Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne

Vysokoemisné autá, teda pardón nízkoemisné v duchu citovanej lingvistickej perly, sa postavia pred závoru, natočia výfuky do centra a pekne to roztúrujú.

Praha, Ostrava, Karlovy Vary a Plzeň už podle průzkumu MF DNES připravují plán, jak konkrétně využijí možnost zřídit v nich nízkoemisní zóny. Do těch budou moci pod hrozbou pokuty vjet pouze auta s nízkými emisemi.

Velká města chtějí zatočit s čoudícími auty, nepustí je do ulic – iDNES.cz.

Tak, tak priatelia, rozkážeme vetru-dažďu, postavíme im hranice. A nie že sa nájde nejaký podvratný veterný živel, ktorý bude fúkať cez hranice. Bez pasu a colnej deklarácie ani vánok neprekĺzne, sesi bon.

Listina základných ľudských práv sa zahanbená krčí zhužvaná v zapľuvanom kúte slobodnej mysle 4. cenovej skupiny. Slobodu si leda ak za peniaze kúpime.

Share Button

Vo sne, v ktorom libertariáni znárodňujú

Konštrukcia niektorých experimentov je tak zhovadilá, že posudzovať ich výsledky je oprávnený len diagnostikovaný nositeĺ f-kovej diagnózy. Davidovi sa niečo podobné podarilo. Libertariáni jsou stoupenci radikálního přerozdělení bohatství – jilm.cz To čo spísal je taká, ale taká oná, že si zaslúži čestné miesto u mňa na poličke. Verím, že ma poznáte natoľko, že nebudem obvinený z neschopnosti argumentačne to vyvrátiť. Ja by som aj, ale hneď na začiatku, keď sa rozhodol, že libertariáni by dali dnes dohromady socialistický štát, socialistickú ústavu… A keďže sa nám to takto rozbehlo, vývody už skutočne nie je možné rozporovať. Viete, ide o to, že to hneď na začiatku nazval myšlienkový experiment. Nie hodnotenie historického vývoja. Ale myšlienkový experiment. Takže položil na stôl experimentálne východiská. Nie skutočné historické východiská. Jednoducho povedané: Z hovna bič neuplatieš. Pritom by stačilo, aby v momente, keď myšlienkový experiment prišiel do momentu, kedy sa zakladá štát, bolo použité slovo solidarita. Namiesto toho v jeho expermente začnú libertariáni znárodnením. No onéé. Pod čiarou: To „f-ková diagnóza“ nemá s Facebookom nič spoločné. Je to narážka na Medzinárodnú klasifikáciu chorôb. Aj keď, možno to nie je tak úplne náhoda.

Share Button

Priama demokracia by bola super, ale sme leniví

Veľmi správny postreh k referendu:

Páni politici, prestaňte ma otravovať s výkonom namiesto vás.

Áno, je to tak. Aj sa nám nepáči, že politici rozhodujú za nás. Aj sme lenivý sami za seba rozhodovať.

A nalejme si čistej pepsikoly: Ani sa to vlastne nedá. A tak sme si vymysleli zastupiteľskú demokraciu. Zvolíme si za seba niekoho, kto bude za nás pracovať.  My a za nás.

A títo naši zástupcovia sú práve takí, akých sme si spomedzi seba vybrali. Všimnite si, že týchto zastupiteľských krokov až k Parlamentu je niekoľko. Hovorí sa tomu odtrhnutie mocných od reality.

Prvým stupňom je politická strana. Ďalším stupňom je miestna organizácia. Ďalším okresná organizácia. Potom celorepubliková. Ďalším je kandidátna listina do Parlamentu. Ďalším je poslanecké miesto. Ďalším poslanecký klub. Ďalším vedenie strany. A tak ďalej a tak podobne.  Až keď sa touto štruktúrou prehryziete, tak môžete povedať, že máte rozhodujúce slovo.

Až keď sa tvoj alebo môj názor dostane až k tomu najvyššiemu, tak sa môže stať realitou. A to len preto, že sme leniví.

Pritom na všetkých tých priečkach funguje demokracia. Máte dobrý nápad, presvedčíte pár ľudí a zvolia vás. Aby ste ten nápad posunuli po rebríku vyššie. Za nich. Namiesto nich. Oni s tým súhlasia, ale robiť chcú niečo iné.

Viete, demokracia ako taká funguje skvele. Trochu nám škrípe fungovanie zastupiteľského systému.  Sme až príliš leniví.

A vlastne by to ani nešlo. Súčasná spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme dokázali o všetkom kompetentne rozhodovať. Naozaj je komplikovaná? A nie je to len ďalšia výhovorka, ktorou maskujeme svoju lenivosť, svoju rezignáciu?

A vlastne sme to ani nechceli. Veď by nám ušli iné príležitosti na sebarealizáciu. Ale naozaj sme tak vyťažení vo svojich povolaniach a poslaniach? Ale veď hej, aj prokrastinácii sa treba venovať. Kto by za nás našiel toľko nových pomenovaní pre to isté váľanie sa na diváne?

Aby nevznikol omyl, nekritizujem lenivosť. Na nej nie je nič zlé. Dokonca je to jedna z matiek pokroku. Len by bolo fajn si naliať čistej pepsikoly skôr, ako začneme kritizovať demokratický systém riadenia spoločnosti. Možno by stačilo len zľahka zrevidovať mieru zastupiteľskosti v našej demokratickej spoločnosti.

Alebo to nechajme tak, a nesme sa toto demokratické rozhodnutie dôsledky. Za to rozhodnutie nechať sa zastupovať pri rozhodovaní. Nielen tie skvelé aspekty, teda že sa nemusíme trápiť s rozhodovaním o každom dzindzíku a každom onom sami, ale urobí to za nás niekto iný. Ale aj tie nepríjemné. Teda, že niekto iný za nás o tom dzindzíku a onom rozhodol. Dali sme mu na to demokraticky právo v rámci systému zastupiteľskej demokracie.

Toto bol druhý diel po prvom a bude aj tretí. O moci a úlohe peňazí v kampani.

Share Button