Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Nebabrite sa so súťažením, darabujte!

Česká firma BigBoard  a pražská radnica ukázali tú správnu cestu:

Firma BigBoard a jí vlastněná BigMedia dostaly od magistrátu dohromady pět milionů korun na reklamní projekty „Praha nejen všech Čechů ráj“ a „Praha odhaluje své krásy nejen domácím turistům“. Peníze šly ze zvláštního magistrátního programu „partnerství pro kulturu a cestovní ruch“. MF DNES má k dispozici obě darovací smlouvy.

Pražská radnice darovala firmě spojené s Janouškem pět milionů – iDNES.cz.

Nakoniec sa len zhodnotí, čo všetko za to mesto zas nedostalo a všetci sú spokojní. Ušetrilo sa na živení úradníkov, ktorí spravujú vyhlasovanie a hodnotenie súťaží. Ušetrilo sa na úradníkoch, ktorí majú na starosti kontrolovanie efektívneho vynakladania našich daní. Dokonca sa ušetrí na policajtoch a súdoch, keďže nebudú nasledovať trestné oznámenia a žaloby neúspešných uchádzačov.

Jediného je ale škoda: Archív Youtube sa neobohatí o ďalší skvost časozbernej dokumentaristiky akým bola onehdá  Karlovarská losovačka. Veru tak, tento aspekt darabovania považujem za naozaj významný dôvod, prečo ešte neprehodnotiť zavedenie tejto progresívnej formy investovania našich daní.

Obdarabovaná firma navyše s pocitu vyššieho princípu v skutočnosti dodá oveľa viac a oveľa kvalitnejšej práce, ako keby nad ňou stál neustále nejaký audítorský zlepenec so svojimi parciálnymi záujmami.

No čo vám budem hovoriť: Raj na zemi.

Priatelia, dajte na mňa! Včera sme k zavedeniu progresívneho darabovania istoty tane vykročili aj na Slovensku.

„Uvažovali sme, že bude post podpredsedu vlády, ktorý bude koordinovať čerpanie eurofondov, ale keď sme si uvedomili, že najvýznamnejší operačný program je doprava a ide o najväčší objem peňazí, ktorý môže aj štartovať lepšie míňanie z európskych fondov, zdalo sa nám účelné ponechať centrálnu koordinačnú jednotku v rámci ministerstva dopravy,“ vysvetľoval (vtedy ešte) budúci premiér Robert Fico.

SME.sk | Počiatek má superrezort, čakajú ho projekty za miliardy.

Pod čiarou: Ako som sľúbil, najbližších 3,5 roka len nepolitické blogovanie. Veď kto by sa z vás odvážil nazvať dadaizmus literatúrou faktu?

Pod druhou čiarou: Pre čitateľov s priemerom väčším ako 1,5 (spôsobeným zlým politickým zmýšľaním prababky z koňovej strany vedúcim k trojke z občianskej výchovy),  ešte vysvetlivka: V slo-ve (dar)*(rabo)*vanie jed-nu zo zá-tvo-riek oz-na-če-ných hvie-zdi-čkou, opakujem hvie-zdi-čkou (hviezdička je toto: *) nehodiace sa škrtnúť.  Kto nehodiace sa zakrúžkoval, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu. Bude vymenovaný za ministra.

Share Button

Bez závislosti nebude poriadok

Uvažujem nad nezvládateľnosťou. Teda skôr neprispôsobivosťou. Teda skôr nad neschopnosťou iných robiť veci tak, ako si predstavujem.

Ja viem, nie je to ktovie ako hodné demokrata, ale stane sa. Stane sa, že aj takto človek začne uvažovať. Veď nebolo by to skvelé, keby ostatní robili veci tak, aby to mne vyhovovalo? No bolo!

Keď nemáte čo stratiť, začnete sa správať ako niekto, kto nemá čo stratiť.  Možno v tejto tautológii je práve to riešenie. Vzbudiť pocit, že máte čo stratiť. Vznikne závislosť a začnú vám zobať z ruky.

Keď si niečo urobíte vlastnými rukami, miniete na to vlastnú energiu. A začne vám vadiť, keď vám vaše dielo niekto rozdupe. Začínate byť od toho závislí. (Viac a podrobnejšie v Malom princovi) Akokoľvek by ste boli ľahostajní, aspoň štipôčka sa nájde. A v tom momente sa máme o čo zadrapiť.

Hm, najťažšie je na tejto úvahe vymyslieť, na čo nalákať tých nemajetných.

Mimochodom, tie závislosti sú dôvodom, prečo si nemyslím, že rozvoľňovanie pravidiel, ktoré zakazujú návykové látky je dobrý nápad.

Občas som tu na blogu použil príbeh o zásadnom rozdiele medzi problémom a nepohodlím.  V tom príbehu je to dosť významne o nastavení latky. Niekto vnímame niečo ako problém, pričom pre iného je to len a len nepohodlie. A vysmeje sa, že problémom sú oveľa závažnejšie veci.  Myslím, že potrebujeme vymyslieť, ako túto latku problému dvíhať práve tým, ktorí naše problémy považujú len za nepohodlie.  Určite oprávnene.

Ty jo, to je teoretizovania o cigánskej, muslimskej či socialistickej  otázke. Dosaďte si za osobné zámená v dnešnom texte ktorýkoľvek z týchto skupinových neprispôsobilcov.

Akokoľvek, šťastie je ďaleko od nepohodlia a problém naň ani len nevidí. Ale šťastie je dôležité.  A keďže som vždy a stále nesvoj z Misantropovej otázky: Kdo má právo rozhodnout se, komu pomůže?, hľadám furtom nejaké riešenie, ako sa jej vyhnúť. Nie len, že si ju nepoložiť. Ale predísť jej.

Share Button

Podnikateľovi sa aj socializmus hodí

Podnikateľ samozrejme musí skúšať aj socialistické metódy. Veď čo ak mu na to nejaký socialista neskočí.

V tak socialisticky uvažujúcej spoločnosti, akou Česko nepochybne je to tomu podnikateľovi dokonca aj ľahko prejde. A aby som nebol priveľmi prísny k Čechom, ostatné voľby ukázali, že Slovensko pre zmysel pre socialistické riešenia tiež nemusí chodiť priďaleko.

A práve preto ma  vôbec neprekvapí, ak počas najbližších 2-3 rokov budeme svedkom ďalších a ďalších manažérskych nápadov hrajúcich na socialistickú strunu. Boli by hlúpi podnikatelia, ktorí by sa neriadili marcovým volebným sociologickým prieskumom.

Aké sú to tie socialistické riešenia? Napríklad, že si necháme zadotovať cenu produktu z daní. Veď prečo by mala cena produktu odrážať reálny stav vecí na trhu. Radšej ju pokrivme dotáciami.

Pravicovo uvažujúci sa samozrejme diví, čo to na nás skúšajú.

Ak je trhová cena prinízka, evidentne je väčšia ponuka ako dopyt. Tak prečo vlastne nateraz dostavovať ďalšie a ďalšie kapacity? Alebo prečo vlastne vizionársky postaviť pre budúcnosť, že? To radšej pekne po socialisticky si to nechať poistiť daňami. Aby sa po dostavbe k reálnej cene ani divá sviňa nedokázala dopočítať a určiť ako ju mršia dotácie z daní.

V praxi by to zřejmě vypadalo tak, že pokud by cena na trhu klesla pod určitou hranici, stát by ji ČEZ u nové temelínské produkce doplácel. Existují tak obavy, aby se větší část investice nakonec nepřenesla na bedra státu, potažmo lidí a firem platících daně.

ČEZ chce garance na ceny elektřiny z Temelína, bojí se, že prodělá – iDNES.cz.

A aby to tá divá sviňa nemala ale vôbec jednoduché, proti takto konštruovaným socialistickým argumentom sa postaví niekto, kto sympatizuje s ľavicovými metódami. Prípadne im to prekazí dokonca ľavicová vláda. Prípade tá pravicová odkýva.

Takže aby to aj moje deti pochopili a nekrútili nad tým nechápavo hlavou ako tá divá sviňa:

Cena čohokoľvek má byť postavená len a len na schopnosti produkt za danú cenu predať. A ziskovosť sa počíta ako súčet strát a výnosov za celý životný cyklus produktu. Veď nemusí byť každá dojná krava hviezdou. Hlavne, aby nebola hladným psom.

Určite, postaviť a prevádzkovať atómku nie je program na jeden semester.  Dokonca v ranných časoch budovania blahobytnej spoločnosti ani neexistuje súkromná firma, ktorá by bola schopná dať dohromady potrebný kapitál. Rovnako problematicky by súkromník dával dohromady kapitál na komerčné využitie termojadrovej fúzie či lety do vesmíru v čase ich začiatkov.

Na to sme si práve vymysleli inštitúciu, ktorú voláme štát. Vďaka nemu dokážeme na daniach vybrať dostatok na tú prvú atómku, na ten prvý Tokamak či prvé Apolo/Sojuz.

Ale sme naozaj tak chudobní a nerozvinutí, že je dnes pre súkromníka problém postaviť atómku s biznisplánom na 30 rokov?  Alebo na nás súkromník skúša len socialistické triky?

Pod čiarou: Celé je to len a len o ekonómii, nie o technológii výroby elektrickej energie. Vôbec to nie je o tom, ako sú atómky báječný zdroj bazálneho pokrytia spotreby, v celom komplexe vlastne najčistejšie a z ohľadom na 50-100 ročnú perspektívu ropy aj najlacnejšie. Takže o ekológii niekedy inokedy.

Share Button