Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie. Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou večného života.
Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.
Keď sa na jeseň 2017 zvyšovala hranica pre vstup liekov do systému „samozrejmej“ úhrady zo solidárneho zdravotného poistenia, tak sa poslankyňa Janka Cigániková v zdravotníckom výbore Národnej rady pýtala ex-ex-Druckera, či merali prínos zmeny z 21000 eur na 38000 eur. Minister odvetil, že to už nechá na budúcu vládu.
Stropom nášho solidárneho systému sú dnes ročné náklady na liečbu liekom v sume cca 38000 eur. Akonáhle je lieky drahší, teda celkové ročné náklady na danú liečbu daným liekom sú vyššie ako 38000 eur, tak už nemôže byť taký liek preplácaný automaticky zo solidárneho zdravotného poistenia.
Minister ex-ex-Drucker na jeseň rozhodol, že dovtedy platnú hranicu posunie o (38000-21000)=17 000 eur. Rozhodol, že potenciálne 17000 na jedného pacienta dáme do liekov.
To, čo sa Janka Cigániková pýtala bolo, či by to navýšenie, teda tých 17000 na pacienta a rok neprinieslo tomu pacientovi rovnaký, alebo dokonca lepší úžitok, ak by síce nedostal daný drahý liek, ale dostal by viac inej terapie, viac osobnej prítomnosti zdravotného personálu, viac zdravotných pomôcok.
Odpoveď? NEVIEME.
Kam sa podeli odborníci?
Jeden z odborníkov na farmakoekonomiku ma upozornil, že sa tu nerozprávame v 80-90% o liekoch zachraňujúcich život do trvalého vyliečenia. Upozornil, že sa tu rozprávame v 80-90% o liekoch, ktoré predlžujú prežívanie pacientov o týždne a len výnimočne o liekoch predlžujúce terminálne štádia ochorení o jednotky mesiacov.
Veru tak, zázraky v medicíne sa dejú len na stránkach bulvárnych časopisov. Na oddeleniach dlhodobej starostlivosti, v hospicoch, v domácnostiach sa len pomalšie alebo rýchlejšie blíži neodvratný koniec. Alebo sa jedná o nekontrolované experimenty na ľuďoch s vierou v liek väčšou ako vedecké poznatky o danom lieku.
Na nedávnom stretnutí nášho zdravotníckeho týmu s občanmi v Bratislave sa nás jeden chlapík z hľadiska pýtal: „Ako zabezpečíte, aby sa lekár nerozhodoval podľa peňazí, ale podľa medicínskych potrieb pacienta?“
A moja odpoveď bola okamžite naporúdzi: „Odborníci!“
Vždy pomáha keď sa rozhodovanie o peniazoch a rozhodovanie o medicíne oddelí. Oddeliť miestne aj časov.
Oddeliť rozhodovanie o financovaní liečby, oddeliť vyjednávanie o cenách od rozhodovania o spôsobe terapie. Aby o finančných aspektoch liečby rozhodovali odborníci na farmakoekonomiku. Aby zhodnotenie alternatív bolo dávno rozhodnuté pred tým, ako pacient liek alebo inú formu liečby potrebuje. A toto zhodnotenie alternatív, ich ocenenie a vyjednávanie o ich cene robili odborníci na vyjednávanie, na hodnotenie. Nie politici a vonkoncom aby sa toto rozhodovanie dialo v akýchci privátnych komisiách poisťovní udeľujúcich výnimky za zavretými dverami.
Potom sa o medicínskych otázkach budú rozhodovať odborníci na medicínu bez zaťaženia ekonomickým balvanom. Potom sa každý lekár môže oprieť o štandardné terapeutické postupy, ktoré pre každého občana, bez ohľadu na to, či to bude v Snine, alebo v Senci zaručia každému pacientovi rovnako odbornú liečbu. Tieto postupy zas vytvárajú odborníci, nie politici.
Je to práve o vytvorení priestoru pre odborníkov, aby ONI boli tí, čo rozhodujú o liečení pacienta. Bez zapojenia odborníkov budeme čeliť šialenej záplave falošných informácii, populizmu a bulvárnemu citovému vydieraniu. A budeme im čeliť bez akejkoľvek šance aspoň minimálneho vysvetlenia.
Nie, nie je spravodlivé, že sa musíme rozhodovať len preto, že máme v solidárnom zdravotnom systéme obmedzené zdroje. Nie je to ani etické, nie je to ani morálne. Pokiaľ budú zdroje, ktoré ako spoločnosť vložíme do solidárneho zdravotného systému, obmedzené, bude život vždy nespravodlivý.
Naozaj by som chcel, aby sme mali nekonečné zdroje na liečenie. Ach ako by som to chcel!
Nemáme ich a ak vám niekto hovorí, že vám zabezpečí liečenie nech to stojí čo to stojí, klame vám tou najnehanebnejšou lžou. Klame vás zárukou nákupu večného života za peniaze, ktoré nikdy nemal.
Vďaka solidárnemu princípu máme každý z nás na svoje vlastné liečenie k dispozícii naozaj veľké zdroje. Nie sú však neobmedzené.
Preto jedinou a zásadnou požiadavkou na ich správcov musí byť: Obhájte vami navrhnuté riešenia ako riešenia s najväčšou možnou efektivitou. Mne jedinú záruku dáva zapojenie odborníkov a otvorenosť v informovaní občanov. A preto v tomto duchu aj v tíme SaS pre zdravotníctvo konám.
