Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Ak štátne nemocnice, tak riadené ako sieť nezávislou štátnou organizáciou

Vláda prijala návrh ministra Druckera na formu a rozsah oddĺženia nemocníc. Nezamýšľaným dôsledkom toho materiálu je, že jasne a rukolapne ukazuje, kde sú úskalia podnikania štátu. Materiál sociálnej demokracie, ľavicovej strany ukazuje oprávnenosť pravicovej myšlienky, že štát je naozaj najhorším vlastníkom.

Hneď na úvod materiálu nám minister Drucker naleje čistej pepsicoly.  Jedná sa defacto o  oddĺženie štátnych nemocníc.

Evidovaný objem záväzkov po lehote splatnosti je k 31.12.2016 u sledovaných nemocníc[1] na úrovni 647 mil. EUR. Štruktúra dlhu podľa ich pôsobnosti je nasledovná:

  • Príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR              547 mil. EUR
  • Zariadenia v pôsobnosti MO SR a MV SR              25 mil. EUR
  • Zariadenia delimitované na obce a VÚC                     75 mil. EUR

Z celkového počtu 114 nemocníc vykazuje záväzky po lehote splatnosti 43 nemocníc, 23 nemocníc nevykazuje záväzky po lehote splatnosti a pri 48 nemocniciach nie sú dostupné údaje. Ide o súkromné nemocnice, pričom v tomto prípade sa odhaduje výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 10-20 mil. EUR.

Ak to prerátam “na kus”, tak štátne a „štátne“: 43 nemocníc dlhujú 647 miliónov € = 15 miliónov€/nemocnica.  Súkromné: 48 nemocníc dlhujú 20 miliónov = 420 tisíc eur/nemocnica. Ten pomer hovorí za všetko. 

V celom materiály, v celej mediálnej prezentácii oddĺženia sa pracuje len a len s číslom 647 miliónov eur. So sumou dlhu práve a len priamo štátnych alebo „štátnych“.  Tie úvodzovky, to je pre obce a VUC – z pohľadu výkonu majetkových práv rovnako patriace všetkým a nikomu.

Základnou otázkou je otázka na schopnosti manažmentu. Ak manažment nemocnice intenzívne varuje svojho nadriadeného (majiteľa) teda ministra, že sa rútia do straty, je manažment z obliga. A úlohou ministra ako najvrchnejšieho manažéra je pomôcť svojim podriadeným inštitúciám.

Čo robilo ministerstvo pri správe majetku posledných 10 rokov?!? Áno, 10 rokov vlády Smeru!!!

Samo ministerstvo o svojich fakultných hovorí ako o “nemocniciach s mimoriadnou strategickou významnosťou”. A pokojne ich nechajú vyrábať dlhy a manažérsky nezasiahnu? Takto si predstavuje Smer riadenie krajiny.

Tak sa pozrime, čo sa stane keď manažérsky zasiahnu. Áno, opatrenie krízového manažéra Druckera sú presne tým dlho očakávaným manažérskym zásahom vlastníka, teda nás všetkých a nikoho.  Pozrime sa na motivácie, obyčajné ľudské motivácie, ktoré dáva najvyšší manažér svojim podriadeným:

 

„V prípade neplnenia ozdravného plánu zo strany nemocnice si môže MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku vo výške sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

„V prípade, ak sa nemocnica zaviazala že jej ukazovateľ EBITDA nedosiahne v priebehu nasledujúcich 2 rokoch zápornú hodnotu alebo že jej v rovnakom období nevzniknú záväzky po lehote splatnosti a túto podmienku nesplní, môže si MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku až do výšky sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

V ľudskej reči to znamená, že štátneho manažéra nemocnice vyhodíme, nemocnica naďalej tvorí stratu, veď sme vyhodili manažéra kvôli tomu. Peniaze boli za záväzky nemocnice vyplatené.

Peniaze prejdu štátnou nemocnicou a keďže štátna nemocnica stále vyrába dlh, tak jej ho štát ešte zvýši tým, že bude požadovať štátne peniaze za oddĺženie od štátnej nemocnice späť.  To chcem vidieť túto andersenovu rozprávku v praxi.

Andersenova rozprávka v podobe sankcii pokračuje:

Sankcie:

  • zmrazenie navyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima,

  • nemožnosť čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie,

  • iniciácia zmeny štatutárneho orgánu,

  • pokuta za porušenie zmluvných povinností.

Nezabúdajme, že nie sme vo vzťahu štát-sukromník, ale vo vsťahu štát-štát!  Takže štátna nemocnica zaplatí štátu pokutu. A z čoho? Veď pokutu dostala za to, že je furtom v strate. Požičia si od majiteľa, teda od štátu? 😉

Vankúš platového automatu garantovanej valorizácie a výšky platov je dostatočne veľký, aby málo schopných nemotivoval. Primárom potom už je úplne jedno, aké sú hospodárske výsledky, ako sa indikujú lieky, ako sa narába s materiálom.

Až 85% nákladov tých nemocníc sú už dnes, v stave vyrábania straty, mzdové náklady. Kde chcú vziať peniaze na pozitívnu motiváciu nad dnešný rámec?

Rovnako politickým rozhodnutím je ponechanie nadpočetných (nie podľa mňa, ale podľa dát OECD) postelí a celých oddelení, aj keď to nedáva žiaden ekonomický a ani medicínsky zmysel (počet vykonaných pôrodov pod istú hranicu za rok je životu nebezpečný).  No keď chce minister reorganozovať, rozdrnčia sa telefóny orodovníkov po politickej linke.  Znalí by vedeli rozprávať o pomníčkoch, čo si kde-kto postavil za štátne.

Dlhy štátnej nemocnice nie sú osobný problém osobných financií politicky nominovaného riaditeľa. Iniciácia zmeny štatutárneho orgánu v prostredí politických nominácii riaditeľov je andersenova rozprávka.

Áno, nezabúdajme sa pozrieť na doterajšie výmeny riaditeľov štátnych nemocníc. Sú to politické rozhodnutia, nie manažérske. Presne podľa toho smutného vtipu vyhodeného zamestnanca Googlu: „Mysleli sme, že chceme prijať za riaditeľa najlepšieho, ale my musíme plniť politické zadanie.“

A v tomto prostredí ma naozaj chcete presviedčať, že štátne nemocnice sú to najlepšie?

Ako vidieť sú len dve možnosti – súkromné vlastníctvo alebo totálne odpolitizovanie.  Prvú cestu nastúpili organicky samotní lekári prvými prechodmi pod súkromných majiteľov.  Druhá cesta vedie cez „Úrad pre riadenie podriadených organizácií“. Ó pardón, to by bola len imitácia. Skutočnou cestou je „Štátna spoločnosť pre riadenie podiradených organizácii“. Toto nemôžu byť úradníci sediaci na jednej chodbe s ministrom. To musia byť skutočne firemní manažéri.

Využitie čisto len jednej alebo čisto len druhej z tých ciest nie je v kontexte republikovej siete poskytovateľov správne. Musia sa zrealizovať obe paralelne. Štát naozaj musí niektoré zariadenia vlastniť z čisto bezpečnostných a strategických dôvodov. V ich prípade proste musíme počítať s istou mierou  horšieho ekonomického zdravia spôsobeného vlastnosťami štátneho manažmentu.

Riadiť ich však musí „ako sieť“ od ministerstva „nezávislá“ organizácia.  To umožňuje stanoviť transparentné a merateľné ukazovatele a súčasne ministerstvu rozviaže ruky a uvolní kapacity pre riadenie prostredia zdravotníctva.  Ako som spomenul v predošlom článku Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia, nie je možné aj robiť koncepciu pre celý sektor, aj byť výkonný manažér.

V stredu sa pozrieme na druhú stranu rovnice má dať – dal. Teda na stránku opatrení ministra Druckera v oblasti príjmov.  Naozaj ste kritikom vlastníctva poisťovne aj nemocnice jedným majiteľom? Tak to si zgustnete.

Pokračovanie…

Share Button

Milujem matematiku a tak v tejto iterácii mi Kiskova optimalizácia nevadí

Pamätáte? Prvá iterácia k normálnosti… 

Pamätáte? Nepreskakujme čakajúcich v rade na politickú zodpovednosť v prvej iterácii

Asi nepamätáte!  Lebo píšete také sebadeštrukčné hovadiny, že by ste mohli ísť robiť z fleku poradcu inžinierovi Prokopovi alebo  Leó Szilárdovi.

Tak znovu priatelia:

Nedá sa chcieť zrýchliť z 0 na 100 za 0 sekúnd, teda aby bolo v okamihu všetko na 100% najsamlepšie. Nedá, lebo pri takom zrýchlení by vás proste roztrhalo. Verte mi, o fyziológii a fyzike čosi viem.

Mne naozaj stačí v prvej iterácii k normálosti, že sa vôbec na nejakú cestu k normálnosti dáme.

V druhej iterácii k normálnosti by som už nejaké malé badateľné zlepšenia sveta vesmíru a tak vôbec očakával. Ale prosím naozaj len malé! Viete si predstaviť, že by zrazu boli všetci občania tejto krajiny nadpriemerne zodpovední, nadpriemerne poctiví?

Neblbnite! Veď ani vám sa do toho nechce. Vidím vám to na tých vašich tvárach tam pred monitormi telefónami. Ste takí ako ja alebo Kiska. V sprche nahí, ráno hladní, večer smädní a celý deň lakomí.

Keď bude poslední nehanební občan našej krajiny aspoň tak zmysluplný prezident, ako je Kiska, tak budem prvý, čo poženie Kisku svinským krokom z úradu za nápad prehnať náklady na kampaň ako firemné náklady.  Dnes čaká v rade fakt hafo, oveľa viac, oveľa väčších a oveľa sprostejších hovád.

Vo vládnych funkciách sú kadejaké hovädá, ktoré cielene chcú vybrať, zničiť, rozložiť v záujme svojho osobného pohodlia. Oproti tomu je tu zabudnutie, neodvedenie, neochránenie či voľné pohodenie  pri službe občanom.

Priatelia, majte trochu súdnosť a zmysel pre proporcie. Lebo o tom je princíp postupných iterácii k normálnosti.

Dnes tu máme poruchu trendu. Ten musíme zvrátiť. Nie jednotlivosti, ale opäť otočiť trend, ktorý dobre začal v 1989.

Ale je to vaša voľba. Ak sa chcete nechať roztrhnúť, pokojne ma bijte, že jediná právna cesta je zrýchliť v poctivosti a zodpovednosti z 0 na 100 za 0 sekúnd.

Ale je to vaša voľba, Ak chcete do slovenskej spoločnosti pustiť augiášovu priehradu a vypláchnuť každé zrnko nepoctivosti a nezodpovednosti vrátane samých seba.

Akurát si dovolím, zo svojej skúsenosti a skromne poznamenať, že buď ostanete na Slovensku sám ako kôl v plote a nebude toho, s kým by ste žili. Alebo sa rovno spláchnite sám seba.

Dajte na mňa, priatelia. Základom všetkého je matematika. A tá hovorí, že keď sa chcete dostať do bodu nekonečnej blaženosti, musíte na to použiť nekonečný počet priblížení – iterácii.

Share Button

Chválením západného smerovania a iných elementárnych vlastností, len tvoríte náklady stratených príležitostí Slovenska

Veľmi intenzívne, od polovice leta, keď mi skončilo predplatné N-ka, rozmýšľam, čo je to, ako to pomenovať, to niečo, prečo nad tým novým predplatným tak tvrdo uvažujem. Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem. Veď by malo byť pre mňa z rôznych dôvodov samozrejmé si N-ko predplatiť.

Takto to je priatelia:

Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem?  Lámal som si hlavu, luftoval mozgovňu,  odstupoval, približoval sa, nazeral zprava, zľava a nie a nie na to prísť. A potom Kostolný pochválil Ficovu vládu za prozápadné smerovanie Slovenska v článku:  Táto vláda sa dá aj pochváliť – Denník N

A bolo to!

Prehliadol som, že to, čo ja považujem za absolútne samozrejmé, to, čo považujem za nediskutovateľnú vlastnosť, čo považujem za vlastnosť nie výhodu a vonkoncom nie chybu systému, ale úplne samozrejmú, ako dusík v atmosfére, podstatu svojho bytia, tak to ONI OPAKOVANE PRIPOMÍNAJÚ, ŽE MI CHÝBA.

Ak sa pozriem touto svojou optikou na ten článok, čo napísal Matúš Kostolný, na opakované chválenie Ficovej vlády a holedbanie si nad Ficovým smerovaním na západ, tak vlastne napísal, že NIČ. Že smerácka vláda je jedno veľké nič absolútno stratených príležitostí.

A nie len, že sa takou samozrejmosťou zaoberal a vyhradil jej svoj čas a priestor v sekcii komentáre, ešte ich za to aj pochválil.

Pozor, prichádza príbeh!

Viete, priatelia, mam takú jednu životnú skúsenosť. Chodili sme s vtedy nastávajúcou mojou terajšou manželkou na kurzy country tancov. Obaja sme boli v tom čase skúsení tanečníci (aj keď iných štýlov), takže pre nás to bola len taká lahôdková malina a skvelé miesto na randenie.

Tréningy boli raz do týždňa.  Prvý týždeň sme prebrali prvé 4 figúry.

Ďalší týždeň bolo asi 30% osadenstva nových a asi 30% z minulého týždňa neprišlo, takže sme znovu prebrali tie prvé 4 figúry.  Kto niekedy tancoval country tance podľa pokynov coolera, tak chápe, že sme proste museli začať od prvej figúry.

Na tretí týždeň sa to zopakovalo zas.  Pretože prišli nejakí, čo síce boli na prvej hodine, ale na druhej už nie a za dva týždne všetko zabudli. A prišli aj nejaký noví. A zas nejakí neprišli.  A tak sme sa aj na 3. tréningu učili prvé 4 figúry. Zas.

Keď sa to malo zopakovať na 4. tréningu, tak som požiadal coolera, aby skúsil vyselektovať tých, čo majú skutočne záujem a prejavili ho aj dochádzkou.  A tak sa stalo, že cooler proste vzal tie  4 figúry ako samozrejme známe, veď sme ich preberali na 3 tréningoch a pokračovalo sa výukou ďalších 4-8 figúr.

Tých pár, čo nepochopili prvé 4 figúry odpadlo, 80% kurzu sa posunulo a od tej chvíle pevnou rýchlosťou posúvalo ďalej.

Ak sme sa chceli posunúť, ak sme sa chceli skutočne niečo naučiť, v istý moment sme museli vziať na zreteľ, že nemá najmenší zmysel sa donekonečna vracať k samozrejmým základom. 

Koniec príbehu.

Je absolútne samozrejmé, že Slovensko je na ceste po ktorej kráča západná Európa už 150-200 rokov. Pripomínať si, akí sme skvelí v tomto elementárnom, esenciálnom smerovaní,  nás len stále znovu a znovu brzdí.  Ba dokonca, my, čo považujeme nastúpenú cestu západnej demokracie, na východ ni krok, ako samozrejmú súčasť svojej DNA, to neustále nadšenie zo spoznania základov, považujeme  za  neuveriteľne nákladnú stratu z premárnených príležitostí. 

Nie nehovorím, že patríme na Západ 4x za deň. Nie nehovorím, že demokracia je absolútna nevyhnutnosť. Pretože viem, že by som tak premrhal priestor a čas, ktorý dnes už chcem venovať pokročilým víziám, ideám, súťaži myšlienok a projektov na úrovni Nemecka, Holandska, Francúzska, Švédska roku 2017.

Ak chce ostať N-ko pri tých základných 4 figúrach a uvažovať o sebe ako o progresívnych novinách, tak za tie 4 esenciálne figúry je aj tých 99 centov za dva mesiace priveľkou stratou premárnených príležitostí. (obsahuje inotaj)

11 z 10 ľudí na prahu päťdesiatky vám povie, že najdrahšou stratou v ich  živote nebola strata tej konkrétnej peňaženky či tej konkrétnej milenky. Najdrahšou stratou sú stratené príležitosti, na ktoré vám neostal čas, priestor a prostriedky, pretože ste ten čas, priestor a prostriedky venovali niečomu zbytočnému, márnemu a bezcennému.

Náklady stratených príležitostí sa tomu odborne hovorí.

Zaoberať sa  v roku 2017 pochvalou niekoho za upevňovanie smerovania na Západ, za príklon k západnému svetu je mrhanie ľudským potenciálom.  Na to, aby som vysvetľoval denno-denne učivo základnej školy demokracie, aby som o tom denno-denne čítal, aby som o tom denno-denne s niekým diskutoval, na to  ja nehrám.

Ak toto má byť ten progresívny trend pre Slovensko, tak si niekto pomýlil krajinu. Možno by mal písať  a pracovať pre Ukrajinu či Moldavsko. (obsahuje inotaj)

Share Button