Zamneď: Keď Nemci minuli všetky podivné imigranstké riešenia… 

Keď sa minú všetky debilné riešenia, nakoniec dôjde aj na to jediné dobré.

„The elimination of the prospect of reaching the European coast could convince migrants to avoid embarking on the life-threatening and costly journey in the first place,“ the paper quoted a ministry spokeswoman as saying.

„The goal must be to remove the basis for people-smuggling organizations and to save migrants from the life-threatening journey.“

The ministry’s proposal calls for migrants picked up in the Mediterranean – most of whom set off from conflict-torn Libya – to be sent to Tunisia, Egypt or other north African states to apply for asylum from there.

If their asylum applications are accepted, the migrants could then be transported safely to Europe. Zdroj: German ministry wants migrants returned to Africa: report | Reuters

Viete, vždy je to tak. Najprv prídu debilné nápady, potom prídu jednoduché riešenia. A nakoniec, keď už sa všetko toto vyplytvá, keď už sa zahoja všetky natiahnuté ruky za dotáciami, dôjde na to dobré riešenie.

Nie, dobré riešenie nemusí byť vôbec to, ktoré by sme si najviac priali. Priania a možnosti sú dve rôzne veci. Samozrejme je ideálne, keď sa priania naplnia, pretože máme všetky možnosti ich zrealizovať.

V prípade prevádzkového problému s ľuďmi som od začiatku písal, že ich je proste veľa. Akékoľvek prirovnania s čímkoľvek, čo Európa zažila je neprimeraným prirovnaním.

Nie, naozaj nemám rád hranice. Naozaj nehrám na predurčenie ľudského osudu narodením. Stále na tieto dva moje osobné postoje myslím, keď uvažujem ako riešiť dnešný prevádzkový problém s ľuďmi v Európe.

Nie nepáči sa mi to, že je to tak. Viete, čo si myslím o hranici. Že je to len debilná čiara a nemajte radi, toho, kto ju medzi vás kreslí.  A práve preto, že sa mi to nepáči tu už viac ako rok apelujem.

Pamätáte čo som písal? V článku  patriaceho tiež do Zamyslení na nedeľu Koncept imigračnej politiky „Cesta za Nemeckom“ | Martin Pilnik – liberálny politik, člen zdravotníckeho tímu SaS som napísal:

Nie že len utekajú pred smrťou,  ale si aj vyberajú,  kde je zelenšia tráva. Našou povinnosťou je, aby neumreli. Všetko ostatné je dobrota srdca. Dobré srdce sa oveľa ľahšie otvára pre dobrých ľudí.

Denno-denné zásobovanie stanového tábora v Turecku bazálnou potravinovou dávkou OSN,  to je ľudská povinnosť. Nemecko je luxus.

Keď ľudia umierajú v azylových táboroch, či keď sa v nich šíria choroby, to je naše totálne zlyhanie. Neodpustiteľná chyba! Toto je naše totálne zlyhanie. Zlyhali sme ako ľudia.

Keď sa neuchytia v práci, keď sa neintegrujú do spoločnosti, keď po 5-7 rokoch života medzi nami nedosiahnu náš ekonomický blahobyt, nie, to rozhodne nie je len naše zlyhanie. Sme v tom spoločne a či sa to niekomu páči alebo nie, oni musia na tom oveľa viac zapracovať. Sami si vybrali nie len prežitie, ale aj to, že chcú bonus.

Musíme im ukázať dobrotu srdca, dať im šancu. Sami pred vlastným svedomím si musíme byť schopní odpovedať na otázku, či sme im tú šancu na to, aby po 3-7 rokoch života medzi nami mali prácu, byt a prvú dovolenku. Len naše svedomie nás bude za toto súdiť.

V septembri 2015 som v článku  Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky apeloval na to, že musíme sami pred sebou si odpovedať na niektoré základné otázky:

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

A ako to po roku dopadlo? Odpovede žiadne! Nikto s aktuálne vládnucich politikou nedáva svojim občanom na tieto jednoduché otázky žiadne odpovede.

Nemecká vláda, zdá sa podľa ostatného vyjadrenia, si tieto otázky nakoniec aspoň vo svojom úzkom kruhu zodpovedala.  A výsledkom je?

To čo som písal v októbri 2015 Kto je mi ľudsko-právne rovný nemusí mi byť ústavno-zákonne rovný:

Treba zásadne a aktívne pracovalo na troch jednoducho pomenovateľných, ale veľmi náročne naplňiteľných úlohách. Na všetkých troch súčasne a nerozdieľne.

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Je ich mnoho. Musíme ich zúradovať. To, že každého jedného prišelca do EU zúradujeme, to robí EU tím čím je. Nie len v tom zlom, ale aj v tom dobrom. Bez identifikácie, bez pridelenia každému jednotlivcovi v populácii EU jeho jedinečného databázového čísla a spisovania jeho zločinov/priestupkov, bez toho nie sme ani jeden z nás, občanov EU. (Každý z nás potrebuje výpis z registra trestov na kde-akú somarinu.) Nie je dôvod, aby bez toho bol ktokoľvek iný.

A oni musia vydržať. Isto, dôjde na ich vytriezvenie a aj na naše niektoré vytriezvenia. Nie je to nič neobvyklé.

Samozrejme, pri napĺňaní ich ústavno-zákonných povinností im musíme pomáhať. Sú v jasne podriadenej pozícii a je našou povinnosťou ju vyvážiť zvýšenou starostlivosťou. Áno, stojí to peniaze. Ľutovať peniaze na ľudsko-právne záležitosti je zhovadilé.

Nie z plezíru píšem, že udalosti sa majú diať pod novinárskou kontrolou. Pre nás, občanov EU je to normálny nástroj našej kontroly nad udalosťami. A toto zrkadlo, ktoré je nám samým nami samými nastavované neukazuje nič lichotivé.

Viete, čo si myslím o hranici. Že je to len debilná čiara a nemajte radi, toho, kto ju medzi vás kreslí.  A práve preto, že sa mi to nepáči tu už viac ako rok apelujem.

ALE POČÚVATE MA?

Nie, nie je žiadne ONI. Sme len MY, kto môžeme s našimi životmi niečo urobiť. Len MY sa zodpovedáme budúcim generáciám, ktoré nás budú hodnotiť. A to si buďte istí, že nás hodnotiť budú.

Tak začnime konečne robiť dobré riešenia. Na planéte Zem je dnes 8 miliárd ľudí. Nemá zmysel, aby tak 2-3 miliardy putovali pešo do Európy. Dobré riešenie je, že Európa príde za nimi tam, kde žijú.  Už to pochopili hádam aj v Nemecku.

Tak sa prosím priatelia, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov zamyslite, či už konečne budete uvažovať nad tým o čom píšem ako nad vašim najobľúbenejším nápadom.  Ja som skromný chlapec z dediny, ja naozaj nepotrebujem, aby na mojom riešení bola moja nálepka. Ja sa budem ticho v kútiku usmievať a tešiť z toho, že sa veci dejú dobre a dlhodobo udržateľne.

Zamyslite sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, koľko ľudí nemuselo v stredozemnom mori umrieť, keby Nemecko prišlo s dnešným svojim nápadom pred rokom.

Do riti, ale som nasraný! Koľko ľudí mohlo žiť!

To, že sa jedna futbalistka stane hrdinkou in memoriam je našou najväčšou obžalobou. Asi som urobil málo, že som o tom len písal.

 

 

Share Button

Pokuty v ére eGovermentu si žiadajú úplne nový prístup

Predstavujem si štát, inštitúciu štát, ktorá slúži svojim občanom.  Sme len my, kto sa môže postarať, aby náš štát fungoval pre nás. Éra elektronických služieb otvára nové možnosti, ako naplniť prianie, aby štát slúžil občanom.

Občan v elektronickej ére má k dispozícii občiansky preukaz s čipom, teda eID-kartu. A k nej automaticky k dispozícii aj štátnu elektronickú schránku.

Existuje nejaká povinnosť, napríklad povinnosť každé 4 a potom každé dva roky chodiť s autom na STK.

Začneme e-kraľovať

(Tučne je popis toho, čo by sa malo diať, ale nedeje sa.)

Ráno sa zobudím a v mojej klasickej e-mailovej schránke ma čaká upozornenie, že mi štát chce niečo povedať vrátane plného znenia (nejde o agendu s právnou mocou, ide o upozornenie). Ak chcem, môžem ešte kliknúť na odkaz v e-maily, na pozadí si Chrome skontroluje, či je v čítačke založená eID-karta. Vypýta si BOK a otvorí mi rovno správu, kde sa píše, že o 30 dní mi vyprší platnosť STK.

Mimochodom, súčasťou môjho štátneho eID konta je aj prehľadný kalendár, ktorý sa automaticky, bez mojej práce napĺňa práve takýmito povinnosťami.  Na dve kliknutia si tento svoj štátny kalendár nazdieľam do kalendára v Outlooku či G-kalendári.

Ja si zájdem na STK, oni vložia moju EVČ (napríklad to naskenuje kamera, je ich tam aj tak plná prdel) do systému a systém automaticky načíta môj kompletný technický preukaz. Nič tam nemusím nosiť, len auto a peniaze.  Spravia kontrolu, vložia dáta do štátnej databázy a mne do štátnej elektronickej schránky príde e-protokol.

Ak by som sa na to vykašľal, štátna databáza by ma otravovala správami každých 7 dní, posledných 7 dní každý deň. A tie by sa mi preposielali na bežný e-mail či ako SMS na telefón.

Ak by som sa aj tak na to vykašľal, tak od 7 dňa po termíne by mi každých 7 dní  prišlo upozornenie, že mi narastá pokuta vo výške 1/60 za deň z celkovej pokuty za nesplnenie povinnosti. Táto pokuta bude automaticky na STK pripočítaná k cene výkonu.  Ak povinnosť splním do 60 dní po termíne kedy som mal, tak platím len alikvótnu časť pokuty.

A po 365/2 (teda po pol roku napríklad) dňoch od nesplnenia povinnosti či nekomunikácie so štátom by nastúpila exekúcia predmetu, v tomto prípade EVČ vozidla. Proste by zaklopali policajti na bránu a zhabali by EVČ. Alebo pri kontrole v súvislosti s iným priestupkom. No proste by ste boli totálne v háji.

Niečo o princípoch

Ak je niečo v databáze, je naozaj jednoduché o tom informovať kade-koho, koľko len chceme a akýmkoľvek grafickým, zvukovým či hmatovým výstupom. Od štátnej elektronickej správy, cez superkalendár, exporty do štandardných komerčných systémov a tak podobne.

Keď si raz nastavím, že mi má štát posielať upozornenia na e-mail, na GSM číslo, tak každá ďalšia agenda, ktorá vyšle varovanie do štátnej elektronickej schránky už nemusí riešiť svoje vlastné notifikácie. A ja zas viem, že ak štát niečo odo mňa chce, že ma na to upozorní.

Zápisom do akejkoľvek databázy vždy automaticky vzniká občanovi  povinnosť nahlasovať zmeny, alebo sa starať o obnovovanie informácii s definovanou dĺžkou životnosti. Keď niečo vzniká automaticky, má s tým pracovať stroj.

Pokuty v elektronickej ére musia byť kvantované. Stroj dokáže vystaviť pokutu 70x za sekundu. Niektoré stroje aj 80x sekundu tomu istému človeku. Bez strojov by  štát prišiel na to, že porušujem nejaký predpis s frekvenciou 1x za 16 rokov.  Preto musíme nastavovať už nie len výšku sankcie, ale aj obvyklú frekvenciu opakovania. Nie je predsa cieľom vyberať pokuty, ale splnenie povinností.

Pokuty v elektronickej ére musia byť významne milosrdné. Bez strojov by  štát prišiel na to, že porušujem nejaký predpis s frekvenciou 1x za 16 rokov. Vďaka strojom je 100% istota, že mi na to prídu.

Malý príklad dobrej implementácie – Pražské parkovacie rezidenčné zóny kontroluje okrem živých strážnikov aj auto s automatickým systémom. Strážnik udelí pokutu pri prvom stretnutí s autom, ktoré porušilo predpis. Stroj musí okolo auta prejsť 2x a aj to tak, aby odstup bol minimálne 15 minút. Až potom môže udeliť pokutu.  Keď vykladáte veľký nákup a ste pri aute, tak strážnika ukecáte. Stroj vám dá 15 minút.

Pretože dobre sa žije tam, kde sa dobre žije priemerne poctivým a priemerne zodpovedným, v prvých dňoch po porušení by mala pokuta rásť z nuly na 100% len pozvoľna. A rovnaké pravidlo by malo byť po udelení pokuty.

V prípade niektorých pokút by sa pokuta mala zmeniť na obyčajnú automatickú  platbu. Typicky diaľničné známky.  Okrem klasickej poloautomatickej možnosti – teda, že si sám iniciatívne kúpim známku pred prvou cestou po diaľnici, mal by existovať aj automatický nákup – pri prvom záchyte kamerou na diaľnici systém vygeneruje automaticky celoročnú (povinne najdlhšiu verziu a bez zliav) známku a pošle príkaz na úhradu. Staromilci tomu budú hovoriť pokuta vo výške základnej cenyNie je cieľom vyberať pokuty, ale splnenie povinností.

Nový prístup vďaka dvom e-riešeniam

Všetky uvedené zmeny umožňuje práve a len zavedenie štátnej elektronickej schránky pre každého občana a k nej eID.

Tieto dve zmeny totálne a drasticky menia procesy štátu.

Pravda je taká, že procesy štátu sa mohli zmeniť už dávno. Už v čase, keď sa doklady zmenili z dokazujúceho nástroja (po predložení máte nárok bez kontroly) na nástroj  odkazujúci na záznam v nejakej databáze. No prístup do databáz bol obmedzený na štátnych úradníkov.

Vďaka eID máme do našich databáz k svojim záznamom prístup úplne každý. A to je tá prelomová udalosť, ktorá musí lámať paragrafy. PROSTE MUSÍ, INAK SA Z E-GOVERMENTU POSERIEME. 

Štátna elektronická schránka a eID sú niečím hmatateľným, takže už hádam bude aj menej vizionársky založeným konečne zrejmé, že tie procesy treba totálne prekopať. Čo prekopať, postaviť  úplne nanovo na zelenej lúke. 

Zabudnite na dnešné postupy a riešenia popísané v stovkách zákonov a tisíckach paragrafov.

Môžem dnes parafrázovať klasika Kubrta: Prišli databázy, eID a štátna elektronická schránka – všechno vylejt. Na gumičky si už nikto nespomenie. 

Pod čiarou: Prosím, prosím pán Pellegríny, aspoň to lízatko by som si už hádam aj zaslúžil za propagáciu eID.

Pod dvomi čiarami: Keby som bol zvolený, takto by som kraľoval. Je to na vás.

Share Button

SNS vypla ochranu demokracie ako onehdá sovieti v Černobyle poistky

Rokovací poriadok Národnej rady je práve takým poistným mechanizmom, akým sú bezpečnostné poistky v jadrových elektrárňach. Ľudská hlúposť je nekonečná, no bezpečnostné poistky zasiahnu aj navzdory ľudskému chceniu či ochote.

Vládna koalícia zmenami v rokovacom poriadku vyhodila z Národnej rady všetky brzdy, chrániace nás pred diktatúrou.

Spomínal som, že predkladaný návrh je útokom na demokraciu. Bola šanca tento útok zastaviť, odpískať to. Vládna koalícia strany Spojené mosty-diaľnice-tunely-SBSky si o sebe myslí, že to zvládne. Že sa jej situácia nevymkne z rúk.

Dnes je osud demokracie len a len v rukách ľudí – poslancov za strany Smer, SNS a Híd.

Po tom, ako za 3 dni vyjednali so Smerom zostavu vlády, po tom, ako je slovenské krídlo Mostu konfrontované s nárekom intelektuálnej elity, myslíte, že ešte oni ostali ako posledná poistka pred výbuchom? Viete priatelia, som presvedčený, že si to o sebe už ani oni sami nemyslia.

Už nie útok, ale priama diktatúra

Doteraz sme mohli byť oprávnení, o niektorých udalostiach pod taktovkou vládnych strán, hovoriť ako o útokoch  na demokraciu. Takže stále tu demokracia bola, akurát zľahka dobitá, s  modrinami, ale živá.

Prvé využitie voľného textu nového rokovacieho poriadku bude otvorený diktátorský čin. 

Bez akýchkoľvek pochybností. Bez akýchkoľvek sebacenzúrnych ohľadov to tak budeme oprávnení nazvať.

Prvé vyhnanie poslanca od rečníckeho pultu počas rozpravy k zákonu  bude diktátorský čin.

Prvé vyhodenie poslanca za dvere kvôli oblečeniu bude diktátorský čin na úrovni zbavenia poslaneckého mandátu poslanca Gaulídera.

Nie je malých a veľkých diktátorských činov. NIE JE NIEČO AKO MALÁ ALEBO VÄČŠIA DIKTATÚRA. Sú len diktátori. Demokraciu alebo máme, alebo žijeme v diktatúre. 

Je príznačné, že aj človek, ktorý má najlepšie nakročené k tomu stať sa diktátorom, má problémy sformulovať zmysluplnú vetu. Je príznačné, že počas rokovania o jeho vypínaní poistiek bol kdesi ďaleko z dosahu.  A keď sa mu začnete smiať… Charles Spencer Chaplin by vedel rozprávať.

Len hlupáci si vypínajú poistky, ktoré ich majú chrániť pred sebadeštrukciou. Ani jeden diktátor neskončil dobre. A opakovane to niektorí ľudia skúšajú s nádejou, veď tentokrát to predsa musí vyjsť a on sa stane tým prvým osvieteným diktátorom v histórii.

Hovno, hovno zlatá rybka, akvárium nebude! Leda zlatá mreža. Nepríďte sa vyplakávať, že som vás nevaroval.

 

Share Button