Ministerstvo ide oddlžovať nemocnice. Zo štátneho rozpočtu doplní peniaze bežne platené za výkony z poistného. Napríklad aj pre tie štátne nemocnice, čo roky kontinuálne hospodária so stratou. Ak sa šibnutím čarovného prútika riaditelia dobrovoľne nezlepšia, prídu sankcie.
Ak nemocnica nebude ozdravný plán dodržiavať, má dostať sankcie. Tie budú podľa Druckera až do výšky oddlženia. Zdroj: Drucker: Neodchádzam, chcel by som tu sedieť aj o rok – Denník N
Tak si to predstavte:
- Nemocnica má príjem len a len z poistného za výkony.
- Poistné sa tvorí z odvodov občanov.
- Neporiadny manažment štátnej nemocnice bude postihnutý sankciou pre nemocnicu.
- Nemocnica zaplatí sankciu do štátneho rozpočtu.
- Štát dofinancuje zo štátneho rozpočtu nemocnice, lebo z poistného financovanie nestačí.
Je to stále o tom istom: Keď štát dáva pokuty či iné finančné sankcie štátnej organizácii je to logický nezmysel.
Možno by mi mohol niekto so socialistov zas pripomenúť svoju mantru o dobre hospodáriacom štáte.
Akokoľvek, po smutno-smiešnom telefonáte od Fica je Drucker v neriešiteľnej situácii. Aj by oddlžoval, aj naprávať financovanie nemôže. Takže jedinou cestou, ktorá mu ostáva, je nalievať a nalievať ďalšie a ďalšie peniaze do cedníka.
V cedníku vodu neudržíte.
Tak sa ministerstvo rozhodlo, že bude oddlžovať v naturáliách. Nakúpia kopu prístrojov za peniaze zo štátneho rozpočtu a venujú ich neziskovým štátnym nemocniciam. Pre niektoré iné zas za peniaze zo štátneho rozpočtu opravia štátne budovy štátnych nemocníc. Zo štátneho rozpočtu ministerstvo zdravotníctva nakúpi vrecia cementu a polystyrén na zateplenie?
Tieto naturáliami obdarované nemocnice tak nebudú musieť peniaze vyinkasované od poisťovní za výkony investovať na obnovu prístrojov či budov. Ale na zaplatenie starých dlhov.
Socialistické krížové financovanie – z daní získaných zo zisku napríklad elektrárenských firiem si občan Slovenska zaplatí stavebné práce na budovách štátnych nemocníc. Aby sme nezabudli, zisk elektrárenských firiem vznikol z platieb za elektrinu všetkých domácností – občanov.
Niekto tie prešustrované milióny eur po tých, čo tu vládnu skoro 10 rokov zaplatiť musí. Je to náš štát, my tie dlhy štátnych nemocníc zaplatíme. Z našich peňaženiek.
Dosť bolo podivností, nasleduje návrat do normálu
V normálnej ekonomickej teórii si prevádzkovateľ nemocnice dokáže spočítať, koľko výkonov vie na budúcom prístroji vykonať. S budúcimi zamestnancami, s budúcimi lôžkami a tak ďalej.
Súčasne poisťovňa vie predvídateľne a stabilne nastaviť jednotkovú cenu za výkon.
S týmito dvomi číslami vytvorený biznisplán umožní akejkoľvek bankovej inštitúcii poskytnúť pre nemocnicu/ambulanciu lízing na prístroj, úver na novú budovu či na zriadenie nového oddelenia.
Prevádzkovateľ nemocnice postupne spláca s budúcich výkonov a stará sa o napĺňanie svojho počtu výkonov na danom prístroji. Akýkoľvek neúspech je len a len stratou prevádzkovateľa nemocnice.
Je úlohou poisťovne, aby si revíznou činnosťou v mene pacientov strážila svoje peniaze z poistného fondu, aby nepreplácala odborne nezmyselné výkony. Pretože preplatenie nezmyselných výkonov znamená, že iný pacient bude o 30 dní dlhšie na čakacej listine, ako by bol v inej poisťovni, ktorá odborne nezmyselné výkony neprepláca.
Je úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby bol v prípade nespokojnosti pacientov, arbitrom voči rozhodnutiam poisťovne, čo sú už odborne nezmyselné výkony.
V tejto dynamickej rovnováhe nie je najmenšieho miesta pre riešenie dlhov peniazmi zo štátneho rozpočtu alebo naturáliami nakupovanými zo štátneho rozpočtu. Štatistika výskytu chorôb je relatívne stabilná, takže poisťovne dobre vedia plánovať jednotkové ceny za výkony, za choroby, za kapitáciu za… Proste ako len chcú a ako si len myslia, že im na to poskytovatelia pristúpia.
V tejto dynamickej rovnováhe poisťovne vedia zakričať, ak by chcel štát garantovať občanom viac a bohatšej zdravotnej starostlivosti, ako dokáže pokryť solidárny systém zdravotnej starostlivosti. A štát (Úrad pre dohľad) naopak vie umravniť poisťovne, ak zistí, že rozhadzujú peniaze zo solidárneho poistného systému na absurdné marže za výkony či lieky.
V tejto dynamickej rovnováhe je relatívne rýchlo možné ukázať, či sa skladáme dostatočne a nie je treba upraviť odvody alebo spoluúčasť. Relatívne rýchlo môžeme vidieť, či niekde neplatíme za konkrétne výkony absurdne priveľa (ako v prípade VšZP pre kaliho Nemocnicu sv. Michala).
V tejto dynamickej rovnováhe poisťovní poskytovateľov a pacientov (reprezentovaných Úradom pre dohľad a 3 sektorom) si všetci navzájom medzi sebou strážia dôraz na odbornosť a udržiavanie kroku s modernou svetovou medicínou. Odbornosť a „viac svetovej medicíny“ sú jediné argumenty, ktoré komukoľvek z tých troch dovolí žiadať viac peňazí. Na vysoké marže nikto viac peňazí nedá. Ani pacienti viac odvodov či spoluúčasti, ani poisťovne väčšiu jednotkovú cenu za výkon, diagnózu či kapitáciu.
Ale hlavne, akékoľvek dlhy sú len a len neúspech toho konkrétneho súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Žiadna socializácia dlhov a privatizácia ziskov.
Ako som spomenul vyššie, minister smerácke vlády bude vždy v neriešiteľnej situácii – socialisti milujú štátne vlastníctvo. Milujú prerozdeľovanie, milujú krížové financovanie. Spoluúčasť je sprosté slovo a zisk v zdravotníctve smrteľný hriech. A tak bude Drucker prehadzovať peniaze z poistného a daní medzi sebou a financovať naturáliami.
