Všetky príspevky od Martin Pilnik

lekárnik – optimista

Výroková logika by bola fajn, ale je tu historický kontext

Frikulíni sa oháňajú všelijakým trvalo udržateľným dobytkom.  Toť nedávno som linkoval nezabudnutiahodné argumentačné fauly v oblasti komunikácie s deprivantom. Ale stále mi to tak nejako neštimovalo. A potom som ostarol.

Mám manželkinu štyridsiatku na krku a  do svojej sa už aj kameňom trafím.  A tým to je, že tie poučky stále viac a viac neštimujú. Mám poučenie z histórie. Ale takej, ktorá je úplne autentická. Dokážem vytvoriť kontinuálnu líniu v kontexte, v aktuálne nevyslovenom až k rozporovanému výroku.

História ma učí.

Pamätáte? „Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.“ Pretože na dôkazy sa vzťahovala amnestia. Živo si pamätám, že som bol v našej škole, pozrel na referendové lístky a otočil sa na cestu domov.

Lege artis sa skutok nestal. Ale keď vidím kontext? Mám prehľad o úlohe motivácie a vidím podklady k tej motivácii, to sa naozaj ťažko pracuje v čistej izolácii posudzovaného výroku.  Asi by som to pomenoval: Som pripravený, keďže vidím o krok ďalej.

Samozrejme, môžem sa mýliť. No zásadné je, kde má byť dôkazné bremeno. Na mne? Aby som dokázal, že sa vyjadrujem logicky správne, bez predsudkov a s porozumením písaného textu? Alebo na autorovi výroku, aby jeho ďalším pokračovaním udržal kravu trvalo udržateľnú?

Idiot sa nepoučí z histórie. Takže je to na vás. Aby vaše výroky boli v kontexte histórie vašich skutkov a v kontexte vašich motivácii do budúcna uveriteľné.

Už len tak tíško pre seba. Čím ďalej to bude horšie. (To len aby som sa nečertil podaromnici. )  Zažitého bude viac, skúsenosti pribudnú. Ani moja  vlastnosť, že píšem  každý štvrtý krok riešenia rovnice

Keď napíšem “Že by sa presťahoval do Plzne?”, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou.

Keď si čítam ten svoj starý článok – vlastne sa to za tie roky nezmenilo. Po troch rokoch narážam stále na to isté.

Chcú sa so mnou hádať o izolovanom výroku, ale konajú kontinuálne v súlade so svojou históriou, ktorú si neuvedomujú. A keď im formou odhadu ich budúcnosti pripomeniem históriu, tak sa rozčuľujú, že to nie je fér, že to nie je v súlade s trvalo udržateľným dobytkom. Dobytci.

A aby to aj moje deti pochopili:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Čítajte viac: http://maly.blog.sme.sk/c/72147/Trvale-udrzitelna-krava.html

Ak ste žili v Afrike a ten vlak bol v Afrike… Ak cestujete vlakom a máte prehľad o hospodárení ČD… Ak dotyčného poznáte už 22 rokov…  Takže je len na kontexte ktorá z odpovedí B-Z sa ukáže čoskoro ako správna. Môžete sa samozrejme mýliť a staviť na istotu odpovede A.  Ak ale dobre vyberiete niektorú z B-Z, budete mať konkurenčnú výhodu.  Nebudete spravodliví, občas sa sakramentsky seknete, ale budete predvídaví.

Skúsenosť so šoférovania o predvídavosti je na nezaplatenie. Život sa totiž nedá zaplatiť.

Nabádam k predsudkom?  Pozor nezabúdajte, že všetko má kontext. Predvídavosť bez kontextu dobroty, lásky a „každý má mať šancu“ by nebola predvídavosťou, ale zaujatosťou a predsudkom.

Veď vám hovorím, kontext je dôležitejší ako by sme chceli.

Share Button

Pokora jedného z miliónov poučeného z histórie a skúseností

To, že sa celý vesmír točí okolo zeme vychádzalo z pozorovania. A ešte trochu z ľudskej sebastrednosti. A potom prišli pozorovania, že sme jedno z N telies a stred je niekde úplne inde.  Ale my sme to tak videli, takže to bola pravda. Jedine pohľad do histórie nás môže ochrániť od opakovania rovnakého.

Tisícky lokálnych špecifík pochádzajú z osobnej sebastrednoti. A proti nim je pozorovanie sveta z nadhľadu, vďaka ktorému sa vždy ukáže, že lokálne špecifikum je osobná túžba jednotlivca. Túžba, aby sa svet točil okolo neho. A potom, veď on to tak aj vidí. Až skúsenosti nás môžu ochrániť pred opakovaním rovnakého.

Bavia ma „odborníci“, ktorí majú pravdu, lebo oni to tak vidia. Lebo oni to spočítali na základe svojich dát a skúseností.  Postavia gigantický chrám svojej teórie. A potom sa na to mrknete z nadhľadu a vánok od mihalníc im to celé zbúra. Ich pozorovanie je v širšom súbore len štatistickou chybou.  Lebo história nás naučila a skúsenosť túto teóriu opakovane potvrdzuje.

Takže ako na to? Máme metodológiu ktorej sa hovorí dvojitý slepý pokus. Prvýkrát je to zaslepené, keď zbierate dáta a neviete či sú to dáta vzorky alebo dáta štandardu. A druhýkrát je to zaslepené, keď neviete či vyhodnocujete dáta vzorky alebo štandardu.  Toto je všeobecne uznávaná nepriestrelná metóda. Určite ich je viac, ktoré z historického nadhľadu zabezpečia istotu pravdivosti.

No a potom príde filkulín, ktorý jasne vie, odkiaľ zbiera dáta a ako ich má vyhodnocovať.  Namiesto toho, aby dokázal, že jeho metodika je dvojitým slepím pokusom (alebo iným nepriestrelným beťárstvom), snaží sa ukázať, aký je super odborník.  A odborník by predsa neurobil chybu v metodológii.

Ja mu vlastne nakoniec verím. Veď on to tak vidí už odpočiatka. Len nikto nesmie mrkať. 😉

Share Button

Zamneď: Teplý bonz z príčin nepatrných či prechodných

Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.

Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:

„Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook“:

Twitter / keff85: „Udávání svých blízkých ….

Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.

Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?

Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu.  Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?

Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.

Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: „A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?“

Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo.  Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol  radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.

Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.

Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?

Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?

Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.

Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.

Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.

Nepohodlie je práve tým indikátorom, „že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…“. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.

A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?

Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?

Život je jeden z najťažších. A „naše vlast nevzkvétá.“

Share Button