktorý sme v jeho 12-14. rokoch dokázali v tej širokej základni vôbec k športu doviesť.

Ani podpora prechodu juniorov k seniorom, ani dostupnosť výkonostného športu a teda široká základňa.

Veď jediným adeptom na doplnenie medailovej zbierky bolo zjazdové lyžovanie, kde sme boli svedkami neuveriteľnej športovej politiky bafuňárov. (Zuzula verzus zväz)

K tomu super hviezdna chvíľa slovenského športu: Kvalifikovaný 4-bob nakoniec nemohol za Slovensko štartovať, lebo ho šoféroval (donedávna) Čech.

Pre mňa-za mňa, nech sú medaily aj vďaka Austrálčanom či Brunejcom, no nech je vidieť, že sa spoločnosť na tom úspechu skutočne podieľala aspoň posledných 5-7 rokov ich kariéry.

Slovenský hokejový tím má viac hráčov z českej ligy ako samotní Česi. Lebo naše talenty z ostatných 10 rokov… No veď ide o to odčítavanie.

Štátna podpora športu je vzorový socialistický produkt. A v podaní slovenských vládnych politikov Smeru a SNS to presne aj tak dopadá. Ako celý socializmus.

Priatelia antišportovo založení  sa ma pýtajú, prečo by vôbec mal štát… No nemal. Jasne že nemal.  Radšej nič ako táto dnešná hrôza bez konca. A možno sa pri čistom stole skôr podarí nájsť na podporu  zdravej a zdatnej populácie lepšie nástroje ako je dnešný socialistický model podpory športu. Veď výsledky aj tak nemáme.

Ale skúsili to títo moji priatelia vysvetliť spoluobčanom, že by štát nemal podporovať šport? 

Skúste to, priatelia. Len do toho. Budem vás povzbudzovať. Ako na veľkom zápase.

Share Button

Na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika

Kým my demokrati v pohode dáme priestor aj na scestné myšlienky, pri spore minulosť verzus budúcnosť máte jedinú možnosť – selektovať, kto má právo na život. Taký je totiž princíp vývoja.

Kým na línii ľavica-pravica či liberalizmus-konzervatizmus je hybnou silou demokracia, na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika.

V demokracii si slobodne môžete robiť aj sprostosti. A je len na vás, či presvedčíte iných, že majú mať vaše najobľúbenejšie myšlienky.

A nehovorte, že som vás nevaroval. Bojím, bojím tých, čo si myslia, že sa máme rozhodovať medzi myslením minulosti alebo budúcnosti.

Starý verzus mladý, biely verzus čierny, malý verzus veľký… spoločným znakom je predurčenie narodením.

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno….

Posted by Martin Poliačik on 16. február 2018

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno. Kuffovci a ich perepuť sú regresívne sily, plne otočené do minulosti, pracujúce v mentálnych aj politických konceptoch desiatky, niekedy stovky rokov starých. A progresivizmus – pohľad dopredu, je ich opakom. Dnes tak potrebným v tejto krajine.

Vymedzovať sa voči tomu, čo na sebe nedokážete ovplyvniť je znakom kadejakých šovinizmov, nacizmov, rasizmov či komunizmov.

Zlatá demokracia, kde si môžete slobodne zvoliť, aký politický postoj budete zastávať. Môžete si dokonca zvoliť čokoľvek do čoho ste sa nenarodili. Aj ako proletár môžete začať brojiť za kapitalizmus a super liberálnu spoločnosť. Ba dokonca môžete po čase zmeniť svoj svetonázor a z komunistu sa stať liberálny pravičiar.

Ale na línii minulosť-budúcnosť dopadnete takto: Ako chcete brojiť za minulosť? Čo ste sa s koňom zrazili? To musel byť ale veľký kôň, keď by ste chceli obhajovať právo na minulosť. 

Pozor, je veľký rozdiel, či obhajujete správanie sa, ktoré bolo v minulosti. Pretože časový obsah slova minulosť je absolútne prirodzená a samozrejmá vec. Čas plynie neustále a kontinuálne, takže samozrejme, že všetko (nech je to liberálne, alebo komunistické) sa udialo v minulosti.

Pre progresivistov je preto ohromne jednoduché čokoľvek označiť za regresiu. A ste v riti aj s topánkami a nemusíte byť ani Ján Botto.

Nastaviť otázku: Chcete byť regresívny alebo progresívny?, to je jasné vymedzenie toho, čo je dobré. Len blb by chcel nastaviť beh udalostí smerom dozadu. Zväčšovať chudobu, podporovať nedemokratické stavy, vracať sa do vojnového stavu, propagovať heliocentrizmus… Áno, regresia je presne toto. Progresia naopak postup k novým métam.

Ale naozaj lepším? Kto to rozhodne? Je automaticky lepšie len preto, že je to smerovanie k novým? Alebo aké adjektívum vlastne mám použiť?

A čo si vy, Kefalín, predstavujete pod slovom progresívny? Lepší? krajší? Prečo by progresívnym nemohol byť ja rasistický? Čo ak sa všetci dnes mýlime a medzi rasami naozaj existujú jasné intelektuálne rozdiely?  Nebolo by potom progresívnym zamerať sa na rozvoj apartheidu?

Nie, nevtipkujem! Boli časové obdobia a miesta, kedy bolo všetkým moderne mysliacim ľuďom nad všetky pochybnosti jasné, že otrokárska spoločnosť je tou najlepšou na svete.

Demokracia má jasný obranný mechanizmus – nesmieš brániť v myšlienkach, stačí len, aby nebránili inému v myšlienkach. Aký obranný mechanizmus je na línii spiatočník – progresivista?

Demokrat je pokorný v tom, že nechá rozhodnúť väčšinu.

Lebo nie je dôležité, čo chcete na oponentoch uplatňovať, ale ako sa opanujete pred násilím na svojich oponentoch pri uplatňovaní svojich myšlienok.

Ja osobne mám najväčší strach z tých, čo veľmi dobre vedia, ako sa pomáha utlačovaným a prídu s nápadom, že len pomáhajúci utlačovaným majú právo na život.

 

Share Button

Oháňanie sa pojmom štát je šibrinkovanie iluminátmi a chemtrails

Existuje tu taká jedna utkvelá predstava, že štát, to je to ONO, tam kdesi. Prd baraní!

Ukážeme si to na jednom príklade – príklade absurdného tvrdenia o tom, ako by štát mal dofinancovať zdravotníctvo zvýšenou platbou za svojich poistencov.

Základný level – štát má len naše peniaze

Slovné spojenie štát by mal prispieť na svojich je nedorozumením na mnohých úrovniach. Uvedomte si, že štát nemá peniaze z ničoho iného, len a len z daní zas len tých istých občanov, ktorí aj platia zdravotné poistenie.

Takže keď hovoríte o navýšení príspevkov štátu, máte na mysli teda navýšenie odvodov zo mzdy zamestnaných?

Aha, vy by ste zdanili tie hnusné firmy – to však nefunguje. Na tie dane musí každá firma zarobiť. A zarába sa tak, že sa predávajú výrobky alebo služby – občanom. Vyššie dane firiem – vyššie ceny výrobkov a služieb. Niekto to zaplatiť musí. A keď by boli ceny privysoké, už by výrobky nik nekupoval a služby nevyužíval. Nie sú tržby, nie je zisk, nie sú dane zo zisku.

Hm, a čo takto zdaniť…

Tak znovu: Niekto to zaplatiť musí, bez tržieb nie je zisk, bez zisku nie sú dane pre štát.

Vyšší level – štát sme my občania

Takže hovoríte, že štát sa sám nominoval, že je to jeho – štátne poistenie ?

Nezabúdate tak trochu na demokraciu? Štát to nie je niekto imaginárny.

Štát, to sú jeho občania. Len a len občania štátu rozhodujú o tom, ako bude ich vlastný štát spravovaný. Žiadny ilumináti, žiadne chemtrails, pán veľkomožný ani špagetové božstvo. Áno, to vaše vyjadrenie je na tejto úrovni – diskusia o iluminátoch či pánovi veľkomožnom.

Takže ono je to tak, že občania delegovali zodpovednosť za správu zdravotnej záchrannej siete na spoločné centrum reprezentované ministerstvom zdravotníctva. Začalo to niekedy koncom 19. storočia a v Európe 21. storočia sa to vyvinulo do systému solidárneho zdravotného poistenia.

Jedným hlasovaním v jednych voľbách sa to môže zmeniť na čokoľvek iné – tak funguje demokracia. Bola by to chyba, ale slobodní ľudia v slobodnej krajine si môžu robiť aj spostosti (kým neumierajú ľudia).

Na jednej strane sú tú šťastní, zdraví plátcovia zdravotného poistenia, ktorí volia tých, ktorí sľubujú nízke odvody do zdravotného poistenia.  Najlepšie žiadne dane a žiadne odvody.

Na strane druhej sú tu chorí, smutní, opustení pacienti, ktorí si nárokujú všetku formu a všetky druhy zdravotnej starostlivosti aké len boli kedy na tejto zemeguli vymyslená a súčasne požadujú, aby všetko zaplatil solidárny systém zdravotného poistenia.

Takéto protichodné požiadavky majú občania na tých, ktorí sa uchádzajú o správu toho balíka peňazí s nadpisom zdravotné poistenie.

Uff, a tomuto by som mal ako politik  vyhovieť, ak chcem byť zvolený.

Najvyšší level – sami sebe si volíme svojich zástupcov

Keď si veci takto vyjasníme, potom sa samozrejme môžeme pýtať, či občanmi zvolení zástupcovia v strane Smer spravujú ten sud, do ktorého nalievame naše peniaze vybraté z našich platov,  pre nás občanov tak, aby v ňom neboli diery.

Nie, štát – zvolení politici Smeru vo výkonných funkciách tu 10 rokov spravujú systém zdravotníctva. Smer dostal v marci 2016 vo voľbách 737 481 hlasov (29%).

Share Button