Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Ľahké nie je nikdy spravodlivé

Mám takú zbierku posledných varovaní. Je to zoznam indikátorov, ktoré ma varujú.  Sú dostatočne univerzálne, aby spustili varovný signál v mojej mozgovni. Jedným z nich je napríklad:

Ak tlačia na tvoj čas, niekde je skrytý budúci problém

Také to: Rozhodni sa okamžite, lebo o 10 minút už bude po príležitosti. Vždy nasleduje zlé rozhodnutie súhlasiť. Proste to tak je. Ak niekto chce, aby som sa rozhodol pod časovým tlakom, keď nemám čas vo svojich rukách, vždy výsledok neprijateľný pre mňa. Skúsenosť.

Nuž a medzi tieto moje posledné varovania sa práve prebojovalo:

Ľahké riešenie nie je nikdy spravodlivé

Pre matematicky založených vo verzii: Ľahké riešenie je  vždy nespravodlivé. To aby sme sa z tých záporov korektne neposrali.

Zbierka podporných udalostí sa mi tak rozrástla, že sa toto varovanie prebojovalo veľmi vysoko. Začalo právnou zodpovednosťou firiem a nasledovala fikcia doručenia, zodpovednosť vlastníka vozidla, zodpovednosť prevádzkovateľa diskusie či webovej stránky… Ich zoznam sa neskutočne rozrastá.

Poslednou kvapkou je nedávna kauza, kedy z 30Kč  nedoplatku vznikla exekučná povinnosť viac ako 20 000 Kč.

Pre všetky je charakteristická jedna vec: Všetky spomenuté veci sú ľahšie, pretože sa pri nich šliape na niektoré z ľudských práv.  Hej, ľahšie. To je to správne slovo, ktoré to vystihuje. Ani spravodlivejšie, ani účinnejšie, len ľahšie.

Mám taká návrh pre mojich budúcich poslancov. Zakážte postupne všetky uvedené zverstvá na ľudských právach.

Limity na exekúcie

Nastavte limit na začatie exekučného konania na 9 násobok hodnoty právneho príslušenstva (odmeny za vymáhanie, odmeny právnikom, exekútorom dohormady). Ten 9 násobok vychádza z iného môjho posledného varovania:

Nerieš kto to robí, ako sa k tomu dostal, ale aká je jeho marža.

Niekto to urobiť musí. Či už ide o dodávku počítačov alebo zvoz obetí nehôd záchrankami. Určite  je eticky podivné, ak sa v štátnych zákazkách točí stále rovnakých 5 firiem s jedným kmotrom. No fundamentálnym je, aby nás to nestálo absurdné provízie, ktoré niekto vymyslí „vlastnou hlavou“.  Takže stačí v prvej iterácii sledovať práve tú maržu, aby bolo jasné, či je všetko s kostolným poriadkom.

Tak je to aj v prípade vymáhania. Neriešme kto kedy a koľko, ale za koľko.

V prípade tých 20 000Kč pre všelijakých podržtaškov a podržpapierov je to absolútne nemravná marža. Ak by to bola 10% marža (to je práve tá istina v hodnote 9 násobku právneho príslušenstva) je to v úplnom poriadku.

Ide totiž práve o tú ľahkosť, ktorá spôsobuje tú nespravodlivosť. V súčasnosti sa prvotný majiteľ pohľadávky vôbec ale vôbec nesnaží urobiť čokoľvek, aby tých 30Kč dostal. Nemusí prijať žiadne preventívne opatrenia, proste nič ho nenúti k ničomu. Nikoho ani netrápia náklady toho vymáhania.

Stačí aby  preukázal, že vzniklo plnenie za ktoré nedostal čo i len 1kč a následne to odovzdá právnikom, ktorý sú oprávnení účtovať si oprávnené náklady. Súčasný systém im zaručuje 100% istotu, že sa k tomu dopracujú, nech sú tie „oprávnené náklady“ akokoľvek absurdné. (Chlapík, ktorému pokuta za naskočenie do pendolína bez miestenky narástla na cca 30 000 by vedel o absurdných hodnotách pokút rozprávať)

Ak by ten 9 násobok odmeny bol čo ja viem 10  000Kč, teda až pri istine od tejto hodnoty by vôbec mohol exekútor začať vymáhať a uplatniť si právne príslušenstvo, všetky plnenia do 10 000Kč by zrazu získali svojich skutočných pánov. Každý by sa snažil, aby dostal zaplatené, pretože by vedel, že čierny peter s vymáhaním je len a len na ňom. Že akékoľvek náklady na to vymáhanie pôjdu len a len z jeho zisku. Proste podnikateľské riziko.

Dnes? Aké podnikateľské riziko je čokoľvek predávať konečnému občanovi? Žiadne, veď exekúcia to istí. A občan krachuje skutočne komplikovanie. Vždy sa u neho niečo nájde.

Pod čiarou: Súčasný systém ožobračuje a nervuje priemerne slušných ľudí. Superslušňáci sa do takejto situácie predsa nikdy nedostanú (pche) a principiálny dojiči systému v tom vždy budú vedieť chodiť.

Share Button

Zakáľačka po anti-euro-hujersky lebo čítanie s porozumením

Aj to zakľaté prasa by bolo schopné čítať s väčším porozumením ako kde-aký anti-euro-hujer.

Podle nového veterinárního zákona může prase zabít jeho chovatel doma a maso tam taktéž musí spotřebovat.

Tradiční veřejné zabijačce, ať už ji pořádali hasiči, nebo zahrádkáři, učinila Evropská unie přítrž.

„Byla to i společenská událost, nejenom to, že si připravili jídlo na celou zimu. Pokud to bude tak, jak se dnes rozhodlo v Evropské unii, tak se s tím asi budeme muset rozloučit a naše děti už o tom asi nebudou za chvilku vědět vůbec nic,“ uvedl zemědělec Vladimír Řehounek.

Konec tradičních zabijaček – za veřejné hody pokuta 300 tisíc — Regiony — ČT24 — Česká televize.

Ako že to? Hasiči organizovali verejnú žranicu za účelom prípravy mäsa na celú zimu? Alebo to bola prach obyčajná reštauračka pod holým nebom?

Sú dva druhy zakáľašiek. Doma na dvore celoročne chované prasa z ktorého vznikne mäso a výrobky pre vlastnú potrebu.  To bola aj u nás skutočne spoločenská udalosť a zišla sa širšia rodina a známi. Takejto zakáľačky sa evidentne nikto z EU ani len nedotkol. Veď aj podľa starodávnych predpisov by malo byť to prasa omrknuté veterinárom. Veď čo ak…

No a potom sú tu regulárne reštauračné žranice usporadúvané kde-akým spolkom záhradkárov.  No prečo by mali byť na ne kladené iné nároky, ako keď tie isté zakáľačkové špeciality ponúka regulárny prevádzkovateľ reštauračných služieb?  Spolok záhradkárov je hádam niečo viac?

Je smutné, keď najväčšími anti-eu-hujermi sa stanú akože-udržovatelia kašírovaných akože-tradícii.

Share Button

Vízia pre EU

Hneď na úvod základné body moje vízie:

  1. Európska únia ako jeden ekonomický a politický celok s centrom uprostred, vyňatým z akéhokoľvek národného útvaru
    1. Jedny peniaze.
    2. Európske občianstvo.
    3. Obecná reč
  2. Regionálna správa podporujúca ekonomickú, politickú a kultúrnu rozmanitosť.
  3. Demokracia a solidarita.
  4. Sloboda a ľudské práva nadovšetko.

Ten základný impulz, ktorý ma inšpiruje k tejto vízii je moja záľuba v pohraničných zastávkach. Naozaj sa treba postaviť na hociktoré hranice medzi štátmi v EU. Postojte si tam a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako hentem tam!

Postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

O mojej vízii nie som veľmi ochotný diskutovať.  Jedine o nástrojoch, ako sa k nej dopracovať. To čo tie 4 body obsahujú je cieľ. Vy možno máte iný, no ja mám tento. Takto presne si predstavujem strávený čas od 55. do 72. roku môjho života.

Tak teda, začnime to trochu rozmieňať na drobné. Niekoľko nesúvisiacich a nesúvislých dôvod a trochu obšírnejších popisov.

Princíp subsidiarity je práve o tých regiónoch, nie o národných štátoch. Dnes – celé Nemecko voči Slovensku – neporovnateľné. Prečo uvažovať o tom, že „prišli pomôcť záchranky aj zo susedného Holandska“, keď v skutočnosti prišli zo susedného okresu?

A to sa, paradoxne, bez centra nepodarí.

Nie menšia, ale iná centralizácia. Dám príklad: Kolega z ročníka – farmaceut české občianstvo. Obaja sme nastúpili na školu v Československu a skončili ju na Slovensku – stále v Bratislave. Ja môžem pracovať v českej lekárni vďaka kontinuite praxe a jednému zdrapu papiera z českej komory. On, keď teraz chcel začať pracovať v českej lekárni, musel v Čechách natvrdo nostrifikovať (našťastie len papierovo – láskavo mu uznali kompatibilitu školy). Skončil predsa v zahraničí.

V akom zahraničí, keď je to v EU?!? Aha, v roku 1996 to už nebol jeden štát a ešte to nebol jeden štát. No bola tu čiara na moste cez rieku Moravu.

Pracujem dnes rozkročený aj v ČR aj v SR. Ak si chcem objednať pre firmu službu (napríklad miestny mobilný tarif) v ČR potrebujem 150 zbytočných papierov a len po zložení zálohy. Domácej firme stačí  jeden papier. A prečo vlastne potrebujem miestny mobilný tarif od miestnej pobočky nadnárodnej – dokonca celoplanetárnej – firmy?!? Na hraniciach prehadzujem O2 simkartu za O2 simkartu.

Nuž, nech mi nikto nehovorí o nejakej tesnej centralizácii, diktátu z Bruselu a podobne. Žiadna taká, čo ju potrebujeme neexistuje. Ľavičiarska zmeska komplikovaných regulácii koncových riešení bez ambícii vysvetľovať a zjednodušovať minimum.  Ale hlavne bez jasného termínovníku.

Takže centrum, ako miesto zberu a tvorby jednotných jednoduchých pravicovo ladených pravidiel pre prostredie. Pravidlá pre prostredie – to asi presnejšie vystihuje moju víziu centra Európskej únie.

A aké pravidlá sú tie pravé pravidlá? Nuž práve tie, ktoré demokraticky postúpia jednotlivé regióny do centra, aby ich spravovalo. Demokraticky, teda 51% a ostatní sa podvolia. Každý mal predsa možnosť o svojej regionálnej pravde presvedčiť ostatné rovnocenné regióny. Alebo si myslíte, že niektorý občan je nadobčanom, lebo sa narodil v nejakom konkrétnom zapadákove?

Kohézne fondy – už dnes makáme na tom, aby boli regióny rovnocenné. Odjakživa šikovnejší doplácajú na menej šikovných. Duchovná sila tých šikovných je v tom, že to robia s láskou a v sebeckej viere, že ak sa im prestane dariť, ich podpora sa im solidárne vráti. Solidarita.

Aha, vy hovoríte o malicherných sporoch. Adenauer by o schopnosti riešiť spory medzi Nemcami a Francúzmi isto vedel rozprávať. Nehovorte mi, že v Európe nemáme dostatok rovnako silných vodcov, ktorí by každých 5-7 rokov mohli medzi sebou demokraticky súperiť.  A keď sa taký narodí v Podbrezovej, bude mať rovnakú šancu riadiť EU ako tá baba Kasnerová. No na rozdiel od nej so silným mandátom založeným na vôli Švéda, Baska, Bretaňca a Východniara. Tomu ja hovorím Cieľ.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Ciele treba vidieť, nie proces

Pri akejkoľvek kritiky dnešného stavu a tvaru eu-parlamentu a eu-komisie si treba uvedomiť, že sú momentálne uprostred tak 20-50 ročného procesu k skutočnému parlamentu a skutočnej vláde. Takže samozrejme je to paškvil na demokraciu a efektivitu.

Pri kritike ostatného summitu treba vidieť ciele, nie krátkodobé pocesné riešenia.  Cieľom má byť zachovanie jednej meny. A strašne sa mi nepáči, že sa tu kvázikoncepšne diskutuje ale o procesných riešeniach

Ak by sa Nemci boli bývali boli zamýšľali nad procesom zjednocovania, dodnes by tu boli dva nemecké štáty. Áno, Nemecké zjednotenie je pekný príklad v malom a superrýchlom. Veď Merkelová by bola inak východná Nemka! Berme ju tak. Východná Nemka postavila na stôl návrhy pre Fínov, Baskov a aj slovenských Východniarov.

Už tú moju víziu cítite? Hranica je len čiara, ktorú si sami kreslíme krížom cez cestu a pole.

Share Button