Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik - optimista

Zamneď: Hodnotiť Mandelu podľa zákona, alebo podľa svedomia?

Okolo práve umretého Mandelu sa rozhoreli diskusie okolo jeho kontroverzného života. Sú v zásade dve:

Na konto těch, co v poslední době objevili, že Mandela byl terorista a komunista , moje reakce na otázku co mi položil

Marek Hirato – To mi připomíná, pokud půjde Breivik do sebe (po vzoru vězně (teroristy) Mandely), stane se jednou významným mužem?

Martin Binarniladin Marx – Mandela ve svém životopise oponuje představě, že je někým kdo šel do sebe. On se s velkou odvahou a nasazením života postavil amorálnímu potlačovatelskému systému , což je jednoznačně pozitivní věc a tím ke stejným postojům inspiroval velké množství lidí, kteří o něm nic jiného nevěděli. Takže kdybych se měl držet analogie s Breivikem …Pokud by Norsko bylo napadeno a ocitlo se ve válce, Breivik se dostal z vězení a s nasazením vlastního života dlouho a úspěšně bojoval proti okupantům a inspiroval ke stejnému boji a odvaze spoustu Norů i neNorů, pak ať se nám to líbí nebo ne , stal by se významným muže s významným podílem na Norském osvobození a Norové by podle toho s ním nejspíš i nakládali ..

Každopádně , pokud jde o spornější kapitoly Mandelova životopisu …netroufám si ho soudit, Čertví co bych já sám stihnul napáchat za rozlobené pitomosti, kdyby měl žít jako černoch za apartheidu …

No a ten druhý pohľad tiež nemá chybu:

Shrnu to, co tu už dva dny všichni řešej‘, sám pro sebe.Boj proti apartheidu – plus sto bodů. Udělat z relativně bezpečné a ekonomicky prosperující země zemi s enormní kriminalitou a ekonomikou v úpadku, apartheid nahradit rasismem s opačným znaménkem – mínus kolik přesně bodů? Zdroj: FB

Tak, tak, súvislosti sú vždy dôležité.

A potom je tu ešte tá zahrčkaná súvislosť slova „revolúcia“. Nesmieme zabúdať, že „revolúcia“ nie je „demokratická zmena„. Takže je nezmysel na revolúciu klásť rovnaké požiadavky, aké sú obvyklé v demokratickej spoločnosti v ktorej teraz žijeme.

Veľmi pekne to charakterizuje jeden prípitok vo filme Lovci pokladov:

Prípitok. A na čo? Na vlastizradu! Tú páchali všetci tí, čo podpisovali Deklaráciu. Ak by prehrali vojnu, obesili by ich, sťali, vláčili a rozštvrtili. Hej a moja najobľúbenejšia časť: Vyvrhli by im vnútornosti a spálili by ich.

Takže! Na tých, ktorý urobili, čo bolo vtedy zlé, aby vykonali to, o čom vedeli, že je správne – podľa svedomia.

Aj len dodám: Budem sa brániť akejkoľvek revolúcii, pretože je zlá podľa platných zákonov a podľa demokratických pravidiel. Ale keď sa už naozaj inak nedá, je revolúcia dobrá podľa svedomia. Ale kto to rozhodne? Múdri sme až keď už netreba.

Share Button

Na našu škodu zabúdame na prezumpciu neviny

Kua, plné meno a popis skutku pred nadobudnutím účinnosti rozsudku, to je prezumpcia neviny ako vyšitá.  Tento prístup ma tak neuveriteľne nasiera.

A viete prečo? Lebo ignoráciou elementárnych pravidiel, ako je napríklad prezumpcia neviny, nabíjame práve takým zmätkom, ktorí sú nakoniec odsúdení. Ale kým sa to stane s radosťou a pekne nahlas vykrikujú, ako sa im ubližuje.

Server Lidovky.cz přinesl příběh Ondřeje P., který se dostal do exekuce kvůli falešné pokutě. Revizor Petrů se totiž na podzim roku 2008 shodou okolností dostal k jeho osobním údajům, na které poté vypsal pokutu za jízdu načerno. (VÍCE ČTĚTE ZDE)

Jak serveru potvrdila mluvčí Obvodního soudu pro Prahu 8 Michaela Janoušková, revizor za to dostal minulý týden trest devět měsíců s 18měsíční podmínkou a zároveň má poškozenému zaplatit exekuci i náklady na soud, celkem 29 tisíc korun.

Přesto Alexandr Petrů prozatím zůstává revizorem pražského dopravního podniku. Proti rozsudku se totiž odvolal. „Rozhodnutí není pravomocné.

Zdroj:  Revizor, který udělil falešnou pokutu, je stále ve službě | Zprávy z domova | Lidovky.cz.

 

To je taký problém, aby lidovky.cz počkali s celým prípadom do právomocnosti rozsudku?!? Ako fajn by bolo potom uzemniť akékoľvek námietky jedinou krásnou vedou: „Súd ho odsúdil, tak čo chcete namietať?“

Ale kvôli snahe ukojiť našu krvilačnosť, kvôli snahe ukojiť našu zaujatosť uverejňujú noviny na našu spoločenskú objednávku fakty bez najmenšej argumentačnej sily. Naopak, dávajú argumenty kadejakým odkundesom o svojej ublíženosti. Už len aby sme sa v obvyklom duchu postavili na stranu vyfabulovaného chudáka, ako to bolo v prípade tikadlového šoféra autobusu.

Viete, ani by som sa poskúsenostiach zo Slovenska nečudoval, keby sa českí daňoví poplatníci museli poskladať na nemajetkovú ujmu za nepodloženú urážku. Veď ako hovorí jeden už pomaly legendárny rozsudok: „Aj v prípade, že by tvrdenia odporcu boli preukázané ako pravdivé, odporca v čase vyhlásenia výrokov nebol oprávnený podsúvať verejnosti skutkové tvrdenia, ktoré navrhovateľa s trestnou a nepreukázanou činnosťou spájali.“

Share Button

Ako vás má politik, ktorého nezvolíte, zastupovať v orgáne, do ktorého ste ho nezvolili?

V predchádzajúcich článkoch seriálu o poučení z banskobytrických župných volieb som popisoval čo sa udialo. V tomto článku ukážem, čo demokrat má urobiť. Ako má demokrat vysielať signály.

Najprv si ukážeme, ako funguje zastupiteľská demokracia:

  1. Utriedim si sám pred sebou svoju predstavu, ako by mal vyzerať štát, v ktorom by som chcel žiť.
  2. Vyberiem si stranu, ktorá navrhuje rovnaké, alebo aspoň podobné riešenia
    1. použijem preferenčné hlasy na výber takých osobností, ktorým verím, že dokážu splniť volebné sľuby
  3. Snažím sa presvedčiť aj svojich priateľov, že tá strana je fajn.
  4. Ak neexistuje strana, ktorá navrhuje rovnaké alebo aspoň podobné riešenia, ako by sa mne páčili, tak založím stranu svoju.
  5. Idem k voľbám a hodím to tam.
  6. Po 4 rokoch zhodnotím a začnem bodom číslo 1.

Áno, takto jednoduchá je demokracia! A len ja som zodpovedný, koho som tam hodil.

Hodil som tam pred 4 rokmi niekoho, kto sa na mňa vykašľal? No tak ho tam znovu nehodím. Strana má síce dobré vízie, dobré riešenia, ale tí ľudia v strane sa mi nepáčia? Priatelia, každá kandidátka má aj svoj koniec. Názorne nám to predviedol Matovič, ktorý sa prekrúžkoval z konca kandidátky SaS. Ide to! Protestným hlasom proti, je výber nových ľudí. Už roky, tu na týchto stránkach, hľadám charakterných ľudí. 

 

Vaša obľúbená strana nereflektuje na preferenčné hlasy? Tak sa angažujte v straníckych štruktúrach.  Každá strana má nejaké primárky, nejaké snemy, zjazdy. Presvedčte svojich straníckych kolegov, že by ste boli lepší predseda ako ten doteraz.  Ide to! Frešovi sa to podarilo. Kollár to prehral len tesne.

Nikto a ani žiadna strana vám nevyhovuje? Založte si novú. Ide to. Joža už nebavilo ukazovať na diery v sociálnych zákonoch, tak sa pridal k Sulíkovi, dali dohromady stratégiu a nakoniec bol tvorcom legislatívy. Takej, akú chcel mať v štáte v ktorom by sa mu páčilo žiť.  Vy si myslíte, že mali byť jeho riešenia iné? No tak to urobte ako on, založte stranu, dostaňte sa do vlády.

Demokracia je krásna, lebo každý jeden z nás má možnosť byť minister. Nemusíte sa ani narodiť do dobrej rodiny ako v kráľovstve a ani nemusíte byť miliardárom (Oni sa k vám radi pridajú v pozadí). Všetky dnešné parlamentné strany sú skutočne demokratické, pretože sú otvorené. Napríklad SaS aktívne vyzýva Priateľov slobody. Do Smeru sa môžete tiež prihlásiť. Dokonca majú aj mládežnícku organizáciu pre výchovu nádejných politikov.

Žiadna z nich fyzicky neprenasleduje nikoho za iný názor. Žiadna z nich vám nenabandží a ani vás fyzicky nezlikviduje za to, že si založíte novú stranu. Ide to. Lipšic stále behá na zdravých nohách. Kollára som leda tak ohovoril. Každá z nich vám po 4 rokoch dovolí voliť slobodne.

Aha, máte pocit, že je to móóóc práce. No ale demokracia nie je zadarmo. Musíte sa o ňu pričiniť! Nechce sa vám? ONI politici nech to všetko spravia? A vy budete len vysielať signály.

Priatelia, už chápete, prečo nedokážem obviniť z voľby neonacistu súčasné demokratické strany? Žijeme v demokratickej občianskej spoločnosti. Vďaka tomu my rozhodujeme o tom, ako bude vyzerať naša spoločnosť.

Nie? Tak znovu.

Nalejme si čistej pepsikoly v tom čo ľudia vybrali. Prestaňme tárať o tom čo odmietli, čo signalizovali. To je úplne jedno. To čo vybrali sa bude od tej chvíle po voľbách realizovať. Voľby nie sú o tom, čo sa NEbude realizvať. Sú o tom, čo si vyberáme, aby sa realizovalo.

Kto chce menej štátu volí pravicu, kto chce štátnu ochranu volí socialistov. Komu sa nepáčia doterajšie riešenia, založí novú stranu a snaží sa vyhrať voľby. Tých čo je viac, tí vyhrajú a 4 roky je taký štát. Kto chce nacizmus, volí nacizmus. Kto chce komunizmus volí KSS. Tak jednoduchá je demokracia.

Voľby sú proste o nás. Nie sú o žiadnych signáloch niekomu inému.  A už vôbec nie o nejakých signáloch politikom za to, že sa o nás nestarajú.

Veď sa len započúvajte do toho, čo hovoríte: Nezvolím ho, aby vedel, že sa o mňa má lepšie starať.

Prosím vás, ako sa niekto môže o vás postarať, keď nemá žiadnu moc? Keď žiaden zákon, ktorý predloží nebude schválený? Ako vás má politik, ktorého nezvolíte, zastupovať v orgáne, do ktorého ste ho nezvolili?

Hm, zvolením niekoho, kto vždy v 20. storočí znemožnil akékoľvek ďalšie voľby, ste dali signál demokratickým stranám, aby sa po nasledujúcich voľbách o vás lepšie starali.

Cítim sa ako lietadlo.

Share Button