Slovenská podpora športu ako vzorový socialistický prežitok

Vedci, ako inak, britskí vedci, prišli na to, že či chceme alebo nie, pri spoločnom fandení sa vyplavia v tele kadejaké chemické pôsobky, ktoré vytvoria pocit šťastia.

Keď sú ostatní zamestnaní sledovaním hokeja, nestrieľajú po tebe či inak sa nesnažia zabiť blížneho svojho. Robia niečo iné a teda sme v bezpečí. To už je dosť dobrý dôvod na osobné šťastie, nie? O starom Grécku sa traduje, že počas ich olympiády sa nebojovalo.

No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade.  KUS ŠŤA-STIA DO KAŽDEJ RO-DI-NY!

Vraj existuje vesmír, kde majú súvzťažnosť medzi daňovými výdavkami na šport a výdavkami zo solidárneho zdravotného poistenia. Vraj tam prišli na to, že keď zdraví prispejú zdravým na šport, tak potom zdraví nemusia až tak veľa prispievať chorým na udržiavanie týchto chorých pri živote po päťdesiatke. (A naozaj nie preto, že by športovci pri športe kapali ako podenky.)

No nie je to skvelé? MALI BY SME… ozve sa skandovane na 11 z 10 sociálnych sieťach, v uliciach, v krčmách, proste všade. ZA ZDRA-VÚ SPO-LO-ČNOSŤ!

Základom všetkého je matematika.  Tentokrát odčítanie.

Bude zaujímavé sa po olympiáde pýtať, ako sme, ako štát, za posledných 10 rokov podporovali šport – jeho širokú základňu – keď medailová bilancia Slovenska bude 0-0-0 a medailová bilancia Kuzmina bude 1-2-0

Desať rokov, to je tak akurát čas, kedy mali dozrieť tí, čo bez podpory vo veku 18-22 skončili. Respektíve zahviezdi 22-ročný talent, ktorý sme v jeho 12-14. rokoch dokázali v tej širokej základni vôbec k športu doviesť.

Ani podpora prechodu juniorov k seniorom, ani dostupnosť výkonostného športu a teda široká základňa.

Veď jediným adeptom na doplnenie medailovej zbierky bolo zjazdové lyžovanie, kde sme boli svedkami neuveriteľnej športovej politiky bafuňárov. (Zuzula verzus zväz)

K tomu super hviezdna chvíľa slovenského športu: Kvalifikovaný 4-bob nakoniec nemohol za Slovensko štartovať, lebo ho šoféroval (donedávna) Čech.

Pre mňa-za mňa, nech sú medaily aj vďaka Austrálčanom či Brunejcom, no nech je vidieť, že sa spoločnosť na tom úspechu skutočne podieľala aspoň posledných 5-7 rokov ich kariéry.

Slovenský hokejový tím má viac hráčov z českej ligy ako samotní Česi. Lebo naše talenty z ostatných 10 rokov… No veď ide o to odčítavanie.

Štátna podpora športu je vzorový socialistický produkt. A v podaní slovenských vládnych politikov Smeru a SNS to presne aj tak dopadá. Ako celý socializmus.

Priatelia antišportovo založení  sa ma pýtajú, prečo by vôbec mal štát… No nemal. Jasne že nemal.  Radšej nič ako táto dnešná hrôza bez konca. A možno sa pri čistom stole skôr podarí nájsť na podporu  zdravej a zdatnej populácie lepšie nástroje ako je dnešný socialistický model podpory športu. Veď výsledky aj tak nemáme.

Ale skúsili to títo moji priatelia vysvetliť spoluobčanom, že by štát nemal podporovať šport? 

Skúste to, priatelia. Len do toho. Budem vás povzbudzovať. Ako na veľkom zápase.

Share Button

Fico o Smere: Ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele – Denník N

„Dámy mi dúfam prepáčia jedno pravdivé prirovnanie: Keď sa hovorí, že ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele,“ povedal Fico o Smere. ČSSD vyzval, aby sa personálnych zmien nebála. „Ideme do polovičnej výmeny krajských predsedov, ideme zmeniť spôsob riadenia strany, chcem ísť do veľkej výmeny okresných predsedov,“ povedal Fico. Premiér sa pritom veľkým výmenám v strane v skutočnosti vyhýba. Odmieta odvolať ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý bol zodpovedný za kauzu Bašternák,

Source: Fico o Smere: Ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele – Denník N

Share Button

Na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika

Kým my demokrati v pohode dáme priestor aj na scestné myšlienky, pri spore minulosť verzus budúcnosť máte jedinú možnosť – selektovať, kto má právo na život. Taký je totiž princíp vývoja.

Kým na línii ľavica-pravica či liberalizmus-konzervatizmus je hybnou silou demokracia, na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika.

V demokracii si slobodne môžete robiť aj sprostosti. A je len na vás, či presvedčíte iných, že majú mať vaše najobľúbenejšie myšlienky.

A nehovorte, že som vás nevaroval. Bojím, bojím tých, čo si myslia, že sa máme rozhodovať medzi myslením minulosti alebo budúcnosti.

Starý verzus mladý, biely verzus čierny, malý verzus veľký… spoločným znakom je predurčenie narodením.

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno….

Posted by Martin Poliačik on 16. február 2018

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno. Kuffovci a ich perepuť sú regresívne sily, plne otočené do minulosti, pracujúce v mentálnych aj politických konceptoch desiatky, niekedy stovky rokov starých. A progresivizmus – pohľad dopredu, je ich opakom. Dnes tak potrebným v tejto krajine.

Vymedzovať sa voči tomu, čo na sebe nedokážete ovplyvniť je znakom kadejakých šovinizmov, nacizmov, rasizmov či komunizmov.

Zlatá demokracia, kde si môžete slobodne zvoliť, aký politický postoj budete zastávať. Môžete si dokonca zvoliť čokoľvek do čoho ste sa nenarodili. Aj ako proletár môžete začať brojiť za kapitalizmus a super liberálnu spoločnosť. Ba dokonca môžete po čase zmeniť svoj svetonázor a z komunistu sa stať liberálny pravičiar.

Ale na línii minulosť-budúcnosť dopadnete takto: Ako chcete brojiť za minulosť? Čo ste sa s koňom zrazili? To musel byť ale veľký kôň, keď by ste chceli obhajovať právo na minulosť. 

Pozor, je veľký rozdiel, či obhajujete správanie sa, ktoré bolo v minulosti. Pretože časový obsah slova minulosť je absolútne prirodzená a samozrejmá vec. Čas plynie neustále a kontinuálne, takže samozrejme, že všetko (nech je to liberálne, alebo komunistické) sa udialo v minulosti.

Pre progresivistov je preto ohromne jednoduché čokoľvek označiť za regresiu. A ste v riti aj s topánkami a nemusíte byť ani Ján Botto.

Nastaviť otázku: Chcete byť regresívny alebo progresívny?, to je jasné vymedzenie toho, čo je dobré. Len blb by chcel nastaviť beh udalostí smerom dozadu. Zväčšovať chudobu, podporovať nedemokratické stavy, vracať sa do vojnového stavu, propagovať heliocentrizmus… Áno, regresia je presne toto. Progresia naopak postup k novým métam.

Ale naozaj lepším? Kto to rozhodne? Je automaticky lepšie len preto, že je to smerovanie k novým? Alebo aké adjektívum vlastne mám použiť?

A čo si vy, Kefalín, predstavujete pod slovom progresívny? Lepší? krajší? Prečo by progresívnym nemohol byť ja rasistický? Čo ak sa všetci dnes mýlime a medzi rasami naozaj existujú jasné intelektuálne rozdiely?  Nebolo by potom progresívnym zamerať sa na rozvoj apartheidu?

Nie, nevtipkujem! Boli časové obdobia a miesta, kedy bolo všetkým moderne mysliacim ľuďom nad všetky pochybnosti jasné, že otrokárska spoločnosť je tou najlepšou na svete.

Demokracia má jasný obranný mechanizmus – nesmieš brániť v myšlienkach, stačí len, aby nebránili inému v myšlienkach. Aký obranný mechanizmus je na línii spiatočník – progresivista?

Demokrat je pokorný v tom, že nechá rozhodnúť väčšinu.

Lebo nie je dôležité, čo chcete na oponentoch uplatňovať, ale ako sa opanujete pred násilím na svojich oponentoch pri uplatňovaní svojich myšlienok.

Ja osobne mám najväčší strach z tých, čo veľmi dobre vedia, ako sa pomáha utlačovaným a prídu s nápadom, že len pomáhajúci utlačovaným majú právo na život.

 

Share Button