Archívy kategórie: Dobrá spoločnosť

Dnes potrebujeme spolupracovať na tom, čo bude so Slovenska v roku 2030

Boli časy, keď sme hovorievali o demokratickej opozícii a režime Róberta Fica. Deliaca čiara bola pekne nakreslená.

Ficov režim padol a je len otázkou postupných krokov vyčistenie chlieva. Najprv nástup zodpovedných, spravodlivých ale hlavne charakterných ľudí. Následne oprava a úprava legislatívneho priestoru tak, aby bolo zlyhanie viditeľné, aby sa na podvody prišlo vďaka krížovej kontrole za pomoci verejnosti. Či už odbornej alebo laickej.

Strany demokratickej opozície sa v roku 2018 zjednotili pri spoločnom úsilí. Dokonca v rokuj 2016 pod spoločnou tribúnov pred barákom Bonaparte – symbolom Ficovho režimu.

Ficov režim padol, nastala rutina riadenia štátu.

Niektoré politické strany sa na vládnutie pripravovali, riešili budúce agendy, ladili kádre, diskutovali s odbornou verejnosťou. Niektorí pozbierali tenistov, amatérske bicyklistky, revolucionárov žijúcich z 30 ročnej renty zamatovej slávy… Ale stále to bola jedna demokratická opozícia, ktorá mala pred sebou svoj cieľ.

Prišli voľby a demokratická opozícia porazila Ficov režime.

Na čelo krajiny sa postavil premiér zjednotiteľ:

Premiér zjednotiteľ

Ateisti sú veľkou súčasťou demorkatickej opozície. A je pravdou, že za rozluku cirkvi od štátu nie sú len ateisti a ani nie sú všetci ateisti, čo sú za odluku. To len premiér zjednotiteľ použil argumentačný faul, aby si vytvoril nového nepriateľa z časti demokratickej opozície.

Tých 50 miliónov pre ľudí v prvej línii bol totálne zbabranou formou komunikovaný úplatok občanom v ságe „Čokoľvek, hlavne zadarmo“. Totálne zbabraná príprava, nekoordinovaný tok informácii, zlyhanie spolupráce vlastných ministrov strany premiéra zjednotiteľa.

Čemadok si za sebou nesie podobnú historickú povesť, ako Matica slovenská. Možno až na ten poklad na Alveg. Výhrady formou sprostého benešovsko-dekrétového útoku na tých, ktorí nezabudli, sú iste až prezidentským aktom hodným premiéra zjednotiteľa.

Súčasťou demokratickej opozície boli aj naši priatelia konzervatívci. Dokonca súčasťou demorkatickej opozície boli aj kontervatívci v konzervatívnej sekcii OĽaNO – materskej strany premiéra zjednotiteľa. Určite sa im dobre počúvalo, ako ich, ich stranícky šéf, vydeľuje do tábora proficovskej lúzy.

Premiér-zjednotiteľ zdá sa potrebuje rozmlátiť demokratické sily na prvočinitele. Zas tu máme novú verziu „lebo geopolitika“. Tentokrát sa to volá „lebo boj s mafiou“. Myšlienkový konštrukt všetkých hrobárov demokracie.

Akurát boj s mafiou bol vyhratý 29.2.2020 a dnes už na tom to bitevnom poli prebieha doupratovanie. Áno, ešte to bude chvíľu trvať, kým sa vyčistí verejná služba od všetkých tých Kičurov, čo si urobili zo Slovenskej republiky svoju súkromnú firmu Štát, s.r.o.

Slovensko dnes potrebuje víziu, potrebuje nasmerovanie prvými krokmi k nejakej jasnej budúcnosti.

Minister hospodárstva a môj stranícky šéf, ukázal jednu z ciest – škrtanie a zjednodušenie fungovanie tejto našej doráňanej ekonomiky. Vyčistenie chlieva na Štátnych hmotných rezervách nie je ani len nástroj na ceste. Je to čistá a samozrejmá rutina. Tým skutočným nástrojom vlády pre budúcnosť sú desiatky opatrení v kilečku z leta a pripravovaná nálož opatrení na jeseň.

To sú tie reči a skutky, ktoré zjednotili všetkých v bývalej demokratickej opozícii. Každý, od nás SaSkárov na pravo až po Progresívcov na ľavo hľadáme spoločne ako tento zámer zjednodušenia nášho štátu naplniť. Niektorí, ako Sme rodina, poukázali, že opatrenie okolo gastráčov treba lepšie pripraviť, prediskutovať, naladiť systém. Je to super, toto spolupracovanie na zlepšeniach, keď je podložené dátami, argumentami.

A tak v rovnakom duchu, ako člen toho bájneho spolku demokratickej opozície rokov 2016-2019 si prajem, aby sme rovnako boli zjednocovaní pri hľadaní lepších foriem komunkácie premiéra, užitočnejšieho organizovania kominikácie zo strany úradu vlády, či v hľadaní spoločenskej dohody pri opatreniach okolo covid-19.

Nie nadarmo mám ako jedno z dvoch kréd svojej politiky slová Mahátmá Gándhího: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Tie slová sú vzácne v tom, že myslia aj na kritikov. Cítite to tam tiež? Také to: Poučme sa z toho, čo hovoria naši kritici. Vyzvime ich, nech prinesú argumenty, čísla, overené riešenia, kontrapríklady na chybách iných.

Prinajhoršom sa len ukáže, že máme pravdu, že naozaj robíme dobrú vec správne. A prinajlepšom? Zlepšíme svoju prácu, plody našej práce budú krajšie, lepšie radostnejšie, lebo nás kritici upozornili na niečo, čo sme vo svojej zaujatosti, či pýche zo samých seba, prehliadli.

Všetci priatelia demokratickej opozície rokov 2016-2019 chcú našu spoločnú vlasť zlepšiť. Niektorí to zlepšenie vidia viac pravicové, niektorí viac ľavicové. Niektorí viac trhové, niektorí viac etatistické. Ja osobne mám úplne jasnú predstavu, aké je to najlepšie. Ale bez ich spolupráce, bez ich kritiky, by nikdy nedošlo k tak dôležitému otestovaniu nanečisto.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň! Bude sa nám spolu krajšie a lepšie žiť.

Po včerajšom statuse by každá slušná demokratická strana v normálnej demokracii uvažovala o zmene nominanta na predsedu vlády.

Revolucionára už nepotrebujeme. Ficov režim je už porazený. Dnes potrebujeme pracovať a spolupracovať na tom, čo bude so Slovenska v roku 2030.

Share Button

PRP: Všetci by chceli Dánsko, ale kúpiť si známku ani jeden, veď nie sú kamery

EU sama o sebe, požičia na svoje triko miliardy a odovzdá ich členským krajinám. No to mně vomejou.

Krajiny dostanú kopu prachov a ešte ani netušia na čo to minú. No to už rovno doneste nosítka.

Normálne pravicové je obzrieť sa po nevyužitých príležitostiach, nepokrytých úlohách, neriešených požiadavkách zákazníkov-občanov. Vyrobiť projekt, dať dohromady kalkuláciu – teda na čo a koľko to bude stáť.

Nasleduje zamyslenie sa, či to stojí za to, teda či je vôbec niekto ochotný to za tie prachy kúpiť. V prípade štátu, či to zapadá do morálnych a etických princípov spoločnosti a či to vôbec občania svojho vlastného štátu potrebujú.

A až keď všetko toto prebehne, keď to skončí uspokojivými odpoveďami, tak až vtedy sa zháňajú na to peniaze.

Aby aj moje deti, inžinier, zememerač a veterinár pochopili:

Reálna potreba legitimizuje výdavok. Nikdy nie naopak – to že mám na účte peniaze nelegitimizuje nákup každej hovadiny.

Kým občan môže robiť v slobodnej krajine slobodne aj hovadiny, teda nakupovať a míňať bez reálnej potreby, štát má z demokratickej Ústavy jedno obmedzenie, ktoré odlišuje demokratickú krajinu od východnej džamahírie. A tým obmedzením je článok 2 odsek 2:

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky – SLOV-LEX

Všetci by chceli žiť ako Dáni v Dánsku, ale ono to chce tie zákony aj dodržiavať. Nie preto, že je to napísané v zákone, ale preto, že sa patrí dodržiavať zákon, aj keď sa nik nedíva.

Na pozície ministrov nepatria biskupi, aj to máme napísané v ústave a aj tak nič. Normálne je ctiť demokratické princípy krajiny, vrátane článku 1 odsek 1.

Za diaľnice sa na Slovensku platí formou elektronickej diaľničnej známky, aj to máme napísané v zákone, lebo sme sa tak systémom zastupiteľskej demokracie dohodli. A platí to aj vtedy, keď sa nik nepozerá. Takže normálne je si diaľničnú známku kúpiť.

Normálne je, keď sme sa dohodli, že EU nebude dlhovou úniou, že EU nebude vlastniť dlhy členských krajín.

Normálne je mať politické strany založené na ideových princípoch, nie strany jedného muža.

Byť členom ideovej strany pomáha držať sa svojich zásad, aj keď sa šéf nepozerá, aj keď by ste nemuseli, veď máte moc a psi nech si brešú. SaS je ideová strana, takže máte istotu, že keď potrebujete posúdiť nové udalosti, stačí načrieť do ideových základov.

SaS je liberálna pravicová strana. Ja som pravicový liberál. A to sú tie východiská.

Normálne je…

Napríklad, aby štát vytváral priestor, formoval pravidlá, definoval obmedzenia, samotné podnikanie, produkciu výrobkov a služieb má nechať štát na súkromný sektor. Štát potrebuje na svoje fungovanie, na plnenie svojich neodcudziteľných sociálnych úloh peniaze. Jediný príjem štátu je z daní jeho vlastných občanov. Občania proste musia podnikať, inak nemá kto platiť dane.

Keď podniká štát, tak zisky štátnych firiem sú len iná forma daní, alebo neopodstatnené predraženie. Dane, zas v zmysle ústavy, musia byť dané zákonom. neopodstatnené predraženie je trestné. Takže podnikanie štátu bez zisku? Bez zisku ale nemá zmysle podnikať. Naprie tomu, že máme 103 ročnú ruskú skúsenosť, 40 ročnú československú a čerstvú 20 ročnú venezuelskú, furt to bude nejaký objaviteľský idiot skúšať.

Tak prečo chce Matovič a Remišová brať občanom chlieb a štátu príjmy z daní?

Podnikanie vo firme Štát s. r. o., to už naozaj nie.A ak to niekto myslí ako záchranný sociálny program, tak si zmýlil storočie, profesiu aj štát. Štáhttps://dennikn.sk/minuta/1980315/?ref=ampm

Uverejnil používateľ Martin Pilnik Piatok 24. júla 2020

Nie je rozdiel v podnikaní štátu v IT alebo v plastových oknách. Vždy to stojí za exkrement a veľa peňazí, výsledok je zas len a len Kičura, občas nie v zlatej, ale v bledo-modrej. Pamätáte? Kaliňák chcel vyrábať plastové okná

Skúšať odrbať pravidlá, veď sa nikto nedíva, veď mám tú moc. Furt to niekto skúša a potom sa čuduje, že to zas nevyšlo. Nikdy to nevyjde!

Dodržiavať zásady, aj keď sa nik nedíva. Držať sa plánu, aj keď sme už konečne pri moci. To je to čo odlišuje Dánov a Slovákov, traduje sa v legendách. Všetci by chceli žiť v Dánsku, ale odrezať si ucho, ani jeden.

Share Button

Nemá zmysel do toho rýpať, hovoria dáta a odborná skúsenosť o psychiatrii aj o interupciách

Keď dostane šofér autobusu na diaľnici infarkt myokardu , je to úplne rovnako patologický stav, ako keď sa chalanovi pomiešala chémia a elektrické impulzy v mozgu vo Vrútkach. Dokonca aj následky sú veľmi podobné. Závisia len od šťastia a vonkajšej súhry okolností.

Neprešli ani dva dni a v ČR vošiel autobusár na železničné priecestie a zrazil ich vlak. Dôsledok je 9 ľahkých a 1 ťažké zranenie. Príčina sa zisťuje (stav z 14.6. 11:30).

Priatelia, choroba si nevyberá, ani trombus putujúci vo vašich cievach ani duševná porucha a už vonkoncom si nevyberá ľudská blbosť, kedy a za akých okolností zasiahne. My na okolí môžeme slobodného občana varovať a pomôcť mu stať sa včas pacientom a ochrániť ho pred tým, aby sa stal nebožtíkom. Preto platíme zo solidárneho zdravotného poistenia každému občanovi preventívne prehliadky.

A to je tak asi všetko čo v dobre fungujúcej slobodnej spoločnosti, kde sa dobre a pohodlne žije, môžeme urobiť.

Alebo máme robiť viac? Po infarkte myocardu ich treba zavrieť do dobre vetraného skleníka! Po transplantácií označiť na čele. Každého s iným postojom a iným správaním označiť za blázna. Hovadina? Áno, lebo choroba nie je dôvod na stigmatizáciu. Ani duševná. Ani pozícia premiéra či ministra zdravotníctva.

Docent Pečeňák píše vo svoje práci Klasifikácia v psychiatrii:

Závažným problémom je aj stigmatizácia skupín občanov, ktorí majú niektoré poruchy a stigmou sa pre nich stáva aj medicínska-odborná diagnóza. Doteraz sa stretneme aj v oficiálnych lekárskych správach s pojmami debilita, imbecilita, idiócia. Pritom v niektorých krajinách by mohol mať lekár pri použití týchto termínov vážny problém. Práve zo spoločenských dôvodov bol v DSM-5 nahradený pojem (a diagnóza) mentálna retardácia.

Podobný proces sme mohli evidovať v Japonsku. Pre stigmatizáciu, ktorú v sebe niesol pojem schizofrénia (v japončine Seishin-bunretsu-byou, v preklade rozštiepenie mysle) nahradili oficiálne tento termín pojmom porucha integrácie (v japončine Togo Shitcho Sho). Jedným z dopadov premenovania bolo, že v priebehu troch rokov sa zvýšil počet pacientov, ktorí boli informovaní o diagnóze z 36,7% na 69,7% pacientov a klinickí pracovníci považujú nový termín za oveľa vhodnejší pre vysvetlenie základov poruchy na základe súčasných poznatkov (Sato, 2006)

Zdroj: Klasifikácia v psychiatrii, Ján Pečenák, UK Bratislava 2014, ISBN 978-80-223-3662-8

Používanie vhodných termínov a princíp rovného prístupu k chorobám sú jedinými z potrebných zmien. Zásadnou je aj nehľadať hneď na obuvnícky klinec kladivo rozmerov korčekového rýpadla.

Len si spomeňte, ako vám liezlo na nervy, ako vám zasahovalo do vašich životov, keď sme my zdravotníci boli preventívne opatrní a keď sme dokonca túto preventívnu opatrnosť začali aj v medziach zákona 355/2007 na nás všetkých uplatňovať v súvislosti s rizikom covid-19.

Vymeňte slovo covid-19 za duševná choroba a zistíte, čo fakt nechcete. Verte mi, fakt nechcete!

Poučenie: Aktuálne nastavenie pravidiel na Slovensku v oblasti

  • predchádzaniu následkov duševných porúch,
  • nosenia zbraní
  • interupcií a antikoncepcie
  • pravidiel pre slobodné podnikanie v obchode

JE PLNE POSTAČUJÚCE A NEMÁ ZMYSEL DO TOHO RÝPAŤ, KUA. Choďte radšej večer svojim deťom pred spaním prečítať nejakú peknú knihu.

(Nekričím na vás preto, že si myslím, že ste hlúpy, len nemám už trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.)

Share Button