Zamestnanci mohli dostať o 360 miliónov vyššie platy

Vykladať vyššie príjmy štátu vďaka vyššej sadzbe dane sa dá rôzne. No akokoľvek sa posnažíte, vždy vám z toho vyjde len veľké chucpe. 

Pozitívne sa podľa Kažimíra vyvíjala aj takzvaná korporátna daň, teda daň z príjmu právnických osôb, ktorá bola v roku 2013 na úrovni 23 %. „Vybrali sme takmer o 360 miliónov eur viac, ako keby bola sadzba na úrovni 19 %,“ priblížil s tým, že sa nezvýšil sklon k daňovým únikom.

Zdroj:  Štát potláča úniky, na daniach vyberie o stovky miliónov viac | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Politickí nominanti mali o 360 miliónov viac na splácanie vďačnosti za nomináciu. Sami politici mali o 360 miliónov viac na splácanie svojich politických dlhov získaných vlastnou  hlavou pri návštevách kapitánov priemyslu. (Niekto tie chlebíčky a syrové misy po nich isto dojedal, páni novinári.)

Akurát to chválenie sa ministra financií trochu podkopáva nedávne chválenie sa ministra práce, ako sa napriek zmenám v sociálnych zákonoch a zákonníku práce nezhoršilo podnikateľské prostredie. Mal by pravdu, ak by sa vybrali vyššie dane pri nezmenenej sadzbe.

A na to, že sa pri zmene sadzby nedá hodnotiť vplyv ekonomického oživenia a ani sklon k daňovým únikom, na to už príde hádam aj moja mladšia mládež. No každý jeden minister si isto privlastní zásluhy a niektorí aj dve.

Ale áno, štatistický mágovia od Filka dokážu všeličo vypočítať pokročilou matematikou. (Bez irónie.) Len je škoda, že sa tomu nevenujú. Namiesto toho stavajú kadejaké priečky v rámci charitatívneho projektu pre Imobilo (FB foto whit  Martin Filko.)

Ja viem, je to pomoc a to je vždy Bohumilé.

Akurát trochu súvislostí: Máme socialistickú vládu. Tej charity sa zúčastnil riaditeľ jej poradného orgánu v ekonomických oblastiach. A riaditeľ skoro štátnej firmy (Slovenské elektrárne), ktorá je v absolútne regulovanom (nateraz socialistami ovládanom) odvetný. A musia charitatívne pomáhať. Pretože zo štátnych peňazí nevedia štandardne financovať sociálne projekty.

Občania mohli z tých 390 miliónov eur podporiť niekoľko takých charitatívnych akcii. Alebo zakúpiť tovary a služby a ich poskytovatelia a výrobcovia tak mohli so zisku podporiť charitu.

V roku 1928 by zaznelo hromové „Chucpe!“. Dnes to musíme za nich kričať mi katolíci, tie dva preživšie hlasy by nebolo počuť. Aj to je svojím spôsobom Chucpe.

Share Button

Zamneď: Ak kresťania nebudú nič robiť, budúce generácie sa obrátia pre nové vzory inam

Tieto Zamyslenia na nedeľu sú hlavne plné otázok. Nechcem dávať žiadne veľké rady. Skôr podnietiť vaše zamyslenie sa. Možno ste si všimli, že otázky často kladiem vo svojich textoch ako nástroj pri dokazovaní. V týchto nedeľných zamysleniach sú otázky len a len nástrojom povzbudenia k vašej úvahe. Žiadna z odpovedí nie je lepšia a už vonkoncom sa nesnažím, na rozdiel od dôkazu, odpovede dávať.

Pri potulkách po internete som narazil na článok Papež navštívil Kalábrii – ostře odsoudil místní mafii.

Přímo během odpolední mše pod širým nebem v Sibari pak odsoudil jednu z nejnebezpečnějších skupin organizovaného zločinu v Itálii, mafiánskou organizaci ‘Ndrangheta, která působí právě na jihu Apeninského poloostrova. Papež ji označil za příklad „adorace ďábla“. Mafiáni jsou podle něj vyobcováni.

„Ti, kteří ve svém životě následují tuto cestu zla, jak to činí mafiáni, nejsou přijati bohem. Jsou exkomunikováni,“ prohlásil papež před desetitisíci lidmi. „Proti tomuto zlu je třeba bojovat, musí být odstraněno. Musíme ho odmítnout,“ dodal František, podle něhož musí také církev napnout všechny síly k boji proti organizovanému zločinu. Podle agentury Reuters to byl nejsilnější papežský výpad proti organizovanému zločinu od roku 1993, kdy papež Jan Pavel II. tvrdě kritizoval sicilskou mafii.

Zdroj:  Papež navštívil Kalábrii – ostře odsoudil místní mafii — Svět — ČT24 — Česká televize.

Pod článkom si kde-kade robia ateisti, agnostici či len neveriaci z toho vtipy.

  • Te exkomunikace mafiani nepochybne velmi lituji
  • Teď všichni mafiáni půjdou do kostela a už nikdy nebudou hřešit…
  • Haha, a co bude církev dělat? Chodit s kadidlem kolem jejich domů a modlit se za ně?
  • To je tedy potrestal-ti se opupínkujou.
  •  Tak to když je papež odsoudil to asi mafie skončila… Co teď budou dělat?  ololol

Keď sa povie morálna autorita a civilizačné korene Európy.

Či sa vám to páči alebo nie, niekde tie korene našej dnešnej morálky siahajú. A, je to pre mnohých prekvapenie, je to pre nás v Európe kresťanstvo. Tak ako definovalo kresťanstvo dobro a zlo pred tisícročiami a ako sa v čase táto záhrada plela, podľa toho dobro dnes rozlišujeme.

A, zas to prekvapenie, kresťanstvo nie je raz a na vždy dané. Žije a tak vytvára, modeluje, rozvíja tie morálne korene.

Tisíce rokov staré korene, desatoro, sú pre európsku spoločnosť užitočné. Aby boli rovnako dnešné skutky kresťanstva koreňmi pre budúce generácie, musíme niečo robiť dnes. Z ničoho nevzniknú. (Mimochodom, považujem to za najväčší podraz Vesmíru, Stvoriteľa a Náhody na mne pri stavbe fyzikálnych zákonov.) Ak kresťania nebudú nič robiť, budúce generácie nebudú mať čo plieť a obrátia sa pre nové vzory a nové modely inam.

Na výber sa ponúka všeličo. Naozaj je, tak o cca 500 rokov za Novým zákonom zaostávajúca konkurencia, pre európsku spoločnosť civilizačná výhra?

Viete priatelia, za 40 rokov som už toho zažil všeličo. Všeličo som sa naučil. A tak mnoho vecí pre mňa stratilo kúzlo prekvapenia, neznámeho. Okrom dvoch vecí:

  1. morálny princíp v nás
  2. dokonalá jednota nekonečného vesmíru s kvantovou fyzikov

Je pre mňa nekonečná záhada kde sa v nás deje ten základný princíp, pomocou ktorého dokážeme obetovať svoj ľudský život v prospech existencie spoločnosti. Matematika hovorí jasne: V skupine, kde sú všetci dobrý, tak jeden zlý významne získava. Skupina je dlhodobo úspešnejšia, keď sa dodržiava princíp oko za oko, koláč za koláč. Napriek tomu, náš morálny princíp nám spôsobuje nepríjemný pocit, keď sme zlý. Logika hovorí, že to robíme dobre, ale to niečo v nás…

Som rád, že to otec František pripomenul. Tak ako bol Ján Pavol II. mojim pápežom, môže byť František pápežom mojich detí. So si tak istý, že môže byť o ich morálku dobre postarané.

Share Button

Náš humanizmus má konečnú kapacitu, preto nemôžeme dekriminalizovať drogy bez rozmyslu

Niekto ten humanizmus musí platiť. Systém nášho humanizmu sa v istý moment zrúti, pretože triezvi to vzdajú, odídu  a nechajú závislých napospas svojim nie obrazným ale skutočným sračkám. Preto musíme dobre zvažovať či si môžeme dovoliť popustiť opraty legality jednotlivých drog.

Dekriminalizácia akejkoľvek látky je uvoľnenie týchto pravidiel, navyše podivnou, takzvanou salámovou metódou.

Alebo tá droga legálna je, alebo nie je. Čokoľvek medzi tým je hlúpa výnimka.  Tak sa mám zas ďalší optimisti snažia podsunúť spásu drogovej problematiky v podobe dekriminalizácie držania drogy pre vlastnú potrebu.

V hromadnej pripomienke sme navrhli doplniť do návrhu novely ustanovenia, ktorými bude z Trestného zákona vypustené prechovávanie marihuany a iných mäkkých drog pre vlastnú potrebu ako trestný čin. Vychádzame z presvedčenia, že užívatelia marihuany a ďalších mäkkých drog sa ich prechovávaním a zaobstarávaním pre vlastnú potrebu nedopúšťajú konania, ktoré by malo byť kriminalizované a trestané odňatím slobody.Rovnako by sa podľa nášho názoru malo zvážiť, či má byť prostriedkami trestného práva postihované akékoľvek držanie drog pre vlastnú potrebu. Ak užívatelia drog niekomu ubližujú, tak sú to predovšetkým oni sami. Zatvárať ich z toho dôvodu do väzenia sa nám javí ako neprimerané. Títo ľudia nepotrebujú väzenie, ale pomoc.

Zdroj:  Dva gramy marihuany? Pôjdeš do basy, ty hajzeľ! – Ondrej Dostál blog.sme.sk.

Výroba bude tvrdo nelegálna, distribúcia bude tvrdo nelegálna a budeme sa tváriť, že konzument našiel drogu na stole ako Mečiar cédéčka.  Nerobte so mňa debila, prosím, že tomu uverím. Policajt po dekriminalizácii bude musieť.

Návykové látky od istého stupňa návykovosti (vplyvu na život a zdravie konzumenta) majú byť nelegálne.

Posúvanie tejto hranice je jediná zmysluplná diskusia. Práve táto hranica reprezentuje obligátny argument: Alkohol a cigarety sú OK marihuanová cigareta nuž nie?

Ja osobne s posúvaním tejto hranice  k väčšiemu uvoľneniu nesúhlasím.

Dôvodom je, že niekto ten humanizmus musí platiť. Tento  systém nášho humanizmu sa v istý moment zrúti, pretože triezvi to vzdajú, odídu  a nechajú závislých napospas svojim nie obrazným ale skutočným sračkám. Keď by ste začali  študovať aspoň elementárne základy z oblasti závislostí, tak rýchlo zistíte, že hlavnou líniou je, že konzument mení životné priority.

Preto sú tie látky označené ako návykové, lebo sú schopné prevziať kontrolu nad životnými motiváciami. Za bežných okolností, ak osekáme život až na jeho dreň, je našou motiváciou prežiť a dožiť sa budúcnosti. Keďže sme ako spoločnosť zistili, že ľahšie a s istotou prežijeme, ak sa budeme o seba navzájom starať, vzniklo niečo, čo zahŕňame pod spoločný pojem humanizmus. Okrem iného do tohto pojmu patrí, že sa staráme o starých a chorých a že sa staráme o to, aby náš blížny neumrel ak mu dokážeme pomôcť žiť. 

Celá moja profesia je založená na humanizme. Neriešim prečo je niekto ohrozený na živote, riešim to, aby neumrel. Aby nemal bolesti, aby… a tak ďalej postupne až k nadštandartnému pohodliu, ako je jedlo podľa výberu 5x denne, zaujímavejšie hračky a tak podobne.  To všetko vyžaduje odo mňa energiu.

Či sa vám to páči alebo nie, nebudem poskytovať svoje prejavy humanizmu, altruizmu ak budú tie požiadavky stupňované za istú hranicu môjho osobného prežitia. Každý to máme ináč nastavené, ale u každého tá hranica existuje. Dokonca aj  lekár bez hraníc si v istom momente povie, že keď sa obetuje pre jedného za hranicu prežitia, tak uprie svoju pomoc iným.

Dávka osobného humanizmu každého z nás je konečná. To len Boh je všemohúci a má nekonečné zdroje. Humanista ale nespolieha na Boha. Dokonca aj ja ako katolík nie som taký samoľúby, že sa budú riešiť len moje problémy. Preto som nie len veriaci, ale aj humanista. (Toľko odbočka pre znalých filozofie.)

Princíp sebazáchovy platí aj na mňa ako jednotlivca, nie len na spoločnosť ako celok.  Takže keď tu bude priveľa závislých, ktorí každý jeden bude potrebovať, aby som sa ja namiesto neho postaral o jeho prežitie, tak to v istý moment prestanem stíhať.  Môj humanizmus narazí na fyzické hranice. Svoje osobné hranice vynásobte, umocnite a získate predstavu o hraniciach spoločnosti.

Viete, všetko by bolo v poriadku, ak by tá skupina závislých dokázala sama seba regulovať. Ale to je presne v rozpore z princípom závislosti.  Človek pod vplyvom návykovej látky nedokáže sám regulovať príjem tejto látky. (Verte mi som profík, môžem si vám dať o tom odbornú prednášku.)

Ako spoločnosť máme dosť voľných prostriedkov na to, postarať sa o alkoholikov na ich dnešnom počte. Máme dosť sily a energie sa postarať o heroinistov, pervitinistov a marihuanistov v počtoch, ktoré sú regulované dnešnou mierou trestnosti manipulácie s heroínom,  pervitínu či marihuany.

Ak budeme ako spoločnosť schopná sa postarať o väčšiu skupinu závislých, tak môžeme posúvať hranice legálnosti.

Akurát mám takú drobnú rýpavú otázku, priatelia moji: Nie je užitočnejšie venovať náš humanizmus na deti a starých ľudí namiesto komfortu pre tridsaťročných závislákov?  Ale kto to rozhodne? Len demokratická väčšina!

Pod čiarou: Moji dlhoročný čitatelia vedia, že voličom SaS. Napriek môjmu postoju nemám dôvod to meniť. Je to o princípe demokracie, ale o tom nabudúce.

Share Button