Od hovorcu prezidenta Havla, Ladislav Špaček, som sa priučil jednu poučnú pravdu: „Keď sa mu raz nejaký politik chváli, ako vybehol s novinármi, že im nič dôležité nepovedal, tak Špaček tomu politikovi odpovedal: „A načo ste tam potom boli.“ (Zaznelo v jeho memoárovej knihe „Deset let s Václavem Havlem„)

Jedno Murphiho pravidlo hovorí: „Rob si poznámky, ukazujú, že si niečo robil.“

Komu niet rady, tomu niet pomoci.  Najvyšší predstavený Erika Tomáša učí svojich ako sa s novinármi nekomunikuje.

Dokonalé č.b.t.d. Chodia na tlačovky a nič nepovedia, o ničom pre istotu neinformujú a potom sa divia, že novinári o tom ničom nepíšu.

No a tak Konstantin Cikovsky veľmi správne a s eleganciou zhodnotil to nič, čím sa dnešná vládna koalícia prezentuje.

Namiesto toho sa po štyroch mesiacoch rozhodol Erik Tomáš priznať, že je ako štátny tajomník zbytočný, že sa tam nudí, že ho tam nikto nepotrebuje, že ho nepustia k najcennejším hračkám.

Deti a ich rodičia a učitelia si teraz ešte viac budú myslieť, že vládnych politikov školstvo zaujíma, len keď sa štrajkuje alebo sa delia eurofondy.

Bolí to aj napísať, ale nie je to klišé, nie je to prehnané, majú v tom úplnú pravdu. Zdroj: Pán predseda, oni ma nechcú pustiť k eurofondom! – Denník N