Oddlžovacie opatrenia Smeru navýšia príjmy do nemocníc tak o 5 rokov

… Pokračovanie…

V predchádzajúcom diele sme si ukázali na chystanom oddlžovaní štátnych nemocníc akým zlým vlastníkom je štát. Ako naozaj nemá najmenšej šance dosahovať také hospodárske ukazovatele efektivity a kvality ako súkromník. Dnes sa budem venovať druhej strane rovnice -má dať dal, teda opatreniam na strane príjmov do štátnych nemocníc.

Nemocnice dostávajú málo, dup, dup

Obľúbeným heslom, najmä Lekárskeho odborového zväzu, je, že nemocnice dostávajú málo peňazí.  Že poisťovne nechcú poriadne platiť, namiesto toho si kupujú budovy a platia neefektívnych úradníkov.

Rovnako to tvrdí aj vláda vo svojom dokumente a správne spomína, že existuje podhodnotenie platieb poisťovní voči univerzitným nemocniciam vzhľadom na (aj optimálne) náklady na dané výkony.

Tak sa pozrime na to, ako to ide riešiť Smer.

DRG  nás spasí o 100 rokov, platiť treba teraz

Zmena financovania od poisťovní? Tam by sme mohli zaradiť opatrenia okolo DRG, platového mechanizmu, ktorý chce štát prikázať poisťovniam.

V súčasnosti nemocnice prechádzajú na systém úhrad podľa DRG, avšak plná ekonomická prevádzka bude k dispozícii až po postupnej harmonizácii základných sadzieb v roku 2020-2021

Ak má DRG priniesť riešenie až v rokoch 2020-21, tak umiestnenie tohoto opatrenia do opatrení na rok 2017-18 je nemiestne. Uplatní sa naplno tak o 3-5 rokov. A dovtedy?

Navyše, výber platobného mechanizmu je len a len  v rukách poisťovne. Ale u socialistov sme si zvykli, že sa miešajú kam nemajú a tak to aj dopadá.

Pritom je všeobecne známy fakt, že zavedením DRG sa prerozdelia príjmy tak, že pokiaľ špičkové nemocnice budú vykonávať  banálne výkony prevzdelaným personálom a drahým špičkovým vybavením pôvodne určeným na špičkové, kompliované výkony, tak pokiaľ budú donekonečna prerábať.

Veď to poznáte: Ja chcem aby mi slepé črevo operoval pán docent. 

Katalógy výkonov a ich kategorizácia nikde

Naopak, existovalo by jedno riešenie, ktoré by riešilo obligátny argument: Oni to tak nastavili a najlukratívnejšie si vyzobú súkromníci. Otázkou je, prečo ministerstvo nezasiahne do ceny prostredníctvom Katalógu výkonov tak, aby sa zmenil pomer v prospech výkonov s vyššou spoločenskou potrebou.

Mechanizmus je rovnaký ako pri kategorizácii liekov. Priebežným, to je dôležité, že priebežným ladením maximálnych cien a úhrad je možné motivovať poskytovateľov a presadzovať moderné postupy v manažmente pacienta.

Chýbajú liečebne dlhodobo chorých? Potrebujeme podporiť prechod oblastných nemocníc na doliečovanie? Upravíme kategorizáciu výkonov tak, aby sa investorom oplatilo vynaložiť dnes svoje investičné peniaze v očakávaní budúcich platieb za skutočných pacientov.

Ale vidíte politikov strany Smer, aby vytvorili priestor odborníkom, aby občanom vysvetlili, aká je úroveň medicíny 21. storočia a na čo majú nárok – aby definovali produkt zdravotného poistenia?

Aha, katalóg výkonov odborníci strany Smer v zákone zrušili. A tak si odpílili cestu k motivácii a kontrole efektivity.

Namiesto toho priamo zákonom (legislatívna absurdita) napevno objednalo ministerstvo poza chrbát poisťovní aj poza dnešné agentúry domácej  ošetrovateľskej starostlivosti ošetrovateľské výkony v cene 100€/mesiac/pacient.

Odhaduje sa diera do zdravotníckeho rozpočtu v hodnote cca 12.6 miliónov eur ročne (odhad poisťovní). Tie peniaze naopak budú chýbať pri sanácii dlhu.

Moderný manažment pacienta na úrovni 21. storočia nikde

Chcieť od poisťovne viac peňazí, to je pekné.  Ale čudujete sa poisťovni, že nepridá nemocniciam, keď všetci odborníci v sektore a dokonca aj sami Smeráci hovoria:

Vyšší počet akútnych lôžok v niektorých štátnych nemocniciach v porovnaní s ukazovateľmi OECD viaže na seba väčší počet personálu, a teda aj nákladov na prevádzku.

Ale aby sa vládny politici postavili pred občanov a vysvetlili im, že v 21. storočí naozaj nie je možné mať super vybavenú nemocnicu s plnou paľbou oddelení v každom okrese, to nie.  Pri nápade zavrieť prebytočnú nemocnicu sa rozdrnčia politické linky známostí ako zvonkohra na Lorete v Prahe.

Stanovenie minimálnej siete, ktorú musia mať poisťovne pokrytú bez akejkoľvek preferencie vlastníckej štruktúry, to v opatrení na zlepšenie príjmovej zložky „má dať dal“ budete hľadať ťažko.  Ak chcú poisťovne vôbec fungovať, musia dodržiavať pravidlá. Keď Úrad pre dohľad zistí na základe priebežného vyhodnocovania transparentných indikátorov kvality, že ich nedodržiava, siahne na licenciu. Bez licencie nemá poisťovňa zisk.

Vykazujú poisťovne vysoký zisk? Tak prehodnotíme požadované indikátory kvality, skrátime akceptovateľné transparentné čakacie listiny. A keď poisťovňa chce ďalej podnikať a mať aspoň akýsi zisk, tak ich pod dohľadom Úradu bude musieť naplniť.

Aha, premiér Fico spravil so zisku poisťovní triedneho nepriateľa číslo jedna a tak si odpílil základný mechanizmus na motiváciu poisťovní pracovať v celospoločenskom záujme.

A tak minister zas po socialisticky, zákonom prikáže kde aké nemocnice majú byť, lebo štát  najlepšie vie čo je pre zákazníka (pacienta) poisťovne najlepšie?  Alebo čo je najlepšie pre politického priateľa v okrese Poltár? 

Menej indikovaných liekov je iné ako menej  spotrebovaných liekov

Znížime nadspotrebu liekov,  to znie tak nádejne že?

Vidím časté zamiešanie “celkovej nadspotreby liekov v celom zdravotníctve” do ekonomiky konkrétnej nemocnice.  Pritom do ekonomiky nemocnice sa liek premietne len počas niekoľkodňovej hospitalizácie. Potom nasledujú roky užívania liekov mimo náklady nemocnice.

Práve preto, že POTOM tie lieky dlhodobo platíme, je riešenie nadspotreby liekov v nemocniciach prípravou pôdy na zvýšenie platieb do nemocníc.  Ak sa ušetrí na výdavkoch na lieky vydávané roky a roky po opustení pacienta z nemocnice na recept, tak nemocnice môžu dostať tieto ušetrené peniaze nad dnešné svoje príjmy.  Je plne v rukách primárov, koľko ušetria sektoru zdravotníctva správnym indikovaním liekov a nefarmakologických opatrení a môžu si potom nárokovať na pridanie v platbách od poisťovne.

S tým súvisí aj kvalitná práca kategorizačnej komisie pre lieky. Ale skutočná práca. Nie ako teraz, keď v zákone platí, že ak sa k výrobcom navrhnutej cene lieku komisia nevyjadrí, nezasadne, nerozhodne, automaticky taká platí.  Nie ako dnes, keď je pri   eu-referencovanií cien liekov na dobrej vôli kategorizačnej komisii, či si overuje podklady  od výrobcov.

 

Vláda Smeru zahodila časť príjmov nemocníc

Vláda Smeru má po 10 rokoch riadenia svoje nemocnice v strate v hodnote 15 miliónv eur za kus.

Viete si predstaviť v takomto ekonomickom stave nájsť peniaze na opravy budov, kotlov na kúrenie, zavedenie klimatizácie na lôžkové oddelenia?

benchmarking nákladových zmlúv s cieľom zamedziť uzatváraniu nevýhodných zmlúv a stanoveniemaximálne prípustných hodnôt parametrov týchto zmlúv (upratovanie, SBS, pranie, stravovanie, právne služby, plyn, elektrina, informačné systémy, servis výťahov, likvidácia nebezpečného odpadu, telekomunikačné služby), čo prinesie úsporu v prevádzkových nákladoch na úrovni 5 mil. EUR ročne

Problém tých 5 miliónov je, že by ich nemocnice potrebovali reinvestovať, nie ušetriť a neminúť. Budovy sú v zúfalom stave. Elektronické IT systémy nepomáhajú na úrovni 21. storočia a podobne.

A súčasne v ostatnej novele zdravotníckych zákonov natvrdo zahodila možnosť aspoň čiastočne riešiť tento technický stav symbolickou platbou pacienta za „hotelové“ služby.  A tak zo zdravotných odvodov budeme platiť za tehly, za kotle, za klimatizačné jednotky a nebude na onkologické lieky.

Nakoniec dostanete, čo si zvolíte

Hovoríte, že je nespravodlivé ešte doplácať poplatky za hospitalizáciu? Tak to sa opýtajte politikov strany Smer, prečo 10 rokov neriešili financovanie nemocníc a nimi nominovaný manažéri, často po politickej línii, vytvorili stratu 15 miliónov na jednu štátnu nemocnicu.

Hovoríte, že je nespravodlivé dnes sledovať úsporné opatrenia, keď oligarchovia v pozadí strany Smer 10 rokov tunelovali zdravotníctvo?  Tak sa opýtajte voličov strany Smer, prečo si to vlastne zvolili.

Pokračovanie…

Toto je druhý diel. V piatok si dáme tvrdé matematické dáta hospodárenia strany Smer v ostatných 10 rokoch v porovnaní k úsporným opatreniam. Netešte sa, prosím.

Share Button

Ak štátne nemocnice, tak riadené ako sieť nezávislou štátnou organizáciou

Vláda prijala návrh ministra Druckera na formu a rozsah oddĺženia nemocníc. Nezamýšľaným dôsledkom toho materiálu je, že jasne a rukolapne ukazuje, kde sú úskalia podnikania štátu. Materiál sociálnej demokracie, ľavicovej strany ukazuje oprávnenosť pravicovej myšlienky, že štát je naozaj najhorším vlastníkom.

Hneď na úvod materiálu nám minister Drucker naleje čistej pepsicoly.  Jedná sa defacto o  oddĺženie štátnych nemocníc.

Evidovaný objem záväzkov po lehote splatnosti je k 31.12.2016 u sledovaných nemocníc[1] na úrovni 647 mil. EUR. Štruktúra dlhu podľa ich pôsobnosti je nasledovná:

  • Príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ SR              547 mil. EUR
  • Zariadenia v pôsobnosti MO SR a MV SR              25 mil. EUR
  • Zariadenia delimitované na obce a VÚC                     75 mil. EUR

Z celkového počtu 114 nemocníc vykazuje záväzky po lehote splatnosti 43 nemocníc, 23 nemocníc nevykazuje záväzky po lehote splatnosti a pri 48 nemocniciach nie sú dostupné údaje. Ide o súkromné nemocnice, pričom v tomto prípade sa odhaduje výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 10-20 mil. EUR.

Ak to prerátam “na kus”, tak štátne a „štátne“: 43 nemocníc dlhujú 647 miliónov € = 15 miliónov€/nemocnica.  Súkromné: 48 nemocníc dlhujú 20 miliónov = 420 tisíc eur/nemocnica. Ten pomer hovorí za všetko. 

V celom materiály, v celej mediálnej prezentácii oddĺženia sa pracuje len a len s číslom 647 miliónov eur. So sumou dlhu práve a len priamo štátnych alebo „štátnych“.  Tie úvodzovky, to je pre obce a VUC – z pohľadu výkonu majetkových práv rovnako patriace všetkým a nikomu.

Základnou otázkou je otázka na schopnosti manažmentu. Ak manažment nemocnice intenzívne varuje svojho nadriadeného (majiteľa) teda ministra, že sa rútia do straty, je manažment z obliga. A úlohou ministra ako najvrchnejšieho manažéra je pomôcť svojim podriadeným inštitúciám.

Čo robilo ministerstvo pri správe majetku posledných 10 rokov?!? Áno, 10 rokov vlády Smeru!!!

Samo ministerstvo o svojich fakultných hovorí ako o “nemocniciach s mimoriadnou strategickou významnosťou”. A pokojne ich nechajú vyrábať dlhy a manažérsky nezasiahnu? Takto si predstavuje Smer riadenie krajiny.

Tak sa pozrime, čo sa stane keď manažérsky zasiahnu. Áno, opatrenie krízového manažéra Druckera sú presne tým dlho očakávaným manažérskym zásahom vlastníka, teda nás všetkých a nikoho.  Pozrime sa na motivácie, obyčajné ľudské motivácie, ktoré dáva najvyšší manažér svojim podriadeným:

 

„V prípade neplnenia ozdravného plánu zo strany nemocnice si môže MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku vo výške sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

„V prípade, ak sa nemocnica zaviazala že jej ukazovateľ EBITDA nedosiahne v priebehu nasledujúcich 2 rokoch zápornú hodnotu alebo že jej v rovnakom období nevzniknú záväzky po lehote splatnosti a túto podmienku nesplní, môže si MZ SR uplatňovať voči nemocnici finančnú pohľadávku až do výšky sumy, ktorá bola nemocnici poskytnutá na základe tohto finančného mechanizmu na uspokojenie pohľadávok jej veriteľov.“

V ľudskej reči to znamená, že štátneho manažéra nemocnice vyhodíme, nemocnica naďalej tvorí stratu, veď sme vyhodili manažéra kvôli tomu. Peniaze boli za záväzky nemocnice vyplatené.

Peniaze prejdu štátnou nemocnicou a keďže štátna nemocnica stále vyrába dlh, tak jej ho štát ešte zvýši tým, že bude požadovať štátne peniaze za oddĺženie od štátnej nemocnice späť.  To chcem vidieť túto andersenovu rozprávku v praxi.

Andersenova rozprávka v podobe sankcii pokračuje:

Sankcie:

  • zmrazenie navyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima,

  • nemožnosť čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie,

  • iniciácia zmeny štatutárneho orgánu,

  • pokuta za porušenie zmluvných povinností.

Nezabúdajme, že nie sme vo vzťahu štát-sukromník, ale vo vsťahu štát-štát!  Takže štátna nemocnica zaplatí štátu pokutu. A z čoho? Veď pokutu dostala za to, že je furtom v strate. Požičia si od majiteľa, teda od štátu? 😉

Vankúš platového automatu garantovanej valorizácie a výšky platov je dostatočne veľký, aby málo schopných nemotivoval. Primárom potom už je úplne jedno, aké sú hospodárske výsledky, ako sa indikujú lieky, ako sa narába s materiálom.

Až 85% nákladov tých nemocníc sú už dnes, v stave vyrábania straty, mzdové náklady. Kde chcú vziať peniaze na pozitívnu motiváciu nad dnešný rámec?

Rovnako politickým rozhodnutím je ponechanie nadpočetných (nie podľa mňa, ale podľa dát OECD) postelí a celých oddelení, aj keď to nedáva žiaden ekonomický a ani medicínsky zmysel (počet vykonaných pôrodov pod istú hranicu za rok je životu nebezpečný).  No keď chce minister reorganozovať, rozdrnčia sa telefóny orodovníkov po politickej linke.  Znalí by vedeli rozprávať o pomníčkoch, čo si kde-kto postavil za štátne.

Dlhy štátnej nemocnice nie sú osobný problém osobných financií politicky nominovaného riaditeľa. Iniciácia zmeny štatutárneho orgánu v prostredí politických nominácii riaditeľov je andersenova rozprávka.

Áno, nezabúdajme sa pozrieť na doterajšie výmeny riaditeľov štátnych nemocníc. Sú to politické rozhodnutia, nie manažérske. Presne podľa toho smutného vtipu vyhodeného zamestnanca Googlu: „Mysleli sme, že chceme prijať za riaditeľa najlepšieho, ale my musíme plniť politické zadanie.“

A v tomto prostredí ma naozaj chcete presviedčať, že štátne nemocnice sú to najlepšie?

Ako vidieť sú len dve možnosti – súkromné vlastníctvo alebo totálne odpolitizovanie.  Prvú cestu nastúpili organicky samotní lekári prvými prechodmi pod súkromných majiteľov.  Druhá cesta vedie cez „Úrad pre riadenie podriadených organizácií“. Ó pardón, to by bola len imitácia. Skutočnou cestou je „Štátna spoločnosť pre riadenie podiradených organizácii“. Toto nemôžu byť úradníci sediaci na jednej chodbe s ministrom. To musia byť skutočne firemní manažéri.

Využitie čisto len jednej alebo čisto len druhej z tých ciest nie je v kontexte republikovej siete poskytovateľov správne. Musia sa zrealizovať obe paralelne. Štát naozaj musí niektoré zariadenia vlastniť z čisto bezpečnostných a strategických dôvodov. V ich prípade proste musíme počítať s istou mierou  horšieho ekonomického zdravia spôsobeného vlastnosťami štátneho manažmentu.

Riadiť ich však musí „ako sieť“ od ministerstva „nezávislá“ organizácia.  To umožňuje stanoviť transparentné a merateľné ukazovatele a súčasne ministerstvu rozviaže ruky a uvolní kapacity pre riadenie prostredia zdravotníctva.  Ako som spomenul v predošlom článku Keď Smer riadi zdravotníctvo, dôjde nakoniec vždy na liberálne a pravicové riešenia, nie je možné aj robiť koncepciu pre celý sektor, aj byť výkonný manažér.

V stredu sa pozrieme na druhú stranu rovnice má dať – dal. Teda na stránku opatrení ministra Druckera v oblasti príjmov.  Naozaj ste kritikom vlastníctva poisťovne aj nemocnice jedným majiteľom? Tak to si zgustnete.

Pokračovanie…

Share Button

Milujem matematiku a tak v tejto iterácii mi Kiskova optimalizácia nevadí

Pamätáte? Prvá iterácia k normálnosti… 

Pamätáte? Nepreskakujme čakajúcich v rade na politickú zodpovednosť v prvej iterácii

Asi nepamätáte!  Lebo píšete také sebadeštrukčné hovadiny, že by ste mohli ísť robiť z fleku poradcu inžinierovi Prokopovi alebo  Leó Szilárdovi.

Tak znovu priatelia:

Nedá sa chcieť zrýchliť z 0 na 100 za 0 sekúnd, teda aby bolo v okamihu všetko na 100% najsamlepšie. Nedá, lebo pri takom zrýchlení by vás proste roztrhalo. Verte mi, o fyziológii a fyzike čosi viem.

Mne naozaj stačí v prvej iterácii k normálosti, že sa vôbec na nejakú cestu k normálnosti dáme.

V druhej iterácii k normálnosti by som už nejaké malé badateľné zlepšenia sveta vesmíru a tak vôbec očakával. Ale prosím naozaj len malé! Viete si predstaviť, že by zrazu boli všetci občania tejto krajiny nadpriemerne zodpovední, nadpriemerne poctiví?

Neblbnite! Veď ani vám sa do toho nechce. Vidím vám to na tých vašich tvárach tam pred monitormi telefónami. Ste takí ako ja alebo Kiska. V sprche nahí, ráno hladní, večer smädní a celý deň lakomí.

Keď bude poslední nehanební občan našej krajiny aspoň tak zmysluplný prezident, ako je Kiska, tak budem prvý, čo poženie Kisku svinským krokom z úradu za nápad prehnať náklady na kampaň ako firemné náklady.  Dnes čaká v rade fakt hafo, oveľa viac, oveľa väčších a oveľa sprostejších hovád.

Vo vládnych funkciách sú kadejaké hovädá, ktoré cielene chcú vybrať, zničiť, rozložiť v záujme svojho osobného pohodlia. Oproti tomu je tu zabudnutie, neodvedenie, neochránenie či voľné pohodenie  pri službe občanom.

Priatelia, majte trochu súdnosť a zmysel pre proporcie. Lebo o tom je princíp postupných iterácii k normálnosti.

Dnes tu máme poruchu trendu. Ten musíme zvrátiť. Nie jednotlivosti, ale opäť otočiť trend, ktorý dobre začal v 1989.

Ale je to vaša voľba. Ak sa chcete nechať roztrhnúť, pokojne ma bijte, že jediná právna cesta je zrýchliť v poctivosti a zodpovednosti z 0 na 100 za 0 sekúnd.

Ale je to vaša voľba, Ak chcete do slovenskej spoločnosti pustiť augiášovu priehradu a vypláchnuť každé zrnko nepoctivosti a nezodpovednosti vrátane samých seba.

Akurát si dovolím, zo svojej skúsenosti a skromne poznamenať, že buď ostanete na Slovensku sám ako kôl v plote a nebude toho, s kým by ste žili. Alebo sa rovno spláchnite sám seba.

Dajte na mňa, priatelia. Základom všetkého je matematika. A tá hovorí, že keď sa chcete dostať do bodu nekonečnej blaženosti, musíte na to použiť nekonečný počet priblížení – iterácii.

Share Button