Servus populizmus a iné záhady

Toto je len také voľné písanie na sobotu. Také obyčajné o obyčajných veciach, čo sa mi občas preženú mozgovňou. Nič intelektuálne.

Fera Múčku mám rád, máme rovnaký postoj k populizmu a iné záhady. Fero sa pozerá na mnoho vecí rovnako ako ja. Pokojne by sme mohli založiť stranu. Ale to by sme sa rehotali dlhšie, ako jeho blízke, keď ho Leško nazval analytikom.

Akokoľvek, na populizmus sa pozeráme sakramenstky rovnako:

A teraz k voľbám. Fico si v kampani hneď všimol, že Kiska nerobí nič iné, len dookola opakuje šesť viet. My budeme odvážnejší ako spomínaný neúspešný prezidentský kandidát. Kiska totiž načieral priamo do populizmu, keď opakoval, ako sa bude starať o zdravotníctvo, sociálne veci a podobne.

Ale čo mal recitovať, Aristotela? Alebo Bútoru? Politik môže uspieť len s populizmom, ale musí byť v zdravej norme. Kiska bol, takže v tomto problém nie je. Teraz už Bútoru citovať môže. Tak to má byť, že sa vedúci politik obklopí ďalšími schopnými ľuďmi, aj keď sú politicky menej úspešní.

Zdroj:  Preč so servítkami, povedzme si, ako to je | Fórum | komentare.sme.sk.

Toľko on, a teraz ja:

Priatelia intelektuáli a čo takto intelektuálne konečne pochopiť, že kampaň strany pred voľbami musia robiť, lebo intelektuálov je málo a voľby sú všeobecné a rovné?

Zdroj:  Do júna čo najviac populizmu na pravej strane | M+M+M+M (4M).

Je to zaujímavá záhada, že máme tak rovnaké postoje aj na iné veci.

Keď už sme pri tých záhadách. Na svoje G+ konto som zalinkoval článok, v ktorom sú fotografie zo zákulisia prezidentskej kampane. A písal som do statusu, že vyzerá naozaj štátnicky. Slovo vyzerá je pre mňa, ako povedal Morgan Freeman vo Väznici, zasraná záhada.  Pre mňa by mala mať gramatika logický zmysel. Potom by mi fungovala prirodzene. Ako to myslím?

Vyzerá, pozerá, čiže vidí. Vidí je 1/4 výnimiek s mäkkým i. Tak keď vidí, tak prečo nie vizerá? Ja viem, lebo koreň slova. Ale to je úplne navyše vedomosť. Keby si slová so svojim obsahom niesli aj pravidlo pre svoju podobu, to by mi bolo v gramatike sveta žiť. Alebo aj nie. Takto sa tie pravidlá musím učiť, aj ich viac-menej ovládam, ale keď pre mňa je obsah nad formou.

Je mi to blé, snažím sa, ale to je tak všetko, čo s tým viem urobiť.

Páči sa mi pozdrav Servus. Jednak ho používajú takí tí starí (Sledujete tú moju gramatiku? Toto by korektor nezachránil ani náhodou, nie to ešte automaticky.) intelektuáli ako je napríklad Lasica či Satinský. Servus! je od úradný sluha, posol. Keď niekam prídem, hneď sa tým predstavím. Som sám svojho seba posol.

A pritom mi ostane môj odpovedný pozdrav: No nazdar! Ten pozdrav mám rád. Je to hneď a zaraz odpoveď, reakcia na posolstvo vyslovené v pozdrave Servus!

Servus!
No nazdar!

A 3/4 komunikácie je vybavených. Som tu, priniesol som seba, nejaké posolstvo. Fajn, prekvapil si, že si prišiel, je to milé, ale veľmi ma neprekvapuj svojim posolstvom, lebo žiadne posolstvo nie je tak úplne neškodné. Minimálne narušením dovtedajšej homogenity ničoty, ktorú posol svojou novou prítomnosťou narušil.

Tri slová verzus za odstavec tárania. Hm, ako by som telefonoval so svojim otcom. Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, to je stelesnenie úspornosti v telefonovaní. Máme to v sebe odmalička obaja. Možno aj preto, že sme ako deti nemali telefón doma. Na nás telefónne firmy nezarobia na dlhých telefonátoch. A keď sa stretneme na jednej linke, povieme si čo treba pár slovami.

K môjmu otcovi presne pasuje pozdrav Servus! Je to presne ten správny intelektuálny pozdrav, ktorý k nemu pasuje.

Možno ste si všimli, nedávno som v komentároch cudzím statusom o Ukrajine na FB a G+ začal používať citáciu z filmu Rabaka. Na konci, keď Filan ide po rukách z Prahy zaznie:

Všetci by chceli byť van Gogh, ale odrezať si ucho ani jeden.

Ja viem, ono to nie je Filan, ale nejaký herec, čo hrá nejakého toho koncertného scenáristu. Pre mňa je to „Filan“.

Pozeral som ten film s mladším deckom. Aby som mu doplnil vedomosti o slovenskom filme, muzike a Filanovej poetike. Nebyť takýchto filmov, ten socializmus 80. rokov nám už nikto neuverí. Uff, minul sa pre mňa v pravý čas.

Voľakedy dávno som mal také chcenie, občas napísať na blog úvodník. Chcenie dlho nevydržalo, lebo písanie úvodníkov chce výdrž a pravidelnosť. No nikdy nie je neskoro to skúsiť ešte raz. Možno tentokrát… Vzory stále mám.

Čítal som si zas po dlhšom čase hyena.cz. Je to môj najobľúbenejší blog. Až tak veľmi, že dotyčný blogér patrí medzi tie dva vzory, ktoré v blogovaní mám. A viete, že ani neviem, ktorý je ten druhý? Ale nie o vzoroch som chcel.

Zdroj:  Radšej subjektívne spravodlivé rozhorčenie ako objektívna revolúcia | M+M+M+M (4M).

Aj vtedy v  lete som riešil to slovo vyzerá. Nuž, vyzerá to, že niektoré myšlienkové stálice mám okolo seba furt.

Dnes to bolo len také ľahké, voľné písanie, ako by povedal McGee z NCIS, seriálu, ktorý sa stal, z pre vás neuveriteľných dôvodov, mojim sprievodcom strednej fáze môjho života. Kto by sa to bol býval bol povedal v roku 2006.

Ešte že nevieme čo nás čaká.

Peknú sobotu priatelia.

Share Button

V Liptovskom Mikuláši zavládla fanatická antiruská slepota

Veľkosť a sila osobnosti sa ukáže v odpúšťaní. Dvojnásobné body sa rozdávajú, keď máte objektívny pocit krivdy, keď na vás doľahnú následky a vy odpustíte. Nič z toto na Liptove pán Slafkovský nepredviedol.

„Sme toho názoru, že Ruská federácia v súčasnosti porušuje medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré sama podpísala,“ zdôvodnil primátor Slafkovský odmietavé stanovisko vedenia mesta, čím poukázal na situáciu na Kryme.

Slafkovský tvrdí, že ruské veľvyslanectvo požiadalo o účasť vojenského pridelenca v stredu.

„Zatelefonoval som na ruské veľvyslanectvo, že si účasť pridelenca na oslavách neželáme. Naše stanovisko zobrali na vedomie. Vojaci Sovietskeho zväzu oslobodili mesto, ale dnes Rusko vystupuje ako agresor,“ konštatoval Slafkovský.

Zdroj:  Liptovský Mikuláš odmietol Rusov na oslavách oslobodenia | Spravodajstvo | liptov.sme.sk.

Ruskí občania onehdá prejavili trochu tolerancie, keď si nadšenci so Slovenska a Česka boli v Rusku pripomenúť návrat Československých legionárov.

V ďalšej časti podujatia prebehla vernisáž výstavy Československé legie v Rusku v letech 1914–1920 v priestoroch regionálneho múzea v Kungure. Ide o tú istú výstavu, ktorú pripravila Československá obec legionárska v spolupráci s Ministerstvom obrany ČR, Vojenským ústredným archívom MO ČR a Vojenským historickým ústavom v rámci projektu Legie 100, ktorá už bola predtým inštalovaná aj v regionálnom múzeu v meste Perm; z Kunguru bude putovať do ďalších ruských miest. Výstava obsahuje takmer šesťdesiat panelov so štyristo fotografiami, dokumentujúcimi udalosti, pôsobenie a život príslušníkov československých légií v Rusku.

To, že návšteve delegácie ČsOL sa v okrese prikladal značný význam, dokumentuje aj skutočnosť, že nás po celý deň sprevádzal osobne najvyšší predstaviteľ okresnej správy Aleksandr Gončarov.

Posledný deň našej pracovnej cesty sme venovali pátraniu po hroboch našich legionárov v okolí na železnici v smere na Jekaterinburg: v Závode Kyn, Kišerte, Kordone a Molevke. V posledne menovanej obci sme na jednom z pahorkov v blízkosti s pomocou miestneho obyvateľa našli aj miesto obrany našich legionárov, kde sa dodnes zachovali pozostatky troch línií zákopov.

Zdroj:  Ferdinand Vrábel: Návrat československých legionárov do Ruska | Listy.

Ak by sa to malo konať zajtra, tak to by ich mali Rusi poslať s nápadom kade-ľahšie, keďže každých 50 rokov sa v Rusku točí postavenie Čs. legionárov s nepriateľov na osloboditeľov a naopak?

Onehdá som bol býval bol písal o tom, ako nemeckí vojaci ležia vo Valašskom Meziŕíčí len toť tesne nad hrobmi židovskej časti toho istého cintorína.

Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.

Zdroj:  Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov… | M+M+M+M (4M).

To čo predviedol pán Slafkovský je cesta do pekiel. Ak si ju tam chce dláždiť sám, nebudem sa bezhlaso prizerať. Aspoň som ho varoval a hádam aj vás.

Viete priatelia, minulosť, to je to čo sa stalo. V minulosti už nebudeme žiť. Nie je dôvod sa do nej vracať a prežívať si ju znovu či nebodaj meniť. Veď to sa ani nedá, ísť proti behu času.

Zaťahovanie dnešných aktuálnych udalostí do pripomínania si tých minulých je na hlavu postavené.  Ako chcete pomocou dnešnej Krymskej krízy vyriešiť či predísť smrti stoviek sovietskych vojakov v roku 1945?!? To sa stalo vtedy na základe vtedajšej aktuálnej situácie. Ako môže tú vtedajšiu situáciu zmeniť dnešné počínanie?

Naopak, my si musíme pri riešení dnešných udalostí pripomínať minulé chyby a minulé úspechy. Pomocou poučenia sa z histórie nájsť riešenia dnešných problémov. Sovietska armáda bola v roku 1945 armádou osloboditeľskou. To treba dnes samotným Rusom  pripomínať. Nebola to armáda okupačná. To je to poučenie pre nich z roku 1945. Budeme ich tu vítať, keď prídu ako slobodní občania a budú chápať nedotknuteľnosť našej slobody a demokracie.

Na Liptove to bola skvelá príležitosť ukázať dnešným Rusom, aké zbytočné budú obete ich predkov, ak sa zajtra budú správať ako Wehrmacht v roku 1940. Bola to skvelá príležitosť pripomenúť Rusom, ako sa menil pohľad obyvateľov Československa v roku 1968, keď sa Sovietom zachcelo oslobodzovať nás od demokracie a práva na vlastnú správu svojich vecí verejných.

Na Liptove bola premárnená šanca ukázať našu veľkosť. Ukázať, že síce máme dôvod cítiť krivdu za rok 1968, za vojenský útok na Krym, ale rovnako máme v úcte čo sa stalo v roku 1945.

Snažme sa, aby bola budúcnosť lepšia ako minulosť. Minulosť je nemenná, v rukách máme len dnešok a zajtrajšok.

Pod čiarou: Keby bolo keby, boli by sa v Jalte roku 1945 lepšie dohodli. Keby bolo keby, boli by sa vo Versailles roku 1919 lepšie dohodli. Keby bolo keby bol by Kolumbus Nemec.

Share Button