A vy sa čudujete môjmu nadhľadu?

Práve sa zrodil  šikula priemernosti. Veľmi nadpriemerný Šikula, ktorý vie vypočuť priemerných a vie im povedať to, čo priemerný chcú počuť. Šikula, ktorý to tím priemerným zo stredu dokáže dať. Zatiaľ priemerní chcú počúvať len bezpečné veci ako trinásty dôchodok, dlhšiu materskú, kratší pracovný čas. No poľahky sa stane, že priemerný ľud bude chcieť počuť veci xenofóbne, rasistické a fašistické. Smrť bankárom, napríklad. A tento Šikula priemernosti to tomu priemernému ľudu dodá.  A my už len budeme pozerať ako vysoko skáče jeho pes.

Došlo na moje slová, ktoré som už bol býval bol napísal na jeseň v článku Dve-tri iterácie k normálnosti a dosť?.

Veď mrknite len na tie nadpisy z dnešných novín:

Rýchlejší internet tam môžu priniesť firmy, ktoré získajú kmitočty na mobilné siete štvrtej generácie. „Táto myšlienka je zaujímavá a budeme sa ňou zaoberať,“ povedal Martin Kóňa z ministerstva dopravy.

Internet do odľahlých obcí môžu zaplatiť operátori | Téma | pocitace.sme.sk.

K tým vysielačom pôjde dátový signál v cisternách? A v tých dedinách doteraz nemali pevnolinkový telefón? A elektriku si nosili v kanistroch?

Krátko po pridelení bytu do prenájmu na čas určitý zmenili zmluvu na čas neurčitý. Byty pridelené na čas určitý nebolo možné odkúpiť, na čas neurčitý áno. Kúpno-predajnú zmluvu podpísali v novembri 2010

SME.sk | Aj Ficova hovorkyňa dostala byt od mesta.

Jedny sociálne byty predáme, druhé nakúpime či postavíme. Aha, takto je to s tým zámerom stavať nájomné byty podľa vzoru Viedne.

Štátny pedagogický ústav vyhodnocoval experiment ako efektívny a potvrdil, že žiaci mali dobré výsledky. Pre SME to potvrdila pod podmienkou anonymity jedna z pracovníčok ústavu.

Martin bráni šesťročné gymnázium | Spravodajstvo | turiec.sme.sk.

Tak dokopú decká k tomu aby mali ten vytúžený priemer 1,5 a aj tak je to celé zle. Veď ako by aj mohlo byť? Povolené sú len 4, 5 a 8 ročné dĺžky gymnázií. Šestka nie je vyvolená.

Bratom Bártovcom robil Straus v rokoch 2003 a 2006 oponentské posudky k rigoróznym prácam, ktoré boli z veľkej časti odpísané z jeho učebníc. V posudkoch práce pochválil a odporučil ich na obhajobu pred komisiou. Na základe toho sa bratia stali doktormi práva v odbore bezpečnostné služby.

SME.sk | Bárta má čudný slovenský titul.

No čo by som k tomu dodal? Nuž, aký titul, taký výsledok. Vďaka vzdelávaniu u policajtov v Bratislave získal také chabé vedomosti z práva, že skončil ako neprávomocne odsúdený. No nemal by tú školu žalovať a za zle poskytnuté vedomosti?

„Nič s tým nemám. Je to vec Univerzity Mateja Bela,“ vykrúcal sa minulý týždeň minister školstva Dušan Čaplovič, prečo nedá preveriť sporný diplom kolegu z vlády a strany Smer – ministra práce Jána Richtera.

Vo štvrtok svoj názor zmenil a na Právnickej fakulte v Banskej Bystrici nariadil ministerskú kontrolu.

SME.sk | Čaplovič zmenil názor, Richtera skontrolujú.

Politika verejnej mienky.  To sú istoty.

„Dohodli sme sa, že ten tlak, ktorý by bol z mediálneho priestoru, nie je v tejto chvíli pre nové vedenie polície tým najlepším začiatkom,“ zdôvodnil minister, prečo nebude policajným prezidentom Stanislav Jankovič, o ktorom uvažoval.

SME.sk | Novým policajným prezidentom bude Tibor Gašpar.

A tak vymenoval talentovaného skartátora. Tak mu treba, keby sa bol radšej učil skartovať, mohol byť prezidentom.

Nie, toto nie je realita

A o tomto mám tu písať? A diskutovať a polemizovať s tým? Ani náhodou. Veď to nemá ani len za máčny mak logiky. A morálka sa vtedy nachádzala v susednom vesmíre.  Sú to esenciálne preteky v discilíne, ktorú som bol býval bol už pomenoval:

Do prdele, veď to tu okolo nás vyzerá ako by niekto vyhlásil preteky, kto bude väčšia nemorálna sviňa. Už to tak musí byť, normálne tu prebieha regulárny závod o to kto viac a nechutnejšie odrbe blížneho svojho. Heslo preteku je: Kto neoje****, oje**** svoju rodinu.

Nie Efezanom, nám to Paľo e-mailuje.

Je to naša voľba, či na túto ich hru pristúpime. Ja som sa rozhodol nediskutovať.  Ako hovorí Murphy: Nediskutuj z hlupákom, môžu si ťa pomýliť. Aj keď je to márnosť nad márnosť,  ľudia sa chcú dobrovoľne nechať zotročiť.

Radšej budem hľadať charakterných spoluobčanov. Viete, kto chce so systémom vydrbať, nič mu v tom nezabráni. Nič. Hľadajme tých, čo nechcú.

Share Button

Úvaha nad morálkou

V rámci duševnej hygieny si tu napíšem niečo o morálke.  Trochu si tu utriedim myšlienky. Viete, kade chodím v ostatnom čase, virduálne aj fyzicky, tam len samé nápravné opatrenie. Nikoho ani len za máčny mak nenapadne niečo o nejakej výchove.

Ako sa má občan v Európe správať?  Sledujeme vzory. Intelektuáli vo svoje intelektuálnej nadutosti tvrdia, že oni nie, oni vzory nepotrebujú. Ale opýtajme sa skromne: Koľko je okolo nás intelektuálnych gigantov?

Vzory sú dôležité.

Bývalý slovenský minister práce usvedčí premiéra štátu v priamom prenose z klamstva.  Ale druhý najvyšší občan klamal ako prvý a keďže je tak vysoko, je vzorom. Rovnako ako kde-aký súčasný minister práce s titulom alebo bez.

Pevné zásady a presvedčenia? Áno, aj to patrí do morálky. Ale keď… Veru tak, ale keď verejná mienka je nahnutá doľava tak predsa nepôjdeme proti vetru doprava. Ale keď trvaním na vlastných zásadách zo včerajška sa môže český poslanec do pozície, že nebude mať po predčasných voľbách z čoho splácať hypotéku. Že, alekeďkovia?

Čo si mám o tom myslieť? Oni môžu a ja nie? Ja som sa potil nad diplomovkou 7 mesiacov v labáku a 5 mesiacov nad textom. A on si odovzdá rigoróznu prácu za 2 týždne?  No mohol som sa na to aj ja vykašľať a namiesto lúštenia milimetrového papiera so záznamom EKG som mohol… No mohol? No nemohol, mám predsa nejaké morálne zásady.

Hm, a je vôbec morálne si klásť takéto otázky?

Za troška ani pán farár nič nepovie.  Červený panáčik na semafore pre chodcov vlastne ani nie je celý červený. On je len tak do červena, tak prebehneme, že?

Teória hier vraj hovorí, že ak bude 90% členov skupiny dodržiavať pravidlá, tých 10% čo ich porušuje bude mať velikánsku výhodu.  Nezdá sa, že by niekto pracoval na reálnom rozvrate tejto teórie hier.  Zatiaľ sa teória hier zhoduje so všetkými pozorovaniami a pokusmi.

Chytanie zlodejov a podvodníkov je celkom dobrý biznis.  Tvorba preventívnych opatrení a výroba preventívnych nástrojov proti amorálnemu chovaniu je veľmi dobrý biznis. Viem o čom hovorím, niekoľko mojich realizácii sa týkalo interného auditu.  Ale vytvorili sme nejakú reálnu hodnotu?  Nie! Len sme ochránili nejakú časť výsledkov práce od rozvratu.

Na začiatku som niečo splietal o duševnej hygiene. Včera a to teda ausgerechnet 8.5. sa mi na Fecebooku do komentárov k jednej demokratickej otázke priplietli tí, čo sú z definície antidemokratickí.  No naštvali ma statočne, ausgerechnet 8.5. Viete, demokrat neznamená, že som aj dement. Lebo len dementný môže pristúpiť na diskusiu s neonacistom o jeho práve na slobodu slova.

Demokracia je veľmi tvrdá záležitosť. Je to bazál. Základ základov našej spoločnosti 21. storočia.  Ale morálka?  To je tak mäkký aspekt nášho života v ľudskej spoločnosti, že jemnejšou je hádam už len bublifuk.  Demokracia je problém. Morálka je len nepohodlie.

Prečo  tu tak porovnávam demokraciu a morálku?  Priznám sa, že je to také malé seba ospravedlňovanie sa. O podobe demokracii je zmysluplné diskutovať jedine z niekým, kto uznáva demokratické princípy.  Ale o morálke môžete počúvať aj od niekoho, kto podľa vás ktovie ako morálny nie je.  Demokracia je inperatív. Morálka je  len a len dohoda.

Tak sa poďme o tom ako má morálka okolo nás vyzerať dohadovať.  A či vôbec má niečo ako morálka v 21. storočí vôbec existovať.  Každý máme v sebe kus čierneho svedomia.  Ale možno to nie je čierne svedomie. Možno je to len nedorozumenie o tom, či to je alebo to nie je morálne.

Nabudúce si dáme niečo, čo naznačuje nasledovný povzdych, na ktorý ma upozornil jeden z mojich najobľúbenejších myšlienkových oponentov:

– Když má muž v bytě naštosované noviny až ke stropu, označíme ho za blázna.

– Když má žena obytný přívěs plný koček, označíme ji za blázna.

– Když ale lidé patologicky hromadí tolik peněz, že zbídačují celý národ, umístíme je na titulku časopisu Fortune a předstíráme, že jsou životními příklady…

(via The Zeitgeist Movement – Česká republika)

Jiří Kouba – Google+ – – Když má muž v bytě naštosované noviny až ke stropu, o….

Veď peniaze a 128 nohavíc v skrini sú morálnym problém už od čias, čo chlapi nosia nohavice. A odkedy začali nohavice nosiť aj ženy, je to morálna výzva dvojnásobná.

Share Button

Pufrovanie následkov demokratického výberu

Najhoršie, čo môže urobiť zvyšok EU ako reakciu na výsledky demokratických volieb vo Francúzsku a Grécku je snaha o pufrovanie.

Pufer, alebo tiež nárazníkový systém (tlmiaci roztok), je chemická látka, ktorá dokáže vyvažovať rozdiely v pH roztoku spôsobené pridávaním zásad lebo kyselín. Môžete ich tam pridávať viac a viac, no ďaka pufrovaniu sa pH roztoku nemení. Preto sa mu aj hovorí nárazníkový systém.

Najhoršie, čo môže zvyšok Európskej únie voči slobodnej vôli Francúzov a Grékov urobiť, je snaha o zaobaľovanie a zmäkčovanie socialistických či separatistických nápadov nového prezidenta respektíve víťazov volieb.  Akokoľvek sa nám to nepozdáva, nad čokoľvek ostatné musíme ostať demokratmi.

Obyvatelia francúzskeho a gréckeho regiónu sa rozhodli, že socialistická cesta je im bližšia. Tak ich v tom nechajme. Tvrdo vyžadujme požičané vrátiť. Tvrdo vyžadujem zaplatiť poctivé úroky. Tvrdo ich pri snahe o vývoz ich  socialistických nápadov odpálkujme. A princípy dôkazu sporom nech sú nám bibliou.

Aha, my sme si boli bývali boli nedávno zvolili socialistickú reprezentáciu súdruhov ako vystrihnutých z JRD 80. rokov minulého storočia? No tak nič! Počkáme, ako sa im bude vo francúzskych a gréckych regiónoch dariť.

Prinajhoršom sa nám bude ľahšie poukazovať na dokonaných socialistických príkladoch, kam to skrz tú riť až vedie a čoho ste na tej ceste svedkami. A to, že sme v riti, na to netreba rektoskop. Stačí sledovať famózne intelektuálne eskamotérstvo tých tárajov, čo si nepamätajú ani svoje včerajšie slová. Nie to témy svojich bakalárskych prác.

Úlohou demokrata je nechať to tým voličom zjesť kompletne. Za voľbu treba niesť zodpovednosť. Nie len istoty. Za neschopnosť presvedčiť o svojej pravde aspoň 25% voličov treba niesť tiež následky.  Ak sa vám to priatelia nepáči, naštudujte si demokratické princípy!

Našou úlohou je, ako som bol býval bol už napísal, nájsť spôsob ako im potom vo voľbách ukázať, že najväčšou istotou je, keď si v štáte vytvoríme také podmienky, aby sme sa mohli o seba starať sami. Lebo nik sa o nás samých tak dobre nepostará ako my sami.

Pravica nevie presvedčiť človeka s volebným právom, že je pre neho oveľa istejšie a bezpečnejšie, keď sa o seba stará sám a nie niekto na nejakom úrade v Bratislave. Že je pre neho oveľa lacnejšie, keď zaplatí menej daní a viac sám zo svojho vrecka. Že mu niekto poradí, aby so svojimi peniazmi mohol hrať tak, že bude mať dobrý výnos na starobu a chorobu. Stručne: Že sloboda stojí za to.

Zakopaný pes neúspešnej pravice

Share Button