Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Tak sa nám rozpustila česká Poslanecká snemovňa. Základné hodnotenie je, že v nej bolo najviac prebehlíkov za ostatné roky. A to bol aj dôvod, prečo sa stratila väčšina schopná zostaviť vládu. Ľuďom to vraj vadí. Tieto zmeny názorov, prelietavosť poslancov. Toto hlasovanie podľa aktuálneho postoja k aktuálnemu zákonu.

Skúsenosť hovorí, že prelietavosť jednotlivcov je vždy dobre motivovaná časnými výhodami. Preto ju nemáme radi, lebo nám sa neušlo? Možno len neexistuje ani nanogram viery, že by akékoľvek rozhodnutie mohlo byť motivované len poradou s osobným svedomím, životnými skúsenosťami a odborným poradcom. Keď neveríme sebe, ťažko, preťažko dokážeme veriť neznámemu.

Keď Fico zahlási, že dokáže cez svoju parlamentnú väčšinu pretlačiť čokoľvek, rastie oprávnene irónia pri použití slova demokrat do nebeských výšin. Stranícka jednota a stabilita v rozhodovaní nás motivuje ku karikatúram.

Na chuja. Ale stabilne.
Na chuja. Ale stabilne.

Tak čo to vlastne chceme? Mysliacich poslancov, alebo stranícku mašinériu?

Požadovať mysliacich poslancov v pomernom volebnom systéme je absurdne. A obhajovať stranícku mašinériu pod taktovkou kultu osobnosti jedného muža je zas absurdné, ak chceme hovoriť o demokracii. Jedine čo ostáva, aby aj demokracia aj Ústava dostali čo si zaslúžia,  je dlhodobá vízia podoprená kvalitnou straníckou štruktúrou. Len také čosi je odolné aj v stave 101.

Nuž, toto je jeden z najsilnejších dôvodov, prečo sa budem, ak teda náhodou český diktátor vyhlási niečo ako voľby, zabávať na každej jednej intelektuálnej debate o výbere koho voliť.

Oni totiž v tých Čechách majú len dve možnosti. A ani jedna nemá v sebe dlhodobú víziu a už vôbec nie kvalitnú stranícku štruktúru.

Buď zvolia po rokoch zas komunistov a potom sa budú strááášne čudovať, že sa komunisti správajú ako komunisti (koalícia ČSSD+SPOZ+KSČ).

Ak v českom prostredí myslím komunistu, tak je to presne to, čo tu bolo od roku 1948 do 1989. Nie sú to žiadny „reformovaní“ ani „deti kádrov s kontaktami“ a už vôbec nie „komunisti-podnikatelia“ tak ako ich poznáme zo Slovenska. A vonkoncom nie komunisti roztratení v iných stranách.  SPOZ a KSČ – to sú najlepšie tradície 80. rokov minulého storočia. A aby si ČSSD u diktátora šplhla, zbrojí vogonskými kreatúrami (via. misantrop.info). V prípade ich vlády by som reálne počítal s politickými monstrprocesmi, čistkami, akčnými päťkami. Mečiarizmus bude popri tom slabý odvar ustráchancov. Ak ste mladšie ročníky, skúste si predstaviť vogonskú poéziu za parlamentným pultíkom. Len malé nahliadnutie do budúcnosti – rozhovor diktátora v Haló novinách – ústrednom orgáne KSČ – a aj môjmu 11 ročnému decku je jasné, ako nevyzerá demokracia, sloboda a právo.

A tou druhou možnosťou je zvoliť si stranícku mašinériu nejakej strany s kultom osobnosti jediného vodcu, ktorá sa počas 1,5-3 rokov rozpadne do motivácií časnými statkami.  Prípadne zvoliť hlupákov, ktorí v pomernom systéme zostavia väčšinovú kandidátku a prezentujú politiku väčšinového volebného systému. Poznámka pre slovenského voliča – u nás to bol Matovič a najbližšie sa to chystá urobiť Lipšic.

V tomto prípade by som zas počítal s tým, že diktátor nechá občanov hlasovať dovtedy, kým koalícia takýchto strán prestane mať potenciál zostavovať vládu.  Predsa v mene ochrany pred opakovaním histórie s rozpadom VV a prebehlíkmi v ODS. Predsa v mene ochrany pred menovaním niekoho, na koho ukáže o rok o dva nejaký štátny zástupca. A v mene tejto ochrany občanov bude vládnuť partia kamošov bez dôvery neexistujúceho parlamentu, kým si občania poslušne nezvolia SPOZ.

Uff, normálne sa teším, že nemôžem v ČR voliť. Voliť Cimrmana by som skutočne nedokázal.

Nič inšie tam na výber nie je. Žiaden program, žiadne vízie za ktorými by stála kvalitná dlhodobá stranícka štruktúra. Lebo len tá je zárukou toho, že strana hlasuje stabilne spoločne po demokratickej vnútrostraníckej diskusii. Pričom za túto vnútrostranícku diskusiu sa nemusí hanbiť a pokojne ju občas vedie verejne  pred celým národom. Áno, vtedy môžeme hovoriť o zastupiteľskej demokracii v prostredí  pomerného volebného systému.

Leda by KDU-ČSL alebo TOP09+Starostové prekvapili. KDU, že dokáže dodať kresťanské ilúzie nie len Moravákom, ale aj Čechom. A TOP09, že dokáže dodať ilúziu dodržania svojich vízií. Vzhľadom na to, s akou samozrejmosťou sú českí voliči ochotní voliť dobrovoľne a z lásky komunistov, tak TOP09+Starostové majú dosť veľkú šancu. Ale čo im to bude platné?

Je úplne jedno, či budú chcieť Česi mysliacich poslancov (absurdná požiadavka v pomernom systéme), alebo stranícku mašinériu jedného muža (absurdné v demokracii). Bez SPOZ alebo KSČ alebo bez vogonskej úderky v ČSSD sa nová vláda v ČR skladať proste nebude.

Viac ako 120 mandátov, potrebných na návrat k parlamentnej demokracii, žiadny víťaz volieb bez SPOZ alebo KSČ nezíska. A s mandátmi SPOZ a KSČ je to jedno. Môžete v Čechách voliť ako chcete a koľkokrát chcete. Môžete túžiť po straníckej mašinérii alebo po mysliacich poslancoch koľko len chcete. Je to tentokrát len smiešna debata intelektuálov.

Share Button

Vedúci v zdravotníctve pracujú na zavedení socialistického plánovaného hospodárstva

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy. Svojim akcionárom musíte vysvetliť, že ste sa rozhodli nepodpísať zmluvu s firmou, ktorá je vám ochotná platiť viac. Či vôbec vám za vaše služby platiť. Naopak, znížite počet odberateľov, ktorí medzi sebou súperia o vaše nedostatkové služby tak, že si len vyberiete jedného či dvoch odberateľov.

Predstavte si, že ste riaditeľom firmy, ktorá aktívne pracuje na tom, aby sa znížil počet odberateľov svojich služieb.  Ja viem, pre pár z vás je to divná predstava, ale skúste. Voličom Smeru to pôjde isto poľahky.

Predstavte si, že ste akcionárom takejto firmy. Ako akcionár prikážete vedeniu, aby aktívne znižovalo počet odberateľov vašich služieb.  Prikážete mu, aby sa upriamil len na jedného platiaceho odberateľa. Tí ostatný platiaci vás nezaujímajú. Nemáte ich radi, lebo sa chodia kúpať do Francúzska a vy len do Chorvátska či na Šíravu.

Predstavte si, že ste zákazníkom takejto firmy. Predstavte si, že jej služby sú pre vás životne dôležité. Bez jej služieb to môžete zavrieť. Čo urobíte? Začnete predsa diverzifikovať svoju činnosť. Skúsite podnikať inde, kde služby tej firmy nebudete potrebovať.  Z niečoho predsa žiť musíte a keď vám nechcú dodávať čo potrebujete, tak proste musíte zmeniť spôsob obživy. Alebo miesto života.

Chvíľu to bude fungovať, budete si pripadať ako pán sveta, ktorý rozdelil súperov a teraz môže neohrozene panovať.

Ten jediný platiaci odberateľ, ktorého ste si nechali, sa ale dostane do situácie, keď nestíha platiť za odobraté služby. Proste sa mu nedarí vo svojom podnikaní a tak príde za vami, že by potreboval odložiť splátku za služby, ktoré už odobral.

Aj by ste mu chceli povedať, že takto teda nie, že za dverami čakajú ďalší, ktorí by si vaše služby kúpili. Ale takých niet. Tých ste predsa sám pred nejakým časom odmietli. A oni sa preorientovali, diverzifikovali a už nepotrebujú vaše služby kupovať. Navyše vám už neveria ani nos medzi očami.

Ste v loji. Máte jedného odberateľa, ktorý vám platí neskoro. Začína si diktovať podmienky  a ceny vašich služieb. De facto začal riadiť vašu firmu. Nie je akcionárom, ale je len na ňom, ako sa bude firma ďalej rozvíjať.

Páni doktori, čo riaditeľujete nemocniciam. Vitajte v centrálne riadenom plánovanom hospodárstve. Ja viem, váš najvyšší šéf vám to prikázal. Vy ste nič z toho vlastnou hlavou nevymysleli. A on to robí len pre blaho svojich voličov. Veď oni to chcú.

Páni doktori v súkromných ambulanciách, kolegovia v lekárňach! Vitajte v najlepších tradíciách 80. rokov minulého storočia, v časoch, kedy o vašom zárobku, vašej existencii nerozhodujete vy svojim intelektom, svojimi schopnosťami, ale o vašej existencii rozhoduje centrálny plánovač. Ak je to váš strýko, potom vám gratulujem.

Páni doktori, možno nerozumiete ekonomike. No možno sa lepšie vyznáte v diagnostikovaní F-kových diagnóz. Kolegovia v zdravotníctve, prečo sa sami správate ako postihnutý schízou jak hovado? Prečo súčasne vykonávate kroky, ktoré vedú k oslabeniu vašej vyjednávacej pozície a súčasne chcete vyjednať pre seba a svojich pacientov čo najviac?

Šestnásť univerzitných fakultných nemocníc a ústavov, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, na konci júna naraz vypovedali zmluvy Unionu.

S tromi z nich sa poisťovňa medzičasom dohodla. Zmluvy so zvyšnými trinástimi síce ešte platia, ale vypršia 30. septembra.

To je zároveň termín, dokedy môžu poistenci meniť zdravotné poisťovne. Poistencom novej sa však stanú až od nového roka.

„Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice sa snaží dohodnúť podmienky, ktoré by reálne odzrkadľovali naše náklady s cieľom dosiahnuť vyrovnané hospodárenie,“ povedala jej hovorkyňa Ladislava Šustová.

Zdroj:  Poistencom Unionu radia čakať, veria v dohodu s nemocnicami | Slovensko | ekonomika.sme.sk.

Jáj, stále zabúdam, že vy ste v tom nevinne. Vaši pacienti si v ostatných voľbách zvolili zavedenie centrálneho plánovania v zdravotníctve. Nebudete predsa protestovať proti svojim pacientom. Urobíte im čo si priali. Keď si zvolili socializmus, socializmus dostanú. Vitajte v najlepšej tradícii socialistickej spoločnosti 80. rokov minulého storočia.

Pod čiarou: Nechcem podceňovať váš intelekt, aby som ešte viac a detailnejšie ukazoval priamu príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím koho voliť a prítomnosťou komunistických pičovín v našom okolí.  Ale pre istotu: Tí riaditelia štátnych nemocníc sú vyberaní na základe výsledkov volieb do parlamentu.

Share Button

Regulovať podporou neviditeľnej ruky trhu

Dáme príbeh. Príbehy priťahujú.

Takže ten príbeh: Ekologický aktivisti chceli na novom sídlisku vytvoriť super-eko-chránený trávnik. Tak prvý rok vysadili trávu úplne všade. Obyvatelia sídliska si podľa svojich potrieb vychodili cestičky.  Nasledujúci rok stavebná firma v trajektóriách týchto vychodených cestičiek postavila trvalé chodníky. Ekologický aktivisti následne prísne zakázali vstup na trávnik. Nikoho z obyvateľov ani nenapadlo, že by mali na trávu stúpať.

V ďalších rokoch sa sledovali len miesta s najväčším porušením regulácii. Po 5 rokoch sa na menej používané cestičky zmenili a na miestach s najväčším porušovaním pravidiel sa zaviedli nové. A takto to robia odvtedy každých 5 rokov. Posledných 30 rokov sa už skoro nič nemení.

Tak tomu to ja hovorím regulovať pomocou neviditeľnej ruky trhu. Obyvatelia si nastavili sami pravidlá, sami si definovali cestičky. Následne sa systém zafixoval. Tradícia prehodnocovania priniesla istotu, že regulácia je tu dočasne, že nie je nemenná.

Takže to zhrniem.

  1. Primárny cieľ regulácie dosiahnuť akoby mimochodom.
  2. Pravidelne v známych intervaloch prehodnocovať regulácie.

Viac podrobností nájdete tiež v článku  Zákon už len s odloženou platnosťou a na dobu určitú | M+M+M+M (4M).

Dáme trochu iný príklad. A je to zas o tom istom.

Nedávno som zachytil sťažnosti ďalšej obce, že po zavedení mýta sa im začali pod oknami preháňať kamióny. Viete, tí dopravcovia sa pohybujú v trhovom prostredí. Takže akákoľvek regulácia, a mýto ňou rozhodne je, v nich vyvolá prispôsobenie sa tomuto trhovému prostrediu. Preto je dôležité, aby sa regulácie zavádzali v zhode s mechanizmami trhového prostredia. V prípade toho mýta tak musí byť položené otázka úplne inak:

  • Nesprávne: Ako vybrať viac peňazí za používanie drahých diaľnic?
  • Správne: Ako dostať kamióny na pre ne určené cesty?

Každá regulácia vnáša neprirodzený prvok. A všetci hráči v trhovom prostredí sa snažia čo najskôr zaujať pozíciu ako predtým, teda s najnižšou možno hladinou nákladov. Preto rozlišujem požiadavky na správne a nesprávne

Výber peňazí, ten primárny cieľ, musí dosiahnuť každá regulácia akoby mimochodom.  Tak ako to bolo v tom úvodnom príklade s ochranou trávnika. Na reguláciu sa musí ísť s príslovečnou česckou vychytralostí. A nie so slovenským budzogáňom.

Takže ako dostať kamióny so súbežnej okresky na diaľnicu? Stačí zapojiť ruku trhu a nastaviť ceny tak, aby to za tých nad XX km nestálo.

1. Spoplatniť vyššou sadzbou cesty prvej triedy ako diaľnice.  – to by ste videli, ako ich tam ruka trhu tlačí. (Formou zľavy za kontinuálne úseky samozrejme, nie prirážkou k cestám I. triedy. Všetko je to len marketing. Všetko je to len a len o trhovom myslení.)

2: Počítať inteligentne sadzby: U súbežných komunikácii počítať mýtne náklady v súčte s nákladmi na naftu za „obchádzkové kilometre“ tak, aby sa zaviedlo mýto na súbežných len/už tam, kde by bol výpadok mýta ešte/už nekompenzovaný výberom spotrebnej dane z nadspotreby nafty.   (Ja viem, zistili by sme, že všade.)

Regulácia proste musí počítať s tým, že sa jej budú podriaďovať prispôsobovať subjekty v trhovom prostredí. Na každú reguláciu sa čoskoro nájde riešenie. Vždy sa nájde nejaký šikula a ostatní sa čoskoro pridajú. S tým treba počítať ako s istotou. 

Ide o to, že kamiónu je, hlavne na východnom Slovensku s cestnou sieťou budovanou vrámci „socialistickej industrializácie východu“, skoro jedno či ide 90 po diaľnici alebo 90 po ceste prvej triedy. A ak špedičná firma počíta kumulatívne náklady, aj štát musí počítať kumulatívny výber. Tá regulácia štátu nepadne do prázdna, ale do existujúceho prostredia. A to je, chvála kapitalizmu, trhové.

Regulácie musia byť lievikom, ktorý nás pritiahne k rozumu. Nesmie to byť pohonič, ktorý nakopáva teľce do zadku, aby sa konečne pohli tam, kam on chce. Vyhovieť regulácii musí byť na ceste k stavu s najnižšou možnou energiou a nákladmi.

Hovoríte, že chýbajú presné informácie, kto a kadiaľ a prečo jazdí? Nehovorte mi, že by sa s nami NSA so spriatelenej krajiny nepodelila o presné dáta začiatočných a koncových bodov každého kamiónu idúceho dnes po Slovenskom národnom tankodróme.

Výchova je silnejšia ako regulácie

Mnohí isto poznáte rôzne iniciatívy burcujúce dobro v nás. Pre mňa je charakteristickým príkladom hnutie Fair-trade. Je to hnutie, ktoré burcuje zákazníkov, aby sa pýtali, ako bol vyrobený ich tovar. Aké podmienky mali zamestnanci v ďalekej rovníkovej Afrike.

Páči sa mi tento výchovný prvok. Oveľa viac ako akákoľvek regulácia. Nie vždy sa to podarí, ale skúšať burcovať dobro v nás treba.

Čo takto fair- u nás doma. Čo takto sa u nás doma pýtať svojho dopravcu, či nenasiera miestnych obyvateľov jazdením po okreskách! Veď si to len predstavte: Nálepka na plachte kamióna a na nej: „Nejazdíme vám pod oknom po okreskách.“

Kde nie je objednávka, nevznikne ponuka, ako nám to nedávno predviedli české obchodné reťazce, keď prestali predávať krechčené mäso. Kým by to niekto spísal ako sa to nesmie, poučený zákazníci sa rozhodli, že mäsový výrobok naplnený vodou nebudú kupovať. Stačilo, aby prebehla informačná kampaň. Stačilo, aby niekto trochu vzdelal zákazníkov v tovaroznalectve.

Robiť dobro sa musí oplatiť

Keď si pozriete všetky moje predchádzajúce očakávané body volebného programu tak uvidíte, že je to stále o tom istom. Všetky sú o tom, ako motivovať gaunerov, aby pri pechorení sa za svojimi podivnými cieľmi mimochodom aj moje dobro urobili.

Ak ich chceme, tých gaunerov zregulovať, musí sa im to oplatiť. To je ich trhové prostredie. Nakopávanie nám nepomôže. Ich zadky sú vytrénované a keď je najhoršie, nasadia nejaký cudzí zadok namiesto svojho.  Musíme ich k tomu dobru umne manévrovať.

Share Button